Preskočiť na obsah
  |  

Božik: Chceme suspenzívne veto pri zákonoch o samosprávach

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik v relácii TASR TV Štúdio uviedol, že obce a mestá by mali byť partnerom štátnej správy.

Spoločný pozičný dokument ZMOS a združenia samosprávnych krajov SK8 žiada väčší vplyv pri tvorbe legislatívy aj posilnenie kompetencií samosprávy a zmenšenie štátu.

„Chceme aj suspenzívne veto. Ak sa prijímajú nejaké zákony, ktoré majú dosah na samosprávu, aby sme sa vedeli k tomu vyjadriť na podobnej úrovni ako je to blízko nás na západ, napríklad v Rakúsku,“ vyhlásil Božik.

Mestá a obce by podľa neho mali dostávať 19 percent z vybraných peňazí na dani z pridanej hodnoty, dani z príjmu fyzických osôb aj dani zo príjmu firiem.

Samosprávy by potom dostali približne o 1,9 miliardy eur viac. Dnes sa ich rozpočty dokopy pohybujú podľa Božika okolo 2,4 miliardy eur.

Božik doplnil, že česká samospráva má aktuálne nastavené financovanie na 26 percent týchto daní. V praxi to znamená, že v Česku dostávajú obce a mestá v prepočte na obyvateľa trikrát viac ako na Slovensku.
     
Na margo iniciatívy koaličnej strany Hlas, ktorá trvá na predĺžení volebných období v samosprávach, podotkol, že ZMOS považuje päťročný model za optimálny.

(tasr, est)

  |  

Pri zjazde z D1 na Turany našli muža, mal ho napadnúť medveď

V nedeľu podvečer našli pri zjazde z diaľnice D1 na Turany zraneného 42-ročného muža. Charakter zranení nasvedčuje možnému útoku medveďa.

„Na miesto boli bezodkladne vyslané policajné hliadky, ktoré zabezpečili okolie a monitorujú situáciu. Muž utrpel zranenia, s ktorými ho previezli do nemocnice. Na miesto udalosti bol privolaný aj Zásahový tím pre medveďa hnedého,“ doplnila pre TASR žilinská krajská policajná hovorkyňa Zuzana Šefčíková.

Vzhľadom na aktuálnosť prípadu nie je v tejto chvíli možné poskytnúť bližšie informácie.

Ako TASR informovala hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Petra Klimešová, k zranenému 42-ročnému mužovi vyslali ambulanciu rýchlej lekárskej pomoci. Pacienta previezli do nemocnice v Martine s diagnózou polytrauma a úrazom hrudníka a hlavy.

V sobotu (8. 8.) došlo k útoku medveďa na 55-ročného cyklistu vo Valčianskej doline. Šelma mu spôsobila zranenia, museli ho operovať v martinskej nemocnici.

(tasr, est)

  |  

Novinára obvinili z antisemitizmu pre status o Ceute

Príspevok nemeckého novinára Georga Restleho o migračnej kríze v španielskej enkláve Ceuta vyvolal sťažnosť pre podozrenie z antisemitizmu.

Restle, ktorý pracuje pre regionálnu verejnoprávnu stanicu WDR, následne priznal, že zverejnenie sporného citátu bez komentára bolo chybou, informuje DPA.

Novinár na sociálnej sieti X zdieľal článok amerického magazínu The Nation a pripojil z neho pasáž. Tá tvrdila, že udalosti v Ceute nie sú skutočnou humanitárnou krízou ani súčasťou antikoloniálneho boja, ale snahou čoraz silnejšej „americko-izraelsko-marockej aliancie“ oslabiť progresívnu európsku vládu, rozdeliť Európu a podkopať medzinárodné právo.

Na príspevok reagoval Felix Schotland, člen vedenia židovskej obce v Kolíne nad Rýnom a zároveň člen Rady pre vysielanie WDR. Vedeniu stanice napísal, že podobné vyjadrenia môžu vážne poškodiť dôveru v novinársku nezávislosť a dôveryhodnosť WDR. Kritizoval najmä dojem, že geopolitické udalosti riadi „konšpiračná sieť“.

Restle sa od tejto interpretácie dištancoval. Zdôraznil, že citát nebol jeho vlastným vyjadrením. Zároveň uznal, že ho nemal zverejniť bez vysvetlenia, a odmietol obvinenia zo šírenia antisemitizmu.

WDR označila zverejnenie citátu bez komentára za chybu, zároveň však uviedla, že o Restleho osobnej integrite nemá žiadne pochybnosti.

