Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Parížsky plán na úsporu vody zároveň ničí mestskú zeleň

Paríž v rámci politiky šetrenia vodou výrazne obmedzil zavlažovanie stromov a záhrad, čo podľa kritikov vedie k vysychaniu mestskej zelene práve v období opakovaných vĺn horúčav. Najviac majú trpieť mladé stromy, ale problémy sú viditeľné aj na starších drevinách.

Na situáciu upozornili architekti Dominique Dupré-Henry a Tangui Le Dantec z organizácie Aux arbres citoyens. Podľa nich môže množstvo stromov zahynúť nie priamo v dôsledku klimatických zmien, ale pre nedostatok vody spôsobený rozhodnutiami radnice.

Mesto pritom propaguje projekty „mestských lesov“, zelených oáz či nových stromoradí, ktoré majú Paríž ochladzovať.

Kritici upozorňujú, že francúzska metropola má k dispozícii približne 1 700 kilometrov dlhú sieť nepitnej vody vybudovanú ešte v 19. storočí. Historicky slúžila okrem iného na zavlažovanie zelene bez spotrebúvania pitnej vody. Systém je však dnes zanedbaný a radnica odstavila asi 30 percent siete.

Parížska radnica deklaruje cieľ vysadiť počas volebného obdobia 170-tisíc stromov. Kritici však namietajú, že číslo zahŕňa aj náhradnú výsadbu či kríky a neukazuje, koľko veľkých stromov medzičasom zmizlo.

Výsledkom je paradox: mesto chce pomocou zelene zmierňovať horúčavy, no podľa kritikov zároveň obmedzuje vodu potrebnú na jej prežitie.

(statement)

Minúta  |  

Trump: Len pozorujeme infláciu v Iráne a fakt, že nemajú peniaze

Irán oznámil, že dohoda s Ománom o nových plavebných trasách cez Hormuzský prieliv je v záverečnej fáze.

Teherán však vodnú cestu otvorí, až keď USA ukončia útoky proti Iránu a jeho spojencom v Libanone, Palestíne, Jemene a Iraku.

Washington má tiež zrušiť blokádu iránskych prístavov a sankcie, uvoľniť zmrazené iránske aktíva a odškodniť krajinu za škody spôsobené počas konfliktu. Medzi požiadavkami sa objavuje aj stiahnutie amerických síl z regiónu.

Minister zahraničia Abbás Arákčí zároveň tvrdí, že Teherán s Washingtonom priamo nerokuje a komunikácia prebieha prostredníctvom sprostredkovateľov.

Americký prezident Donald Trump pre Axios naznačil, že zatiaľ nechce konflikt ďalej vojensky eskalovať. „Postupujeme zdržanlivo,“ povedal a dodal: „Rokujeme s nimi len tak napoly. Len sledujeme Irán s jeho obrovskou infláciou a faktom, že nemajú peniaze.“

(reuters, est)

Minúta  |  

Božik: Chceme suspenzívne veto pri zákonoch o samosprávach

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik v relácii TASR TV Štúdio uviedol, že obce a mestá by mali byť partnerom štátnej správy.

Spoločný pozičný dokument ZMOS a združenia samosprávnych krajov SK8 žiada väčší vplyv pri tvorbe legislatívy aj posilnenie kompetencií samosprávy a zmenšenie štátu.

„Chceme aj suspenzívne veto. Ak sa prijímajú nejaké zákony, ktoré majú dosah na samosprávu, aby sme sa vedeli k tomu vyjadriť na podobnej úrovni ako je to blízko nás na západ, napríklad v Rakúsku,“ vyhlásil Božik.

Mestá a obce by podľa neho mali dostávať 19 percent z vybraných peňazí na dani z pridanej hodnoty, dani z príjmu fyzických osôb aj dani zo príjmu firiem.

Samosprávy by potom dostali približne o 1,9 miliardy eur viac. Dnes sa ich rozpočty dokopy pohybujú podľa Božika okolo 2,4 miliardy eur.

Božik doplnil, že česká samospráva má aktuálne nastavené financovanie na 26 percent týchto daní. V praxi to znamená, že v Česku dostávajú obce a mestá v prepočte na obyvateľa trikrát viac ako na Slovensku.
     
Na margo iniciatívy koaličnej strany Hlas, ktorá trvá na predĺžení volebných období v samosprávach, podotkol, že ZMOS považuje päťročný model za optimálny.

(tasr, est)

Minúta  |  

Pri zjazde z D1 na Turany našli muža, mal ho napadnúť medveď

V nedeľu podvečer našli pri zjazde z diaľnice D1 na Turany zraneného 42-ročného muža. Charakter zranení nasvedčuje možnému útoku medveďa.

