Slovensko sa búri proti novým GMO pravidlám. Zvažuje žalobu na európsky Súdny dvor

Práve prvá kategória týchto rastlín (NGT-1) bude podľa nových pravidiel podliehať podstatne jednoduchšiemu režimu než doterajšie geneticky modifikované organizmy. Podľa kritikov to znamená, že časť geneticky upravených plodín sa dostane na trh bez individuálneho hodnotenia rizík a bez povinného označovania potravín.

Európska komisia však argumentuje opačne. Tvrdí, že nové techniky dokážu urýchliť šľachtenie rastlín odolnejších voči suchu, chorobám či klimatickým zmenám a znížiť potrebu pesticídov. Podľa Bruselu preto doterajšia regulácia nezodpovedala technologickému pokroku.

Slovensko ako jeden z najtvrdších odporcov

Slovenská republika však patrí medzi krajiny, ktoré s novým nariadením dlhodobo nesúhlasili. Proti tomuto nariadeniu v Bruseli sa postavili ministerstvo pôdohospodárstva aj všetci slovenskí europoslanci naprieč politickým spektrom. Takáto zhoda je v slovenskej politike skôr výnimočná.

Na ministra Richarda Takáča (Smer) sa zároveň v polovici júla obrátila iniciatíva proti deregulácii GMO, ktorú podpísalo približne 300 organizácií a osobností zo Slovenska aj ďalších krajín Európy. Medzi signatármi sú poľnohospodári, včelári, vedci, ochranári, predstavitelia cirkví aj bývalí ministri.

Ich cieľ je jednoznačný. A to presvedčiť vládu, aby využila dvojmesačnú lehotu a napadla nové nariadenie na Súdnom dvore Európskej únie. Takáč po stretnutí s koordinátormi výzvy potvrdil, že ministerstvo takúto možnosť pripúšťa.

Spor sa vedie o viac než vedu

Génová editácia pritom nie je jediným predmetom sporu. Kritici upozorňujú predovšetkým na právne a ekonomické dôsledky nového systému.

Podľa nich deregulácia oslabuje právo spotrebiteľov na informácie, pretože časť produktov už nebude musieť niesť označenie o použití nových genomických techník. Rovnako namietajú zrušenie povinného individuálneho hodnotenia rizík pri rastlinách zaradených do kategórie NGT-1.

Ďalšou obavou je patentová ochrana.

Na rozdiel od klasického šľachtenia môžu byť niektoré genetické úpravy predmetom patentov. Kritici preto varujú, že rastúci význam patentovaných odrôd môže postupne posilniť postavenie niekoľkých veľkých biotechnologických spoločností a sťažiť situáciu menším šľachtiteľom či farmárom. Zároveň tvrdia, že vyššie licenčné náklady sa môžu časom premietnuť do cien osív a následne aj potravín.

Tieto scenáre sú nateraz predovšetkým obavami odporcov novej legislatívy. Ich konkrétny ekonomický dosah bude závisieť od budúceho uplatňovania patentového práva aj od správania trhu.

Prípadný právny spor sa ešte len začína

Signatári výzvy tvrdia, že nové nariadenie je v rozpore s viacerými ustanoveniami práva Európskej únie. Odvolávajú sa najmä na článok zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý garantuje vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a právo na informácie, ako aj na článok zakotvujúci zásadu predbežnej opatrnosti.

Poukazujú aj na Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti a na rozsudok Súdneho dvora, podľa ktorého produkty získané novými genomickými technikami spadajú pod právny režim GMO.

Práve tieto argumenty by mohli tvoriť základ prípadnej žaloby Slovenskej republiky.

Verejnosť stojí na strane žaloby

Nový prieskum agentúry Polis Slovakia pre organizáciu quid est VERITAS naznačuje, že odpor voči deregulácii nie je iba témou odborných organizácií.

Podľa prieskumu uskutočneného koncom júla na reprezentatívnej vzorke 1 002 respondentov nesúhlasí 80 percent opýtaných s uvoľnením pravidiel pre nové GMO. Viac ako 78 percent pritom odmieta zrušenie povinného hodnotenia rizík a viac než tri štvrtiny nesúhlasí so zrušením označovania potravín vyrobených pomocou nových genomických techník.

Rovnaký podiel, teda 75 percent respondentov, podporuje aj podanie žaloby Slovenskej republiky na Súdny dvor EÚ. Tento prieskum si objednala organizácia quid est VERITAS, ktorá je partnerom iniciatívy Slovensko bez GMO.

Rozhodnú najbližšie týždne

Ak sa vláda rozhodne žalobu podať, pôjde o jeden z najvýznamnejších právnych sporov Slovenska s európskymi inštitúciami v oblasti poľnohospodárskej politiky za posledné roky.

Bez ohľadu na výsledok je už dnes zrejmé, že diskusia o nových genomických technikách nebude len sporom o genetiku. Čoraz viac sa mení na otázku hraníc európskej regulácie, ochrany spotrebiteľa, patentového práva a budúcej podoby potravinovej suverenity členských štátov.