Preskočiť na obsah
  |  

Antonov s dronom plným výbušnín prevážal aj vojenskú muníciu

Vyšetrovanie incidentu na letisku Lipsko/Halle naznačuje, že ukrajinské nákladné lietadlo, pri ktorom polícia objavila dron s výbušninami, prevážalo vojenskú muníciu. Informovali o tom nemecké médiá s odvolaním sa na dôverné policajné dokumenty.

Forenzní experti podľa nich zistili, že výbušniny pripevnené na drone boli vysokej vojenskej kvality. Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt označil udalosť za hybridný útok, ktorý predstavuje zvýšené bezpečnostné riziko.

Úrady zároveň pokračujú v pátraní po troskách neidentifikovaného objektu, ktorý v rovnakú noc poškodil ďalšie nákladné lietadlo pri pristávacom manévri neďaleko Lipska.

Incidenty dočasne narušili prevádzku jedného z najvýznamnejších logistických uzlov v Nemecku, ktorý využívajú aj spoločnosti DHL, Lufthansa Cargo či Amazon.

Hoci páchatelia zatiaľ neboli identifikovaní, poslanec Bundestagu Roderich Kiesewetter zodpovednosť pripísal Rusku. Ruské veľvyslanectvo sa k obvineniam nevyjadrilo.

(reuters, mja)

  |  

Na internete sa šíria výzvy na ďalší hromadný vstup do Ceuty

Na sociálnych sieťach sa medzi mladými Maročanmi rýchlo šíria výzvy na pokus o hromadné prekročenie hranice do španielskej enklávy Ceuta 15. augusta, informuje web El Pais.

V skupinách na Facebooku a WhatsAppe s desiatkami až stovkami tisíc členov diskutujú o plánovanom dátume, možnostiach prechodu aj rizikách nelegálnej migrácie.

Kým niektorí vyjadrujú odhodlanie prísť, mnohí upozorňujú, že môže ísť o nebezpečnú dezinformáciu alebo pascu prevádzačských skupín. Výskumníci upozorňujú, že sociálne siete sú pre mnohých mladých Maročanov hlavným zdrojom informácií o migrácii do Európy, pričom často zdôrazňujú iba pozitívne stránky.

V diskusiách sa objavujú aj rady o prekonávaní hranice či používaní nafukovacích člnov, ale aj varovania pred smrteľnými rizikami na mori.

Špekulácie o ďalšom pokuse o masový vstup do Ceuty prichádzajú po nedávnej migračnej vlne, ktorá výrazne zvýšila napätie na hraniciach.

(mja)

  |  

Extrémne teploty a nízky Dunaj ohrozujú Európu

Vlna extrémnych horúčav naďalej zasahuje veľkú časť Európy a prinútila viaceré krajiny prijať mimoriadne opatrenia. Taliansko po prvý raz vyhlásilo najvyšší stupeň zdravotného varovania vo všetkých veľkých mestách, pričom na severe krajiny teploty prekročili 42 stupňov Celzia.

V Maďarsku pre rekordne nízku hladinu Dunaja výrazne obmedzili prevádzku jedinej jadrovej elektrárne, ktorá rieku využíva na chladenie, a štát preto vypol osvetlenie parlamentu, Budínskeho hradu či Reťazového mosta, aby šetril elektrinu. Podobné opatrenia zavádza aj Rumunsko.

Nízky stav vody komplikuje lodnú dopravu na nemeckom Rýne a zvyšuje náklady na prepravu tovaru. Európska komisia zároveň vyzvala členské štáty na vyššie investície do prevencie lesných požiarov.

Škody spôsobené tohtoročnými požiarmi už podľa odhadov presiahli 15 miliárd eur. Turisti v Bosne medzitým vyhľadávajú útočisko v jaskyni Vjetrenica s celoročnou teplotou 11 stupňov Celzia.

(reuters, mja)

  |  

Hamas vyzval na útoky proti proizraelským milíciám

Hamas vyzval Palestínčanov, aby útočili na popredných predstaviteľov ozbrojených skupín v Pásme Gazy, ktoré podľa neho spolupracujú s Izraelom, informuje web Jerusalem Post.

Vo vyhlásení bezpečnostnej jednotky Rada Force organizácia označila likvidáciu lídrov týchto milícií za spôsob, ako ukončiť ich činnosť, zároveň však ponúkla amnestiu členom, ktorí zložia zbrane a vrátia sa do palestínskej spoločnosti.

Výzva prichádza po oznámení plánu druhej fázy prímeria, v rámci ktorého Hamas deklaroval ochotu odovzdať svoje ťažké zbrane palestínskej technokratickej správe.

Dohoda zároveň počíta s rozpustením protihamasovských milícií podporovaných Izraelom. Podľa palestínskych zdrojov však Hamas tieto skupiny naďalej považuje za hrozbu pre svoju moc a snaží sa zabrániť ich posilňovaniu.

(mja)

  |  

Šutaj Eštok: EÚ sprísnila ochranu Ukrajincov, sledujeme riziká

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) uviedol, že Slovensko monitoruje možné bezpečnostné dôsledky sprísnenia pravidiel EÚ pre ukrajinských mužov utekajúcich pred vojnou.

Podľa neho možno očakávať nárast nelegálnej migrácie, pokusov o nelegálne prekročenie hraníc, ako aj väčšie riziko podvodov a korupcie na hraniciach. Zdôraznil, že rezort vnútra je pripravený chrániť štátne hranice a reagovať na prípadné zhoršenie bezpečnostnej situácie.

Členské štáty EÚ sa dohodli, že ukrajinskí muži vo veku od 23 do 60 rokov budú môcť získať dočasnú ochranu len v prípade, ak absolvovali vojenskú službu alebo ich z nej oficiálne prepustili.

Osoby, ktoré už dočasnú ochranu získali, o ňu neprídu. Zároveň platnosť režimu dočasnej ochrany predĺžili do marca 2028.

Ukrajina podľa prezidenta Volodymyra Zelenského naďalej mobilizuje desaťtisíce mužov mesačne, pričom problémom zostáva vyhýbanie sa vojenskej službe.

(tasr, mja)

  |  

Európska komisia preveruje zonácie národných parkov

Európska komisia monitoruje situáciu okolo zonácie slovenských národných parkov a posudzuje všetky pripomienky súvisiace s reformou v rámci ôsmej žiadosti Slovenska o platbu z plánu obnovy.

Povedal to vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Peter Stano s tým, že Komisia je v pravidelnom kontakte so slovenskými úradmi, no k aktuálnym technickým rokovaniam sa nevyjadruje.

Spor sa vyostril po vyjadreniach štátneho tajomníka Filipa Kuffu, podľa ktorého vládne uznesenia oslabili reformu národných parkov a môžu ohroziť vyplatenie približne 450 miliónov eur z plánu obnovy.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) tieto tvrdenia odmietol a zdôraznil, že schválené zonácie spĺňajú požiadavky reformy.

Vo štvrtok zároveň podpísal s ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom (Smer) memorandum o spolupráci, ktoré má podľa rezortu životného prostredia objasniť Európskej komisii spôsob prechodu pozemkov a ich správy pod národné parky.

(tasr, mja)