Preskočiť na obsah
  |  

Ráž podpísal zmluvu na prípravu obnovy Hlavnej stanice

Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) a generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Miroslav Garaj podpísali zmluvu o nenávratnom finančnom príspevku z Programu Slovensko na prípravu projektovej dokumentácie pre rekonštrukciu bratislavskej Hlavnej stanice.

Financovanie umožní ŽSR čerpať eurofondy namiesto využívania vlastných zdrojov, ktoré doteraz smerovali na prípravu projektu.

Minister uviedol, že uvoľnené peniaze bude môcť správca železničnej infraštruktúry presunúť na ďalšie potrebné investície.

Výšku príspevku Ráž nekonkretizoval, zdôraznil však, že podpis zmluvy potvrdzuje odhodlanie pokračovať v príprave dlho očakávanej modernizácie hlavnej železničnej stanice v Bratislave. Projektová dokumentácia predstavuje nevyhnutný krok pred samotnou rekonštrukciou.

Výšku nenávratného finančného príspevku na dokumentáciu k rekonštrukcii bratislavskej hlavnej stanice z eurofondov konkretizovali samotné ŽSR. „Ide o sumu 2 279 000 eur bez DPH,“ uviedla hovorkyňa ŽSR Petra Lániková.

(tasr, mja)

  |  

Na Slovensku opäť padol teplotný rekord

Štvrtkový nový absolútny slovenský teplotný rekord z Dolných Plachtiniec v okrese Veľký Krtíš mal nakoniec pravdepodobne hodnotu 42,2 stupňa Celzia. Informoval hovorca Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Ivan Garčár. Údaje majú podľa neho operatívny charakter a podliehajú ešte verifikácii.

Nový rekord prekonal doterajšiu najvyššiu nameranú hodnotu zo stredy (5. 8.) z Kamenice nad Hronom na juhu Slovenska. Vo štvrtok bolo veľmi teplo aj tam, a to 41,6 stupňa Celzia.

V Štrkovci v okrese Rimavská Sobota namerali rovnakú teplotu. V Turni nad Bodvou bolo 41 stupňov Celzia. „Tropický deň (30 stupňov Celzia a viac) sme dnes zaznamenali aj na Štrbskom Plese s hodnotou 30,2 stupňa Celzia,“ uviedol Garčár.

SHMÚ na sociálnej sieti predtým informoval, že v Dolných Plachtinciach namerali 42 stupňov Celzia.

(tasr, mja)

  |  

Exveľvyslankyňu Ukrajiny podozrievajú zo zatajenia majetku

Ukrajinské úrady vo štvrtok oznámili, že bývalá podpredsedníčka vlády a donedávna veľvyslankyňa v USA Oľha Stefanišynová čelí podozreniu z nezákonného obohatenia a zatajenia majetku.

Podľa prokuratúry počas výkonu funkcie nepriznala dva byty a ďalší majetok v hodnote približne 310-tisíc dolárov, ktorý podľa vyšetrovateľov nemohla nadobudnúť len zo svojho oficiálneho príjmu.

Ukrajinské zákony neumožňujú zverejniť meno podozrivej osoby, úrady však odkázali na funkciu, ktorú zastávala v čase údajných skutkov. Stefanišynová v utorok na sociálnej sieti Facebook odmietla akékoľvek pochybenie a vyhlásila, že nikdy nemala čo skrývať.

Prezident Volodymyr Zelenskyj ju začiatkom týždňa odvolal z postu veľvyslankyne po tom, ako podala demisiu.

Prípad prichádza v období rozsiahlych personálnych zmien vo vedení krajiny vrátane výmeny premiéra a ministra obrany.

(reuters, mja)

  |  

Afganec dostal doživotie za útok autom v Mníchove

Nemecký súd vo štvrtok odsúdil 25-ročného Afganca na doživotie za útok autom proti účastníkom odborárskej demonštrácie v Mníchove, pri ktorom vo februári 2025 zahynuli dve osoby a viac ako 40 ďalších utrpelo zranenia. Medzi obeťami boli 37-ročná žena a jej dvojročná dcéra.

Súd zároveň označil čin za mimoriadne závažný, čo podľa nemeckého práva spravidla vylučuje možnosť podmienečného prepustenia po 15 rokoch.

Muža uznali vinným z dvoch vrážd a 23 pokusov o vraždu. Prokuratúra uviedla, že konal z náboženských pohnútok a útok vnímal ako reakciu na utrpenie moslimov v prevažne islamských krajinách.

Obžalovaný sa k činu priznal už krátko po jeho spáchaní. Rozsudok patrí medzi najprísnejšie, aké môže nemecká justícia za podobný skutok uložiť.

(reuters, mja)

  |  

Irán varuje pred útokmi na ropu a elektrárne, ak USA obnovia údery

Irán v uplynulých dňoch výrazne zintenzívnil diplomatické kontakty so štátmi Perzského zálivu a varoval ich pred vážnymi dôsledkami prípadných nových amerických útokov.

Podľa viacerých zdrojov minister zahraničných vecí Abbás Arakčí odkázal predstaviteľom Saudskej Arábie, Kataru, Turecka aj Pakistanu, že ak USA zaútočia na iránsku energetickú infraštruktúru, Teherán odpovie údermi na ropné polia, rafinérie, elektrické siete, vodné zdroje či dopravnú infraštruktúru amerických spojencov v regióne.

Cieľom je podľa dostupných informácií prinútiť arabské štáty, aby presvedčili prezidenta Donalda Trumpa uprednostniť rokovania pred vojenskou eskaláciou.

Saudský korunný princ Muhammad bin Salmán mal následne vyzvať Trumpa na odklad útoku a návrat k diplomacii.

Rijád však zároveň upozornil, že v prípade útoku na svoje územie bude reagovať vojensky. Irán tým naznačuje, že ďalší konflikt by mohol ohroziť energetickú bezpečnosť celého regiónu aj svetové dodávky ropy.

(reuters, mja)

  |  

Takáč: Krmoviny chýbajú v celej EÚ, Slovensko ich nemá kde nakúpiť

Nedostatok krmovín sa netýka len Slovenska, ale aj viacerých krajín Európskej únie, čo výrazne obmedzuje možnosti ich dovozu. Upozornil na to minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer), podľa ktorého problém nemožno vyriešiť iba finančnou podporou pre farmárov.

Aj keby štát poskytol poľnohospodárom dodatočné peniaze, krmoviny jednoducho nie je kde nakúpiť, pretože ich nedostatok pociťujú aj okolité krajiny vrátane Česka či Rakúska.

Situácia podľa ministra presahuje hranice Slovenska a vyžaduje spoločný európsky postup. Tému už otvorili na rokovaniach ministrov pôdohospodárstva EÚ a Takáč očakáva, že bude predmetom ďalších diskusií na zasadnutí Rady ministrov.

Cieľom je hľadať riešenia, ktoré zmiernia dôsledky nedostatku krmovín pre poľnohospodárov a živočíšnu výrobu.

(tasr, mja)