Preskočiť na obsah
  |  

Aktivistom v Sasku môžu zakázať stať sa sudcami a advokátmi

Sasko výrazne zmenilo pravidlá prijímania uchádzačov o právnické stáže. V budúcnosti môže byť uchádzačovi zamietnuté prijatie aj bez toho, aby bol odsúdený za podnecovanie k nenávisti, používanie zakázaných symbolov, násilné činy alebo iné politicky motivované trestné činy.

Stačiť môže aj dlhodobé pôsobenie vo vedúcej alebo organizačnej funkcii v rámci skupiny, ktorá je preukázateľne nepriateľská voči ústavnému poriadku.

Sasko novelizovalo zákon upravujúci prijatie do právnickej praxe s účinnosťou od 1. apríla 2026. Do 31. marca 2026 bolo možné prijatie vo všeobecnosti odmietnuť, ak uchádzač, podľa znenia predchádzajúceho ustanovenia, „bojuje proti slobodnému demokratickému základnému poriadku spôsobom trestným podľa zákona“.

Podľa nového znenia už nie je potrebné spáchanie trestného činu. Cieľom tohto ustanovenia je postihnúť aktívne konanie nepriateľské voči ústavnému poriadku aj v prípade, že je takéto konanie zákonné. To isté pravidlo môže v zásade viesť aj k prepusteniu stážistu, ktorý už bol prijatý, ak sa neskôr vyskytnú alebo vyjdú najavo relevantné okolnosti.

(red)

  |  

Súd nariadil pozastaviť stavbu tanečnej sály Bieleho domu

Americký federálny odvolací súd nariadil administratíve prezidenta Donalda Trumpa zastaviť výstavbu tanečnej sály za 400 miliónov dolárov pri Bielom dome. Súd vo Washingtone pomerom hlasov 2 : 1 rozhodol, že prezident nemôže zásadne meniť Biely dom bez súhlasu Kongresu.

Spor vznikol po tom, ako administratíva zbúrala východné krídlo a začala na jeho mieste budovať sálu s rozlohou približne 8 360 štvorcových metrov. Žalobu podala organizácia National Trust for Historic Preservation.

Odvolací súd zdôraznil, že prezident je iba „dočasným nájomníkom, nie vlastníkom“ Bieleho domu a o výstavbe takéhoto rozsahu má rozhodovať Kongres.

Zákaz sa týka nadzemných stavebných prác a platí počas súdneho sporu, prípadne dovtedy, kým administratíva nezíska súhlas Kongresu.

Súd však účinnosť rozhodnutia odložil o 14 dní, aby sa Trumpova administratíva mohla obrátiť na Najvyšší súd USA.

(reuters, mja)

  |  

Von der Leyenová víta americkú podporu ruských sankcií

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v piatok privítala hlasovanie v americkom Senáte, ktorým boli schválené rozsiahle sankcie voči Rusku v energetickom sektore, čím sa posunulo vpred dlho odkladané opatrenie podporované zosnulým senátorom Lindsey Grahamom.

„V nadväznosti na 21. balík sankcií EÚ vítam prijatie Grahamovho návrhu zákona americkým Senátom,“ napísala na sociálnej sieti X.

„Spoločne zbavme Rusko prostriedkov na pokračovanie vojny, ktorú nemôže vyhrať. Prostredníctvom tvrdých a komplementárnych sankcií môžu Európa a Spojené štáty opäť ukázať, čo môžu historickí partneri dosiahnuť, keď konáme spoločne,“ dodala von der Leyenová.

Americký Senát schválil výraznou väčšinou nový sankčný balík, ktorý má zvýšiť ekonomický tlak na Rusko pre jeho vojnu na Ukrajine. Za zákon pomenovaný po zosnulom republikánskom senátorovi Lindseyovi Grahamovi hlasovalo 86 senátorov, proti bolo 11.

Návrh zavádza sankcie voči ruským predstaviteľom a prezidentovi Donaldovi Trumpovi umožňuje uvaliť clá až do výšky 100 percent na krajiny, ktoré vo veľkom nakupujú ruskú ropu a plyn.