(mja)

  |  

Ardaya vybrala komisia, ktorej členovia písali o „prevýchove belochov“

Kauza bývalého černošského profesora Cambridgeskej univerzity Jasona Ardaya sa rozširuje aj na okolnosti jeho vymenovania. Denník The Telegraph upozornil na akademickú činnosť dvoch externých členov deväťčlennej komisie, ktorá Ardaya v roku 2022 jednomyseľne vybrala za profesora sociológie vzdelávania.

Profesori Michalinos Zembylas a Anoop Nayak sa vo svojich odborných prácach venovali kritike „whiteness“, teda konceptu belošstva chápaného ako spoločenská či mocenská štruktúra.

Zembylas v jednej zo štúdií spolu s ďalšou autorkou písal o potrebe „prevýchovy belochov“ smerom ku kritickému postoju k belošstvu. Nayak zase kritizoval „neoliberálne belošstvo“ britských a amerických univerzít a za potenciálne diskriminačné označil výrazne vyššie školné pre zahraničných študentov.

Informácie prichádzajú po Ardayovej rezignácii z Cambridge. The Telegraph predtým odhalil viac ako 180 pasáží v jeho dizertačnej práci, ktoré boli identické alebo takmer identické s prácou iného študenta. Sporné sa ukázali aj viaceré ďalšie tvrdenia z jeho životopisu. Arday akademické pochybenie odmieta.

Niektorí akademici teraz kritizujú samotný proces jeho výberu. Ekonóm Partha Dasgupta tvrdí, že komisia mohla dovoliť, aby „politická korektnosť“ prevážila nad akademickými štandardmi. Cambridge takúto príčinnú súvislosť nepotvrdil.

Univerzita oznámila, že napriek Ardayovej rezignácii bude vyšetrovanie pokračovať. Preskúma okolnosti jeho vymenovania aj pôsobenia na univerzite a zároveň preverí svoje postupy pri prijímaní vysokopostavených akademikov.

(mja)

  |  

Dostavba R1 pri Banskej Bystrici sa odkladá o viac ako dva roky

Dokončenie rýchlostnej cesty R1 medzi Banskou Bystricou a Slovenskou Ľupčou sa výrazne oneskorí. Trojkilometrový úsek, ktorý mali pôvodne sprejazdniť už tento september, má byť podľa nového termínu hotový až koncom roka 2028, informuje STVR.

Minister dopravy Jozef Ráž (nom. SNS) uviedol, že na krátkom úseku našli tri čierne skládky a jednu environmentálnu záťaž.

Zo staveniska už odstránili viac ako šesťtisíc kubických metrov odpadu, ďalšie sanačné práce pokračujú. Výstavbu od začiatku komplikovalo aj vegetačné obdobie či prekládka plynovodu.

Dôležitou spojnicou Banskej Bystrice s Horehroním a severom Slovenska denne prejde približne 20-tisíc vozidiel. Kritickým miestom zostáva most na súčasnej ceste prvej triedy, ktorý je už niekoľko rokov vo vážnom technickom stave. Podľa Ráža ho Slovenská správa ciest nepretržite monitoruje pomocou senzorov.

Preložku cesty prvej triedy chcú sprejazdniť počas budúceho roka, celý nový úsek R1 by mal byť dokončený do konca roka 2028.

(est)

  |  

EÚ nakupuje viac ruského plynu. Kremeľ inkasuje 60 miliónov eur denne

Európskej únii sa zatiaľ nedarí výraznejšie obmedziť závislosť od ruského plynu. V júni členské štáty doviezli z Ruska o 14 percent viac skvapalneného zemného plynu (LNG) než pred rokom, vyplýva z údajov Centra pre výskum v oblasti energetiky a čistého ovzdušia, píše denník Welt.

Príjmy Kremľa z jeho predaja tak vzrástli na približne 60 miliónov eur denne. Najväčším odberateľom ruského LNG bolo Francúzsko, pričom do prístavu Montoir dorazilo v júni štvornásobne viac plynu ako v máji.

Situáciu komplikuje napätie na svetovom trhu po obmedzení prepravy cez Hormuzský prieliv. Ruský plyn tvoril v druhom štvrťroku 13,4 percenta celkového dovozu plynu do EÚ.

Zároveň však Únia plánuje od roku 2027 dovoz ruského LNG zastaviť. Dominantnými dodávateľmi sa medzičasom stali Nórsko a USA, ktoré spolu podľa Bruegelu zabezpečujú približne 60 percent európskeho dovozu plynu.

(mja)