Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ chce viac investícií do prevencie lesných požiarov

Európska únia chce presvedčiť členské štáty, aby viac investovali do ochrany prírody a prevencie lesných požiarov. Uviedla to eurokomisárka pre životné prostredie Jessika Roswallová po tom, čo rozsiahle požiare vo Francúzsku, Španielsku a Grécku spôsobili podľa odhadov škody vo výške 15,6 až 19,1 miliardy eur.

Vedci upozorňujú, že klimatická zmena zvyšuje pravdepodobnosť extrémnych horúčav a požiarov, no významnú úlohu zohráva aj stav krajiny. Európska komisia preto zdôrazňuje potrebu odstraňovania suchej vegetácie z lesov, obnovy mokradí a ďalších opatrení, ktoré môžu spomaliť šírenie ohňa.

Roswallová uviedla, že Brusel bude kontrolovať, či členské štáty využívajú európske financie aj na prevenciu požiarov a obnovu prírody.

Posudzovať bude aj národné plány na obnovu poškodených ekosystémov, ktoré majú krajiny predložiť do septembra.

Podľa eurokomisárky sú investície do prevencie nevyhnutné na ochranu obyvateľov, hospodárstva aj priemyslu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Tomáš: Projekt Ľudia a hrady bude pokračovať aj budúci rok

Národný projekt Ľudia a hrady bude pokračovať aj v roku 2027. Minister práce Erik Tomáš (Hlas) oznámil, že finančná podpora by mala zostať približne na tohtoročnej úrovni, keď na projekt štát vyčlenil viac ako šesť miliónov eur.

V tomto roku vďaka projektu obnovujú 34 kultúrnych pamiatok – 30 hradov, dva kláštory a dva kaštiele. Na projekte po celom Slovensku pracuje takmer 500 ľudí, ktorí by si podľa ministra prácu hľadali len veľmi ťažko.

Na Lietavskom hrade získali tento rok podporu 200-tisíc eur a zamestnali 16 ľudí. Práce sa sústreďujú na obnovu steny polygonálneho bastiónu a klenby hradnej pivnice, zároveň pokračujú udržiavacie aj archeologické práce.

Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak ocenil spoluprácu s rezortom práce. Fondu na podporu cestovného ruchu predložili aj projekt nasvietenia 30 hradov a zámkov. Návrh prešiel administratívnou kontrolou a čaká ho odborné posúdenie. V prípade schválenia by mohlo byť v budúcom roku nasvietených päť hradov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Eurokomisár vyzval EÚ na tvrdší postup voči Maroku

Európska únia by mala pri rokovaniach s Marokom využívať všetky dostupné nástroje vrátane vízovej politiky a obchodných vzťahov, aby si zabezpečila spoluprácu pri obmedzovaní nelegálnej migrácie.

Vyhlásil to eurokomisár pre migráciu Magnus Brunner po tom, ako do španielskej enklávy Ceuta v severnej Afrike počas minulého týždňa vstúpilo približne 72-tisíc migrantov. Brunner upozornil, že EÚ zostáva zraniteľná, pokiaľ ochrana jej hraníc závisí od dobrej vôle susedných štátov.

Únia v uplynulých rokoch uzatvára dohody so severoafrickými krajinami, ktorým poskytuje finančnú podporu výmenou za prísnejšiu kontrolu hraníc a spoluprácu pri návrate migrantov.

Kritici však tvrdia, že takáto politika umožňuje tranzitným krajinám využívať migráciu ako nástroj politického tlaku.

Starosta Ceuty Juan Jesús Vivas označil Maroko za nespoľahlivého partnera a vyzval, aby ochranu jedinej pozemnej hranice EÚ s Afrikou riadila priamo Európska únia.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Litva varuje pred možnou provokáciou Moskvy dronmi

Litovská vojenská rozviedka sa domnieva, že Rusko zvažuje využitie zajatých ukrajinských dronov na zinscenovanie provokácií proti pobaltským krajinám. Oznámil to minister obrany Robertas Kaunas.

Podľa neho by mohlo ísť o operáciu pod falošnou vlajkou s cieľom oslabiť podporu Ukrajiny zo strany Severoatlantickej aliancie. „Jedným z cieľov je, aby Severoatlantická aliancia zaváhala a znížila podporu Ukrajine. Môžem ubezpečiť, že sa to nestane,“ povedal.

Poľsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva už skôr upozornili, že Moskva môže pripravovať útoky alebo sabotáže na ich území, aby odvrátila pozornosť od vojny na Ukrajine. Litovský prezident Gitanas Nausėda v júli informoval, že spravodajské služby zachytili indície o plánovaných útokoch na infraštruktúru, preto krajina sprísnila ochranu energetických a dopravných objektov. Kremeľ tieto tvrdenia odmietol ako „strašenie“ s cieľom ospravedlniť militarizáciu namierenú proti Rusku.

V uplynulých mesiacoch už drony smerujúce z Ukrajiny na ciele v Rusku niekoľkokrát zablúdili do vzdušného priestoru Fínska a pobaltských štátov. Kyjev tvrdí, že dôvodom bolo ruské elektronické rušenie navigačných systémov. Moskva naopak obviňuje pobaltské krajiny z umožňovania ukrajinských útokov cez ich vzdušný priestor, čo Litva aj Ukrajina odmietajú.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Ráž podpísal zmluvu na prípravu obnovy Hlavnej stanice

Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) a generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Miroslav Garaj podpísali zmluvu o nenávratnom finančnom príspevku z Programu Slovensko na prípravu projektovej dokumentácie pre rekonštrukciu bratislavskej Hlavnej stanice.

Financovanie umožní ŽSR čerpať eurofondy namiesto využívania vlastných zdrojov, ktoré doteraz smerovali na prípravu projektu.

Minister uviedol, že uvoľnené peniaze bude môcť správca železničnej infraštruktúry presunúť na ďalšie potrebné investície.

Výšku príspevku Ráž nekonkretizoval, zdôraznil však, že podpis zmluvy potvrdzuje odhodlanie pokračovať v príprave dlho očakávanej modernizácie hlavnej železničnej stanice v Bratislave. Projektová dokumentácia predstavuje nevyhnutný krok pred samotnou rekonštrukciou.

Výšku nenávratného finančného príspevku na dokumentáciu k rekonštrukcii bratislavskej hlavnej stanice z eurofondov konkretizovali samotné ŽSR. „Ide o sumu 2 279 000 eur bez DPH,“ uviedla hovorkyňa ŽSR Petra Lániková.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Na Slovensku opäť padol teplotný rekord

Štvrtkový nový absolútny slovenský teplotný rekord z Dolných Plachtiniec v okrese Veľký Krtíš mal nakoniec pravdepodobne hodnotu 42,2 stupňa Celzia. Informoval hovorca Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Ivan Garčár. Údaje majú podľa neho operatívny charakter a podliehajú ešte verifikácii.

Nový rekord prekonal doterajšiu najvyššiu nameranú hodnotu zo stredy (5. 8.) z Kamenice nad Hronom na juhu Slovenska. Vo štvrtok bolo veľmi teplo aj tam, a to 41,6 stupňa Celzia.

V Štrkovci v okrese Rimavská Sobota namerali rovnakú teplotu. V Turni nad Bodvou bolo 41 stupňov Celzia. „Tropický deň (30 stupňov Celzia a viac) sme dnes zaznamenali aj na Štrbskom Plese s hodnotou 30,2 stupňa Celzia,“ uviedol Garčár.

SHMÚ na sociálnej sieti predtým informoval, že v Dolných Plachtinciach namerali 42 stupňov Celzia.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.