„Na miesto boli bezodkladne vyslané policajné hliadky, ktoré zabezpečili okolie a monitorujú situáciu. Muž utrpel zranenia, s ktorými ho previezli do nemocnice. Na miesto udalosti bol privolaný aj Zásahový tím pre medveďa hnedého,“ doplnila pre TASR žilinská krajská policajná hovorkyňa Zuzana Šefčíková.

Vzhľadom na aktuálnosť prípadu nie je v tejto chvíli možné poskytnúť bližšie informácie.

Ako TASR informovala hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Petra Klimešová, k zranenému 42-ročnému mužovi vyslali ambulanciu rýchlej lekárskej pomoci. Pacienta previezli do nemocnice v Martine s diagnózou polytrauma a úrazom hrudníka a hlavy.

V sobotu (8. 8.) došlo k útoku medveďa na 55-ročného cyklistu vo Valčianskej doline. Šelma mu spôsobila zranenia, museli ho operovať v martinskej nemocnici.

(tasr, est)

Minúta  |  

Novinára obvinili z antisemitizmu pre status o Ceute

Príspevok nemeckého novinára Georga Restleho o migračnej kríze v španielskej enkláve Ceuta vyvolal sťažnosť pre podozrenie z antisemitizmu.

Restle, ktorý pracuje pre regionálnu verejnoprávnu stanicu WDR, následne priznal, že zverejnenie sporného citátu bez komentára bolo chybou, informuje DPA.

Novinár na sociálnej sieti X zdieľal článok amerického magazínu The Nation a pripojil z neho pasáž. Tá tvrdila, že udalosti v Ceute nie sú skutočnou humanitárnou krízou ani súčasťou antikoloniálneho boja, ale snahou čoraz silnejšej „americko-izraelsko-marockej aliancie“ oslabiť progresívnu európsku vládu, rozdeliť Európu a podkopať medzinárodné právo.

Na príspevok reagoval Felix Schotland, člen vedenia židovskej obce v Kolíne nad Rýnom a zároveň člen Rady pre vysielanie WDR. Vedeniu stanice napísal, že podobné vyjadrenia môžu vážne poškodiť dôveru v novinársku nezávislosť a dôveryhodnosť WDR. Kritizoval najmä dojem, že geopolitické udalosti riadi „konšpiračná sieť“.

Restle sa od tejto interpretácie dištancoval. Zdôraznil, že citát nebol jeho vlastným vyjadrením. Zároveň uznal, že ho nemal zverejniť bez vysvetlenia, a odmietol obvinenia zo šírenia antisemitizmu.

WDR označila zverejnenie citátu bez komentára za chybu, zároveň však uviedla, že o Restleho osobnej integrite nemá žiadne pochybnosti.

(mja)

Minúta  |  

Ardaya vybrala komisia, ktorej členovia písali o „prevýchove belochov“

Kauza bývalého černošského profesora Cambridgeskej univerzity Jasona Ardaya sa rozširuje aj na okolnosti jeho vymenovania. Denník The Telegraph upozornil na akademickú činnosť dvoch externých členov deväťčlennej komisie, ktorá Ardaya v roku 2022 jednomyseľne vybrala za profesora sociológie vzdelávania.

Profesori Michalinos Zembylas a Anoop Nayak sa vo svojich odborných prácach venovali kritike „whiteness“, teda konceptu belošstva chápaného ako spoločenská či mocenská štruktúra.

Zembylas v jednej zo štúdií spolu s ďalšou autorkou písal o potrebe „prevýchovy belochov“ smerom ku kritickému postoju k belošstvu. Nayak zase kritizoval „neoliberálne belošstvo“ britských a amerických univerzít a za potenciálne diskriminačné označil výrazne vyššie školné pre zahraničných študentov.

Informácie prichádzajú po Ardayovej rezignácii z Cambridge. The Telegraph predtým odhalil viac ako 180 pasáží v jeho dizertačnej práci, ktoré boli identické alebo takmer identické s prácou iného študenta. Sporné sa ukázali aj viaceré ďalšie tvrdenia z jeho životopisu. Arday akademické pochybenie odmieta.

Niektorí akademici teraz kritizujú samotný proces jeho výberu. Ekonóm Partha Dasgupta tvrdí, že komisia mohla dovoliť, aby „politická korektnosť“ prevážila nad akademickými štandardmi. Cambridge takúto príčinnú súvislosť nepotvrdil.

Univerzita oznámila, že napriek Ardayovej rezignácii bude vyšetrovanie pokračovať. Preskúma okolnosti jeho vymenovania aj pôsobenia na univerzite a zároveň preverí svoje postupy pri prijímaní vysokopostavených akademikov.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.