Preskočiť na obsah
  |  

Sicílske letisko pozastavilo prílety pre výbuch Etny

Pozastavenie prichádzajúcich letov na letisku v sicílskej Catanii predĺžili do 16.00 h. Pôvodne sa pritom počítalo s obnovením príletovej dopravy už okolo poludnia, píše agentúra ANSA. Dôvodom pretrvávajúceho prerušenia leteckej prevádzky je erupcia neďalekej sopky Etna.

O predĺžení tohto obmedzenia rozhodla krízová jednotka spoločnosti SAC, ktorá má pod svojou správou letiská v Catanii a v Comise.

Vulkanická aktivita vypustila do atmosféry masívny sopečný oblak a hustý popol, čo si z bezpečnostných dôvodov vyžiadalo úplné uzavretie vzdušných oblastí zodpovedajúcich trasovaniu oblaku smerom na juhozápad.

Predstavitelia letiska zároveň spresnili, že obmedzenie sa vzťahuje výhradne na prichádzajúce linky. Pre vzlety lietadiel, ktoré sú prevádzkované priamo na letisku v Catanii, v súčasnosti neplatia žiadne špeciálne obmedzenia.

(max)

  |  

Hegseth odvolal vysokého amerického generála v Európe

Generálporučík Charles Costanza, veliteľ V. armádneho zboru a jeden z najvyšších generálov Pentagónu dohliadajúcich na vojenské operácie v Európe, bol odvolaný z funkcie. K odvolaniu došlo necelé dva mesiace pred plánovaným koncom jeho pôsobenia.

Okolnosti tohto kroku zostávajú podľa ABC News nejasné. Zdroj oboznámený so situáciou však uviedol, že to nesúvisí so širším úsilím ministra obrany Peta Hegsetha o reorganizáciu vedenia armády a neplynú z toho politické dôsledky.

Costanza velil zboru od apríla 2024. Úradujúcim veliteľom sa stal brigádny generál John B. Mountford. Oficiálny nástupca generálmajor Thomas Feltey bol Senátom schválený na prevzatie vedenia v októbri.

Tento zbor so sídlom čiastočne v Poľsku zodpovedá za koordináciu amerických síl a operácií v Európe. Od ruskej invázie na Ukrajinu zohráva kľúčovú úlohu pri koordinácii podpory pre Kyjev a riadení vojenskej prítomnosti pozdĺž línií NATO.

Pentagón však tento rok vojenskú prítomnosť v Európe znížil, pričom zrušil nasadenie 2. obrnenej brigády z Fort Hoodu do Poľska. Americký prezident Donald Trump neskôr oznámil umiestnenie päťtisíc vojakov v Poľsku po tom, ako zrušenie nasadenia vyvolalo vo Varšave kritiku.

K odvolaniu dochádza v období širších personálnych zmien, počas ktorých boli pod vedením Hegsetha odvolané alebo odsunuté na vedľajšiu koľaj viac ako dva tucty vysokopostavených dôstojníkov.

(max)

  |  

Irán: Otvorenie Hormuzu závisí od toho, či USA prijmú podmienky

Znovuotvorenie Hormuzského prielivu nemá nič spoločné s rokovaniami medzi Iránom a Ománom a závisí výhradne od toho, či USA prijmú iránske podmienky. V sobotu to povedal podľa agentúry Tasním hovorca Zboru islamských revolučných gárd (IRGC) generál Hosejn Mohebí.

Americký predstaviteľ, ktorý si neželal byť menovaný, v piatok uviedol, že Washington očakáva skorú dohodu medzi Iránom a Ománom, ktoré ležia na oboch stranách úžiny, aby sa mohla obnoviť normálna doprava ropy.

Mohebí zdôraznil, že znovuotvorenie tejto strategickej vodnej cesty má vlastné právne aj obranné mechanizmy a je úplne nezávislé od rozhovorov s Ománom. Podľa výpočtov Iránu nepredstavuje prieliv len ekonomickú trasu, ale nadradenú geopolitickú kapacitu a silu krajiny využívanú na obranu a suverenitu. Načasovanie a spôsob jeho otvorenia priamo podliehajú formálne stanoveným podmienkam islamskej republiky.

Hovorca uviedol, že nepriateľ musí plne akceptovať „právne a logické podmienky“ Teheránu na spriechodnenie dopravných trás. Pritom vyzval Spojené štáty, aby sa zdržali zasahovania do rokovaní medzi Iránom a Ománom či ďalšími krajinami regiónu, ktoré sa nachádzajú v záverečnej fáze.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí uviedol, že Irán a Omán sú „veľmi blízko“ k dohode o novej námornej trase cez Hormuzský prieliv. Potvrdil však, že jeho znovuotvorenie závisí od ďalších podmienok – vrátane kompenzácií – Iránu zo strany USA.

