Preskočiť na obsah
  |  

NKÚ: Kraje rozdelili takmer polovicu dotácií bez preukázania kritérií

Takmer polovicu dotačných prostriedkov samosprávnych krajov v rokoch 2020 až 2025 rozdelili bez preukázateľného uplatnenia hodnotiacich a výberových kritérií a bez nastavenia zúčtovateľných podmienok použitia verejných zdrojov. Zistil to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ).

Kraje v sledovanom období podporili takmer 27-tisíc projektov v kultúre, športe, vo vzdelávaní či v komunitnom živote. Z celkových 65 miliónov eur takmer 30 miliónov, teda približne 46 percent, rozdelili uvedeným spôsobom.

NKÚ zistil aj nedostatočné kontrolné mechanizmy, vyhodnocovanie efektivity a prínosu projektov či nedostatky pri zverejňovaní informácií. Viaceré kraje počas celého auditovaného obdobia nemali jasne definované kritériá na vecné posudzovanie žiadostí.

Kontroly použitia dotácií priamo na mieste vykonali len približne pri dvoch percentách projektov. Bratislavský, Žilinský a Trnavský kraj nevykonali ani jednu, systematicky ich robil iba Banskobystrický kraj.

NKÚ preto odporúča parlamentnému výboru pre verejnú správu zaviazať ministerstvo vnútra, aby iniciovalo vytvorenie centrálneho informačného systému o využívaní prostriedkov z dotačných schém štátu a samospráv.

(tasr, lud)

  |  

Domácnostiam po búrkach schválili pomoc za približne 250-tisíc eur

Úrady práce kladne posúdili takmer 200 žiadostí domácností zasiahnutých minulotýždňovými búrkami a krupobitím na východnom Slovensku. Schválená humanitárna finančná pomoc dosahuje približne 250-tisíc eur, pričom prvých 70 domácností dostáva príspevok už v týchto dňoch. Informoval o tom minister práce Erik Tomáš (Hlas).

Maximálny humanitárny príspevok pre fyzickú osobu alebo domácnosť je 1 500 eur a pomoc možno poskytnúť aj opakovane. Tomáš zároveň vyzval postihnuté obce, aby požiadali o dotáciu 15-tisíc eur, ktorú môžu použiť na nákup materiálu pre obyvateľov.

Výrazným problémom zostáva odstraňovanie odpadu, najmä materiálu s obsahom azbestu zo zničených striech. Po búrke ho v postihnutých obciach vzniklo približne 1 100 ton. Náklady na odstraňovanie následkov živelnej udalosti by podľa poslanca Igora Šimka (Hlas) mali presiahnuť dva milióny eur.

Približne tretina zasiahnutých domácností podľa predbežných informácií nebola poistená. Ministerstvo preto bude sledovať výsledky rokovaní obyvateľov s poisťovňami a následne vyhodnotí potrebu ďalšej pomoci.

(tasr, lud)

  |  

Putin umožnil predaj štátneho podielu v najväčšom letisku

Ruský prezident Vladimir Putin umožnil predaj 30,4-percentného štátneho podielu v moskovskom letisku Šeremetievo, najväčšom v Rusku. Krok prichádza v čase, keď sa Rusko snaží posilniť štátne financie zaťažené vojnou na Ukrajine.

Putin vo štvrtok podpísal dekrét, ktorým Šeremetievo vyradil zo zoznamu strategických podnikov. Štát si však ponechá takzvanú zlatú akciu, ktorá mu umožní blokovať rozhodnutia vedenia, s ktorými nebude súhlasiť.

Dekrét neumožňuje predaj podielu zahraničnému kupcovi. Nový vlastník musí zároveň pokračovať v hlavnej činnosti spoločnosti a jej modernizácii.

Ruský rozpočtový deficit dosiahol v prvom polroku 5,73 bilióna rubľov, teda 2,5 percenta HDP. Bol 1,7-násobne vyšší ako v rovnakom období roku 2025.

Ďalších 66 percent letiska vlastní spoločnosť Sheremetyevo Holding, ktorej koneční vlastníci nie sú verejne známi. Šeremetievo má kapacitu až 87 miliónov cestujúcich ročne, pričom vlani ich vybavilo 43,5 milióna. V januári navyše kúpilo moskovské letisko Domodedovo za 66 miliárd rubľov.

