Preskočiť na obsah
  |  

Extrémne teploty a nízky Dunaj ohrozujú Európu

Vlna extrémnych horúčav naďalej zasahuje veľkú časť Európy a prinútila viaceré krajiny prijať mimoriadne opatrenia. Taliansko po prvý raz vyhlásilo najvyšší stupeň zdravotného varovania vo všetkých veľkých mestách, pričom na severe krajiny teploty prekročili 42 stupňov Celzia.

V Maďarsku pre rekordne nízku hladinu Dunaja výrazne obmedzili prevádzku jedinej jadrovej elektrárne, ktorá rieku využíva na chladenie, a štát preto vypol osvetlenie parlamentu, Budínskeho hradu či Reťazového mosta, aby šetril elektrinu. Podobné opatrenia zavádza aj Rumunsko.

Nízky stav vody komplikuje lodnú dopravu na nemeckom Rýne a zvyšuje náklady na prepravu tovaru. Európska komisia zároveň vyzvala členské štáty na vyššie investície do prevencie lesných požiarov.

Škody spôsobené tohtoročnými požiarmi už podľa odhadov presiahli 15 miliárd eur. Turisti v Bosne medzitým vyhľadávajú útočisko v jaskyni Vjetrenica s celoročnou teplotou 11 stupňov Celzia.

(reuters, mja)

  |  

Hamas vyzval na útoky proti proizraelským milíciám

Hamas vyzval Palestínčanov, aby útočili na popredných predstaviteľov ozbrojených skupín v Pásme Gazy, ktoré podľa neho spolupracujú s Izraelom, informuje web Jerusalem Post.

Vo vyhlásení bezpečnostnej jednotky Rada Force organizácia označila likvidáciu lídrov týchto milícií za spôsob, ako ukončiť ich činnosť, zároveň však ponúkla amnestiu členom, ktorí zložia zbrane a vrátia sa do palestínskej spoločnosti.

Výzva prichádza po oznámení plánu druhej fázy prímeria, v rámci ktorého Hamas deklaroval ochotu odovzdať svoje ťažké zbrane palestínskej technokratickej správe.

Dohoda zároveň počíta s rozpustením protihamasovských milícií podporovaných Izraelom. Podľa palestínskych zdrojov však Hamas tieto skupiny naďalej považuje za hrozbu pre svoju moc a snaží sa zabrániť ich posilňovaniu.

(mja)

  |  

Šutaj Eštok: EÚ sprísnila ochranu Ukrajincov, sledujeme riziká

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) uviedol, že Slovensko monitoruje možné bezpečnostné dôsledky sprísnenia pravidiel EÚ pre ukrajinských mužov utekajúcich pred vojnou.

Podľa neho možno očakávať nárast nelegálnej migrácie, pokusov o nelegálne prekročenie hraníc, ako aj väčšie riziko podvodov a korupcie na hraniciach. Zdôraznil, že rezort vnútra je pripravený chrániť štátne hranice a reagovať na prípadné zhoršenie bezpečnostnej situácie.

Členské štáty EÚ sa dohodli, že ukrajinskí muži vo veku od 23 do 60 rokov budú môcť získať dočasnú ochranu len v prípade, ak absolvovali vojenskú službu alebo ich z nej oficiálne prepustili.

Osoby, ktoré už dočasnú ochranu získali, o ňu neprídu. Zároveň platnosť režimu dočasnej ochrany predĺžili do marca 2028.

Ukrajina podľa prezidenta Volodymyra Zelenského naďalej mobilizuje desaťtisíce mužov mesačne, pričom problémom zostáva vyhýbanie sa vojenskej službe.

(tasr, mja)

  |  

Európska komisia preveruje zonácie národných parkov

Európska komisia monitoruje situáciu okolo zonácie slovenských národných parkov a posudzuje všetky pripomienky súvisiace s reformou v rámci ôsmej žiadosti Slovenska o platbu z plánu obnovy.

Povedal to vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Peter Stano s tým, že Komisia je v pravidelnom kontakte so slovenskými úradmi, no k aktuálnym technickým rokovaniam sa nevyjadruje.

Spor sa vyostril po vyjadreniach štátneho tajomníka Filipa Kuffu, podľa ktorého vládne uznesenia oslabili reformu národných parkov a môžu ohroziť vyplatenie približne 450 miliónov eur z plánu obnovy.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) tieto tvrdenia odmietol a zdôraznil, že schválené zonácie spĺňajú požiadavky reformy.

Vo štvrtok zároveň podpísal s ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom (Smer) memorandum o spolupráci, ktoré má podľa rezortu životného prostredia objasniť Európskej komisii spôsob prechodu pozemkov a ich správy pod národné parky.

(tasr, mja)

  |  

EÚ chce viac investícií do prevencie lesných požiarov

Európska únia chce presvedčiť členské štáty, aby viac investovali do ochrany prírody a prevencie lesných požiarov. Uviedla to eurokomisárka pre životné prostredie Jessika Roswallová po tom, čo rozsiahle požiare vo Francúzsku, Španielsku a Grécku spôsobili podľa odhadov škody vo výške 15,6 až 19,1 miliardy eur.

Vedci upozorňujú, že klimatická zmena zvyšuje pravdepodobnosť extrémnych horúčav a požiarov, no významnú úlohu zohráva aj stav krajiny. Európska komisia preto zdôrazňuje potrebu odstraňovania suchej vegetácie z lesov, obnovy mokradí a ďalších opatrení, ktoré môžu spomaliť šírenie ohňa.

Roswallová uviedla, že Brusel bude kontrolovať, či členské štáty využívajú európske financie aj na prevenciu požiarov a obnovu prírody.

Posudzovať bude aj národné plány na obnovu poškodených ekosystémov, ktoré majú krajiny predložiť do septembra.

Podľa eurokomisárky sú investície do prevencie nevyhnutné na ochranu obyvateľov, hospodárstva aj priemyslu.

(reuters, mja)

  |  

Tomáš: Projekt Ľudia a hrady bude pokračovať aj budúci rok

Národný projekt Ľudia a hrady bude pokračovať aj v roku 2027. Minister práce Erik Tomáš (Hlas) oznámil, že finančná podpora by mala zostať približne na tohtoročnej úrovni, keď na projekt štát vyčlenil viac ako šesť miliónov eur.

V tomto roku vďaka projektu obnovujú 34 kultúrnych pamiatok – 30 hradov, dva kláštory a dva kaštiele. Na projekte po celom Slovensku pracuje takmer 500 ľudí, ktorí by si podľa ministra prácu hľadali len veľmi ťažko.

Na Lietavskom hrade získali tento rok podporu 200-tisíc eur a zamestnali 16 ľudí. Práce sa sústreďujú na obnovu steny polygonálneho bastiónu a klenby hradnej pivnice, zároveň pokračujú udržiavacie aj archeologické práce.

Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak ocenil spoluprácu s rezortom práce. Fondu na podporu cestovného ruchu predložili aj projekt nasvietenia 30 hradov a zámkov. Návrh prešiel administratívnou kontrolou a čaká ho odborné posúdenie. V prípade schválenia by mohlo byť v budúcom roku nasvietených päť hradov.

(tasr, bak)