Preskočiť na obsah
  |  

Von der Leyenová víta americkú podporu ruských sankcií

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v piatok privítala hlasovanie v americkom Senáte, ktorým boli schválené rozsiahle sankcie voči Rusku v energetickom sektore, čím sa posunulo vpred dlho odkladané opatrenie podporované zosnulým senátorom Lindsey Grahamom.

„V nadväznosti na 21. balík sankcií EÚ vítam prijatie Grahamovho návrhu zákona americkým Senátom,“ napísala na sociálnej sieti X.

„Spoločne zbavme Rusko prostriedkov na pokračovanie vojny, ktorú nemôže vyhrať. Prostredníctvom tvrdých a komplementárnych sankcií môžu Európa a Spojené štáty opäť ukázať, čo môžu historickí partneri dosiahnuť, keď konáme spoločne,“ dodala von der Leyenová.

Americký Senát schválil výraznou väčšinou nový sankčný balík, ktorý má zvýšiť ekonomický tlak na Rusko pre jeho vojnu na Ukrajine. Za zákon pomenovaný po zosnulom republikánskom senátorovi Lindseyovi Grahamovi hlasovalo 86 senátorov, proti bolo 11.

Návrh zavádza sankcie voči ruským predstaviteľom a prezidentovi Donaldovi Trumpovi umožňuje uvaliť clá až do výšky 100 percent na krajiny, ktoré vo veľkom nakupujú ruskú ropu a plyn.

(reuters)

  |  

Príčina nevoľnosti na kúpalisku v Diakovciach zostáva nejasná

Príčina zdravotných problémov 16 návštevníkov AVA Termalparku v Diakovciach zostáva nejasná. Opakované kontroly bazénovej vody a ovzdušia neodhalili nebezpečné látky ani prekročenie limitov chlóru, amoniaku či ďalších sledovaných látok, informovala spoločnosť Bekor, ktorá kúpalisko prevádzkuje.

Výsledky meraní potvrdili aj hasiči a prevádzka areálu bola vyhodnotená ako bezpečná pre verejnosť.

K incidentu došlo vo štvrtok v priestoroch detského a rodinného bazéna, kde po kontakte s neznámou látkou pocítilo náhlu nevoľnosť 16 ľudí.

Osem z nich previezli do nemocnice, podľa aktuálnych informácií sú však už všetci v poriadku. Areál po incidente preventívne evakuovali a kúpalisko na zvyšok dňa zatvorili.

Polícia začala trestné stíhanie pre podozrenie z trestného činu všeobecného ohrozenia. Presná príčina udalosti zostáva predmetom vyšetrovania.

(tasr, mja)

  |  

Senát USA schválil zákon o sankciách proti Rusku

Americký Senát schválil výraznou väčšinou nový sankčný balík, ktorý má zvýšiť ekonomický tlak na Rusko pre jeho vojnu na Ukrajine. Za zákon pomenovaný po zosnulom republikánskom senátorovi Lindseyovi Grahamovi hlasovalo 86 senátorov, proti bolo 11.

Návrh zavádza sankcie voči ruským predstaviteľom a prezidentovi Donaldovi Trumpovi umožňuje uvaliť clá až do výšky 100 percent na krajiny, ktoré vo veľkom nakupujú ruskú ropu a plyn.

Opatrenia by sa mohli dotknúť Číny, Indie, Japonska či niektorých štátov Európskej únie. Podporovatelia návrhu tvrdia, že cieľom je obmedziť príjmy Moskvy z energetiky, ktoré pomáhajú financovať vojnu.

Kritici naopak varujú, že clá by mohli zvýšiť ceny pre amerických spotrebiteľov. Návrh teraz smeruje do Snemovne reprezentantov. Ak ho schváli aj tá, na nadobudnutie účinnosti bude potrebný Trumpov podpis.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová privítala hlasovanie v americkom Senáte. „V nadväznosti na 21. balík sankcií EÚ vítam prijatie Grahamovho návrhu zákona americkým Senátom,“ napísala von der Leyenová na X.

(reuters, mja)

  |  

Za cyperskou firmou pri slovenských radaroch je údajne ruská stopa

Ministerstvo vnútra pod vedením Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) preveruje pôvod a bezpečnosť nových radarov NERO R-ONE montovaných na slovenské cesty, informuje web Aktuality.

Ako ich výrobca v slovenskom kontrakte vystupuje cyperská firma Sodasus, podľa zistení článku však ide o spoločnosť bez zjavnej priemyselnej histórie, ktorá bola v minulosti ponúkaná na predaj za 12-tisíc eur.

Stopy zároveň vedú k Jánovi Vigašovi, ktorý sa prezentuje ako šéf bratislavskej firmy it-s. Tá požiadala o typové schválenie radarov NERO.

Vigaš predtým dlhé roky pôsobil v spoločnosti NetPoint, ktorá v roku 2020 priviedla k slovenskej certifikácii radar Cordon od ruského výrobcu Simicon. Obe zariadenia majú podľa článku výrazné vizuálne podobnosti a podobné záznamy z merania, čo však samo osebe ruský pôvod NERO nedokazuje.

Ministerstvo po pôvodnom odmietaní pochybností zariadenia preveruje a o posudok chce požiadať aj NBÚ. Dovtedy ďalšie rovnaké radary nepribudnú.

(mja)

  |  

Pri Trstíne sa šíri požiar, hasiči nasadili desiatky ľudí aj drony

Pri požiari lesného porastu v Trstíne v okrese Trnava zasahuje takmer 50 hasičov. Na sociálnej sieti o tom informoval Hasičský a záchranný zbor (HaZZ).

„Situáciu komplikuje vietor, ktorý podporuje šírenie požiaru. Nasadení sú príslušníci modulu pozemného hasenia skupina západ. Na miesto smeruje aj vrtuľník,“ informovali hasiči s tým, že miesto monitorujú dronmi.

Krajské riaditeľstvo HaZZ v Trnave spresnilo, že lesný požiar v Malých Karpatoch zasiahol približne 100 až 150 hektárov.

Správu budeme aktualizovať

(tasr, mja)

  |  

Oligarcha Kolomojskyj mal z PrivatBank odčerpať milióny

Ukrajinská Špecializovaná protikorupčná prokuratúra poslala na Vyšší protikorupčný súd obžalobu na bývalého konečného vlastníka PrivatBank Ihora Kolomojského a piatich bývalých zamestnancov banky. Informovalo o tom Rádio NV.

Obvinení sa podľa vyšetrovateľov podieľali na sprenevere viac ako 9,2 miliardy hrivien (178 miliónov eur). Kolomojskyj mal od januára do marca 2015 zorganizovať schému, ktorej cieľom bolo financovať ním kontrolovanú offshore spoločnosť a zvýšiť jeho podiel na základnom imaní PrivatBank.

Vyšetrovatelia tvrdia, že účastníci vytvorili umelé záväzky banky voči tejto spoločnosti a použili sfalšované dokumenty na spätný odkup dlhopisov za nadhodnotenú cenu.

Viac ako 446 miliónov hrivien (8,65 milióna eur) následne údajne legalizovali prostredníctvom obchodov s cennými papiermi a previedli na Kolomojského osobný účet.

Oligarcha je od roku 2023 vo väzbe na Ukrajine a čelí viacerým trestným konaniam.

(mja)