(reuters, lud)

  |  

Stohlová: Brusel žiada nápravu zonácií národných parkov

Európska komisia považuje podľa poslankyne Tamary Stohlovej (PS) zonácie národných parkov, ktoré vláda schválila začiatkom júla, za problematické a dôrazne žiada ich nápravu. Stohlová tvrdí, že má k dispozícii odpoveď Komisie, ktorá podľa nej potvrdzuje skoršie vyjadrenia štátneho tajomníka Filipa Kuffu.

Podľa Stohlovej sú prijaté uznesenia v rozpore s už schváleným míľnikom plánu obnovy týkajúcim sa reformy národných parkov. Za problém označila najmä to, že možnosť obhospodarovania území zostáva štátnemu podniku Lesy SR, ktorý patrí pod ministerstvo pôdohospodárstva.

Náprava môže podľa nej spočívať v zrušení uznesení alebo úprave sporných ustanovení. Ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) vyzvala na ich zrušenie.

Kuffa tento týždeň uviedol, že naďalej je ohrozených 450 miliónov eur z plánu obnovy. Taraba to odmietol a jeho tvrdenia označil za fabulácie.

Vláda schválila zonácie štyroch národných parkov. Taraba a minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) vo štvrtok podpísali memorandum, ktoré má odpovedať na otázky Komisie.

(tasr, lud)

  |  

Bratislavský kraj zvažuje zriadenie nonstop lekárne

Bratislavský samosprávny kraj analyzuje možnosti zriadenia a prevádzky nonstop lekárne. Podľa hovorkyne kraja Lucie Forman vnímajú túto tému ako významnú a rezonujúcu medzi obyvateľmi.

Ministerstvo zdravotníctva zároveň pracuje na možnostiach zabezpečenia nepretržitej dostupnosti liekov. Cieľom je nájsť bezpečné, legislatívne jasné, organizačne udržateľné a systémové riešenie. Organizácia lekárenskej pohotovostnej služby je podľa zákona v kompetencii samosprávnych krajov, ktoré ju zabezpečujú v spolupráci so Slovenskou lekárnickou komorou.

Komora podľa svojho prezidenta Ondreja Sukeľa neeviduje priame podnety týkajúce sa nedostupnosti lekárenskej starostlivosti v nočných hodinách. Pripustil však, že oddialenie liečby môže v niektorých situáciách predstavovať riziko zhoršenia zdravotného stavu.

Prieskum komory z roku 2017 ukázal, že 40 percent pohotovostných lekární nezrealizovalo žiadny lekársky predpis z pohotovostnej služby a 20 percent nevybavilo ani jedného pacienta pri výdaji bez predpisu. Deväťdesiat percent lekární uviedlo menej ako päť pacientov za hodinu.

(tasr, lud)

  |  

SaS kritizuje nové pravidlá pri zakladaní firiem

Od 17. augusta nadobudne účinnosť novela zákona o obchodnom registri, ktorú tento rok schválila vládna koalícia. Podľa opozičnej SaS zvýši náklady na založenie aj fungovanie spoločností a prinesie podnikateľom ďalšiu administratívu.

Poslanec Marián Viskupič (SaS) upozornil, že pri založení spoločnosti už v mnohých prípadoch nebude stačiť elektronický alebo úradne overený podpis. Potrebná bude notárska zápisnica alebo autorizácia advokátom.

Podľa Viskupiča sa zvýši aj súdny poplatok za zápis spoločnosti z 204 eur na viac ako 270 eur. Po započítaní nákladov na notára alebo advokáta sa podľa neho môže založenie firmy vyšplhať nad 500 eur.

Zapojenie notára alebo advokáta si majú vyžadovať aj viaceré zmeny počas fungovania spoločnosti, pričom zároveň sprísňujú sankcie.

SaS chce preto na septembrovej schôdzi parlamentu predložiť novelu, ktorá má nové povinnosti zrušiť a zakladanie firiem opäť zjednodušiť. Predseda strany Branislav Gröhling zároveň kritizoval rastúcu byrokraciu a zdôraznil potrebu podpory podnikateľského prostredia.

(tasr, lud)