(reuters)

  |  

Príčina nevoľnosti na kúpalisku v Diakovciach zostáva nejasná

Príčina zdravotných problémov 16 návštevníkov AVA Termalparku v Diakovciach zostáva nejasná. Opakované kontroly bazénovej vody a ovzdušia neodhalili nebezpečné látky ani prekročenie limitov chlóru, amoniaku či ďalších sledovaných látok, informovala spoločnosť Bekor, ktorá kúpalisko prevádzkuje.

Výsledky meraní potvrdili aj hasiči a prevádzka areálu bola vyhodnotená ako bezpečná pre verejnosť.

K incidentu došlo vo štvrtok v priestoroch detského a rodinného bazéna, kde po kontakte s neznámou látkou pocítilo náhlu nevoľnosť 16 ľudí.

Osem z nich previezli do nemocnice, podľa aktuálnych informácií sú však už všetci v poriadku. Areál po incidente preventívne evakuovali a kúpalisko na zvyšok dňa zatvorili.

Polícia začala trestné stíhanie pre podozrenie z trestného činu všeobecného ohrozenia. Presná príčina udalosti zostáva predmetom vyšetrovania.

(tasr, mja)

  |  

Senát USA schválil zákon o sankciách proti Rusku

Americký Senát schválil výraznou väčšinou nový sankčný balík, ktorý má zvýšiť ekonomický tlak na Rusko pre jeho vojnu na Ukrajine. Za zákon pomenovaný po zosnulom republikánskom senátorovi Lindseyovi Grahamovi hlasovalo 86 senátorov, proti bolo 11.

Návrh zavádza sankcie voči ruským predstaviteľom a prezidentovi Donaldovi Trumpovi umožňuje uvaliť clá až do výšky 100 percent na krajiny, ktoré vo veľkom nakupujú ruskú ropu a plyn.

Opatrenia by sa mohli dotknúť Číny, Indie, Japonska či niektorých štátov Európskej únie. Podporovatelia návrhu tvrdia, že cieľom je obmedziť príjmy Moskvy z energetiky, ktoré pomáhajú financovať vojnu.

Kritici naopak varujú, že clá by mohli zvýšiť ceny pre amerických spotrebiteľov. Návrh teraz smeruje do Snemovne reprezentantov. Ak ho schváli aj tá, na nadobudnutie účinnosti bude potrebný Trumpov podpis.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová privítala hlasovanie v americkom Senáte. „V nadväznosti na 21. balík sankcií EÚ vítam prijatie Grahamovho návrhu zákona americkým Senátom,“ napísala von der Leyenová na X.

(reuters, mja)

  |  

Za cyperskou firmou pri slovenských radaroch je údajne ruská stopa

Ministerstvo vnútra pod vedením Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) preveruje pôvod a bezpečnosť nových radarov NERO R-ONE montovaných na slovenské cesty, informuje web Aktuality.

Ako ich výrobca v slovenskom kontrakte vystupuje cyperská firma Sodasus, podľa zistení článku však ide o spoločnosť bez zjavnej priemyselnej histórie, ktorá bola v minulosti ponúkaná na predaj za 12-tisíc eur.

Stopy zároveň vedú k Jánovi Vigašovi, ktorý sa prezentuje ako šéf bratislavskej firmy it-s. Tá požiadala o typové schválenie radarov NERO.

Vigaš predtým dlhé roky pôsobil v spoločnosti NetPoint, ktorá v roku 2020 priviedla k slovenskej certifikácii radar Cordon od ruského výrobcu Simicon. Obe zariadenia majú podľa článku výrazné vizuálne podobnosti a podobné záznamy z merania, čo však samo osebe ruský pôvod NERO nedokazuje.

Ministerstvo po pôvodnom odmietaní pochybností zariadenia preveruje a o posudok chce požiadať aj NBÚ. Dovtedy ďalšie rovnaké radary nepribudnú.

(mja)