Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lyžiari v Dolomitoch získajú kompenzácie za 30 miliónov eur

Taliansky protimonopolný úrad ukončil vyšetrovanie konzorcia prevádzkovateľov lyžiarskych vlekov Dolomiti Superski pre údajné obmedzovanie hospodárskej súťaže. Výsledkom budú kompenzácie a zľavy pre lyžiarov v hodnote 30 miliónov eur.

Členovia konzorcia pôsobia v 12 známych talianskych horských strediskách vrátane Cortiny d’Ampezzo. Úrad ich podozrieval z narúšania hospodárskej súťaže koordinovaním cien skipasov v oblasti s približne 1 200 kilometrami zjazdoviek.

Kompenzačný systém navrhlo Dolomiti Superski a protimonopolný úrad ho prijal. Týka sa ľudí, ktorí si kúpili jednodňové alebo viacdňové skipasy v sezónach 2022/23, 2023/24 a 2024/25. Pri využití poukážky na nákup budúceho skipasu získajú kompenzáciu vo výške 30 percent zaplatenej sumy, pri vrátení peňazí 20 percent.

Spotrebiteľské združenie Assoutenti rozhodnutie kritizuje. Tvrdí, že znevýhodňuje ľudí žiadajúcich vrátenie peňazí a upozorňuje, že kompenzácie budú dostupné len do vyčerpania vyčleneného fondu.

Podľa Assoutenti zdražel jednodňový skipas Dolomiti Superski v období rokov 2021 až 2025 o 28,4 percenta.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Musk chce zastaviť prezidentskú kandidátku francúzskych Zelených

Elon Musk sa ostro pustil do francúzskej prezidentskej kandidátky a líderky Zelených Marine Tondelierovej po tom, ako navrhla možnosť dočasne pozastaviť fungovanie siete X počas volebných kampaní v prípade zahraničného zasahovania, informuje portál Politico.

Musk ju následne obvinil zo „zrady Francúzska“ a žiadal, aby bola umlčaná. Tondelierová reagovala, že Francúzsko nepotrebuje lekcie z vlastenectva od zahraničného miliardára a že demokracia nie je na predaj. Spor prichádza v citlivom období pred prezidentskými voľbami v roku 2027.

Musk pritom opakovane zasahuje do európskej politiky a v júli označil Marine Le Penovú za „poslednú nádej Francúzska“.

Do konfliktu sa vložil aj bývalý europoslanec Jean-Luc Mélenchon, ktorý kritizoval Muska aj francúzsku vládu. Paríž zároveň posilňuje opatrenia proti zahraničnému ovplyvňovaniu volieb, pričom viacerí francúzski politici tvrdia, že sa stali terčom ruských dezinformačných kampaní.

(mja)

Minúta  |  

Rusko môže vyradiť z volieb stranu Jabloko

Ruský najvyšší súd bude v pondelok rozhodovať o žalobe, ktorá môže vyradiť stranu Jabloko zo septembrových parlamentných volieb. Jabloko je pritom podľa agentúry TASS jedinou stranou kandidujúcou vo voľbách, ktorá vystupuje proti ruskej vojne na Ukrajine.

Žalobu podala malá prokremeľská nacionalistická strana Rodina. Jej líder Alexej Žuravľov tvrdí, že Jabloko je hnutím podporovaným Západom, ktorého cieľom je diskreditovať Rusko a voľby.

Jabloko tieto tvrdenia odmieta a pripravuje vlastnú žalobu. Predseda strany Nikolaj Rybakov tvrdí, že ju chcú z volieb vyradiť práve pre jej mierový postoj.

Favoritom septembrového hlasovania zostáva Jednotné Rusko podporujúce prezidenta Vladimira Putina. Ruské úrady zároveň v poslednom období obmedzujú protivojnové hlasy.

Politika Borisa Nadeždina minulý mesiac označili za „zahraničného agenta“ a následne z Ruska odišiel.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Bratia Tateovci chcú von z väzenia. Tvrdia, že sú príliš známi na útek

Andrew a Tristan Tateovci žiadajú americký súd o prepustenie na kauciu z väzby v Miami, kým pokračuje konanie o ich možnom vydaní do Británie. Ich právnici argumentujú, že pre mimoriadnu známosť oboch bratov je prakticky nemožné, aby utiekli bez povšimnutia.

Navrhujú preto odovzdanie pasov a elektronické monitorovanie polohy.

Tateovcov zatkli 18. júla, pričom Británia ich chce stíhať pre obvinenia zo znásilnenia, napadnutia a napomáhania obchodovaniu s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania.

Bratia, ktorí majú americké aj britské občianstvo, všetky obvinenia odmietajú. Americká prokuratúra však už skôr upozornila na riziko úteku a možné nebezpečenstvo pre verejnosť.

O žiadosti o prepustenie má súd rozhodovať 13. augusta. Samotné extradičné konanie sa pritom môže natiahnuť na niekoľko mesiacov.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Magyar varuje pred zmenou klímy

Situácia v maďarskej jadrovej elektrárni Paks zostáva podľa premiéra Pétera Magyara „ťažká“. Elektráreň od konca minulého týždňa pracuje len približne na desatine svojej kapacity, keďže dlhotrvajúce horúčavy a rekordne nízka hladina Dunaja obmedzili možnosti chladenia.

Dažde v Rakúsku by mali v najbližších dňoch zdvihnúť hladinu rieky asi o 20 centimetrov, úľava však zrejme potrvá iba krátko.

Teploty majú zároveň klesnúť a dodávky elektriny aj vody sú podľa vlády stabilné, a preto už nie sú potrebné úsporné opatrenia. Budapešť tak opäť rozsvieti dekoratívne osvetlenie historických budov.

Magyar informoval, že vláda hľadá dlhodobé riešenia pre prípad, že sa nízke hladiny Dunaja stanú trvalým problémom.

Maďarsko chce zároveň zvýšiť odolnosť energetickej sústavy a do roku 2030 vybudovať štyri gigawatty veternej kapacity.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Španielsko chce presunúť deti z Ceuty na pevninu

Španielsko plánuje v najbližších týždňoch presunúť časť maloletých migrantov z preplnenej Ceuty na pevninu.

Reaguje tak na migračnú krízu po tom, čo 30. júla podľa španielskych úradov preniklo z Maroka do enklávy až 72-tisíc ľudí. Desiatky z nich pri pokuse zahynuli.

Väčšina migrantov sa už vrátila, v Ceute však zostali stovky detí bez sprievodu a úrady zatiaľ zaregistrovali 1 342 maloletých. Prednosť pri presune majú dievčatá a deti mladšie ako 13 rokov.

Kapacity sú výrazne preťažené a niektoré deti podľa ministerky Siry Rego spali priamo na uliciach.

Maroko ponúklo spoluprácu pri návrate maloletých, Madrid však chce každý prípad posudzovať individuálne s dôrazom na práva detí a prípadné zlúčenie rodín.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.