Mohebí dodal, že USA musia opustiť svoj intervenčný prístup a prijať požiadavky Teheránu. Hneď ako americká strana tieto podmienky akceptuje, predpoklady na znovuotvorenie Hormuzského prielivu budú jednoznačne splnené.

(reuters, tasnim, max)

  |  

Francúzsky súd: Zákaz burkín na pláži porušuje základné slobody

Správny súd v Nice v piatok zrušil zákaz nosenia burkín na pláži v prímorskom letovisku Mandelieu-la-Napoule na Azúrovom pobreží. Rozhodol, že zákaz plaviek zakrývajúcich celé telo závažným a nezákonným spôsobom porušuje tri základné slobody: slobodu pohybu, svedomia a osobnú slobodu.

Obec neďaleko Cannes podľa agentúry DPA odôvodňovala opatrenie tvrdením, že odevy vyjadrujúce náboženskú príslušnosť predstavujú hrozbu pre verejný poriadok. Sudcovia však uviedli, že obec nepredložila žiadne dôkazy a odvolávala sa len na dva incidenty spred 10 a 14 rokov.

Mandelieu-la-Napoule sa v roku 2012 stalo prvým letoviskom, ktoré tento zákaz zaviedlo. Konzervatívny starosta opatrenie opakovane obnovoval aj napriek tomu, že Štátna rada, najvyšší správny súd Francúzska, už pred rokmi zákaz nosenia burkín na plážach zrušila. Niektoré pobrežné mestá napriek tomu moratórium počas leta naďalej dodržiavali.

Rozhodnutie je najnovším momentom dlhoročnej ostrej debaty vo Francúzsku o moslimských odevoch pre ženy. Krajina sa považuje za sekulárny štát s prísnym oddelením cirkvi od štátu. Otázka náboženských symbolov vo verejných priestoroch preto opakovane vyvoláva kontroverzie, pričom diskusie sa týkajú najmä islamu.

(max)

  |  

Do Bulharska prenikol dron a explodoval neďaleko plynovodu

V sobotu vstúpil do bulharského vzdušného priestoru dron a explodoval neďaleko medzinárodného plynovodu krátko po prekročení hranice s Rumunskom. Bulharský premiér Rumen Radev podľa agentúry AP spresnil, že k výbuchu došlo krátko po piatej hodine ráno, približne 100 metrov od hranice na bulharskom území.

Počas preletu cez rumunský ani bulharský vzdušný priestor nebol stroj detegovaný ani identifikovaný.

Prieskum ukázal, že bezpilotné lietadlo explodovalo približne 200 metrov od rumunskej a kilometer od bulharskej kompresorovej stanice na Transbalkánskom plynovode. Udalosť si nevyžiadala obete ani škody na budovách. Zatiaľ nie je jasné, odkiaľ dron pochádzal.

Radev vyhlásil, že oblasť je uzavretá a úrady posilnia dohľad. Po tomto incidente presunú kapacity hraničnej polície na detekciu a protiopatrenia proti dronom z hranice s Tureckom na hranicu s Rumunskom.

Bulharský minister obrany Dimitar Stojanov doplnil, že dron vzhľadom na silu výbuchu a stĺp čierneho dymu zrejme niesol značné množstvo výbušnín. Zároveň vysvetlil, že podobné drony sa dajú len ťažko odhaliť z dôvodu ich malej veľkosti a nízkej letovej výšky.

Incidentom sa bude zaoberať Severoatlantická rada začiatkom budúceho týždňa. Bulharsko aj Rumunsko sú členmi NATO a Európskej únie, čo zvyšuje význam celej udalosti.

(max)

  |  

Magyarovým nominantom na prezidenta je András Baka

Maďarská vládnuca strana Tisza nominovala bývalého predsedu najvyššieho súdu Andrása Baku za nového prezidenta krajiny, potvrdila to v sobotu na Facebooku parlamentná skupina strany.

Očakáva sa, že Baku do prevažne ceremoniálnej funkcie zvolia v utorok, čo je symbolický krok v snahe premiéra Pétera Magyara pripraviť o funkcie nominantov bývalého premiéra Viktora Orbána.

Parlament u našich južných susedov 13. júla schválil zásadný 17. dodatok k základnému zákonu krajiny, ktorým odvolal prezidenta republiky Tamása Sulyoka a ten ho neskôr podpísal.

Baku, bývalého sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva, v roku 2011 odvolala vtedajšia Orbánova vláda z funkcie predsedu najvyššieho súdu. Európsky súd pre ľudské práva v roku 2014 rozhodol, že Maďarsko tak spravilo za kritiku vlády a jeho odvolanie poškodilo demokratické slobody v krajine. Orbánova vláda tieto obvinenia odmietla.

(reuters, max)