Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Viera môže chrániť mladých pred úzkosťou, naznačuje štúdia

Náboženská viera a prostredie, ktoré jej pripisuje väčší význam, môžu súvisieť s nižšou mierou úzkostných porúch u detí a dospievajúcich.

Naznačuje to štúdia publikovaná v odbornom časopise Developmental Science, ktorá skúmala údaje zo 70 krajín.

Vedci analyzovali údaje z rokov 1989 až 2022 a sledovali vzťah medzi hodnotami spoločnosti, ako sú samostatnosť, vzájomná závislosť či význam náboženskej viery pri výchove, a výskytom úzkostných porúch medzi mladými ľuďmi.

Výsledky ukázali, že väčší dôraz na náboženskú vieru a vzájomnú závislosť súvisel globálne s nižšou mierou úzkostných porúch. Naopak, v západných vzdelaných industrializovaných a bohatých demokraciách bol väčší dôraz na nezávislosť spojený s vyššou mierou úzkostí.

Sociológ Brandon Vaidyanathan upozornil, že v krajinách, kde význam náboženskej viery pri výchove klesal, zároveň rástla úzkosť mladých. Zaujímavé výsledky priniesli aj údaje z USA.

Náboženské normy širšieho spoločenského prostredia predpovedali úroveň úzkosti detí lepšie než osobná viera ich rodičov. Autori preto hovoria o náboženskej socializácii ako o možnom ochrannom faktore.

(mja)

Minúta  |  

Rusko a Sýria sa dohodli na budúcnosti kľúčových základní

Sýria a Rusko po 18 mesiacoch intenzívnych rokovaní dosiahli memorandum o budúcnosti ruských základní Tartús a Hmímím. Podľa sýrskeho ministerstva zahraničia prevezme Damask správu civilných zariadení vrátane letiska Hmímím a obchodnej časti prístavu Tartús.

Postupne ich chce začleniť pod civilnú správu štátu. Vojenské zariadenia majú podľa novej dohody slúžiť ako spoločné výcvikové a kvalifikačné centrá, pričom nové usporiadanie má zachovať záujmy oboch krajín.

Prechod sa má dokončiť do troch mesiacov.

Základne v Tartúse a Hmímíme boli dlhé roky hlavnými opornými bodmi ruskej armády v Stredomorí a na Blízkom východe. O ich budúcnosti sa rokovalo od pádu režimu Bašára Asada v decembri 2024.

Sýria zároveň prevezme obchodné priestory v Tartúse, ktoré doteraz prevádzkovalo Rusko, vrátane móla číslo štyri, skladov a ďalších zariadení.

(reuters, mja)

Minúta  |  

V Bratislave na Starej Ivanskej ceste horí odpad a vonkajší porast

Hasiči aktuálne zasahujú pri požiari odpadu a vonkajšieho porastu na Starej Ivanskej ceste v Bratislave. Hasičský a záchranný zbor (HaZZ) o tom informoval na sociálnej sieti.

„Požiar zasiahol plochu približne 100 krát 50 metrov a vzhľadom na jeho rýchle šírenie bolo na miesto vyslaných viacero hasičských jednotiek,“ priblížili hasiči.

Na zásahu sa aktuálne podieľa 18 príslušníkov HaZZ v Bratislave a členovia dobrovoľného hasičského zboru z Ružinova.

(tasr, est)

Minúta  |  

Pentagón nalieha na obranné spoločnosti, aby zvýšili výrobu zbraní

Pentagón tlačí na americký zbrojársky priemysel, aby výrazne zrýchlil výrobu zbraní a munície. Dôvodom sú stenčujúce sa zásoby, ktoré ešte viac vyčerpala vojna s Iránom, informuje portál Washington Post.

Námestník ministra obrany Steve Feinberg dal výrobcom 21 dní na predloženie plánov, ako zvýšiť produkciu a skrátiť dodacie lehoty. Mimoriadne citlivá je situácia pri raketách pre systémy Patriot a THAAD.

Podľa odhadu CSIS klesol počet interceptorov Patriot z 2 330 pred konfliktom na približne 759 až 827, teda najmenej o 65 percent.

Zásoby rakiet THAAD sú napriek čiastočnému doplneniu stále najmenej o 38 percent nižšie. Nedostatok môže prinútiť americké sily šetriť protivzdušnú obranu a podstupovať väčšie riziko pri ďalších útokoch.

Prezident Donald Trump odmieta správy o nedostatku munície a tvrdí, že USA majú veľké množstvo zbraní a ďalšie sa vyrábajú.

(mja)

Minúta  |  

Zelenskyj: Rusko môže dostať 50-tisíc severokórejských vojakov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že do Ruska má byť nasadených 30-tisíc až 50-tisíc severokórejských vojakov. Ide o vyšší odhad než v júli, keď hovoril o približne 30-tisíc vojakoch.

Zelenskyj neuviedol, z akých informácií nový údaj vychádza. Kyjev podľa neho zároveň našiel na ukrajinskom území severokórejské rakety. Prezident varoval, že Pchjongjang tak získava skúsenosti s moderným vedením vojny a od Ruska môže dostávať vojenské technológie.

Ukrajina preto žiada užšiu spoluprácu s Južnou Kóreou, predovšetkým dodávky systémov protivzdušnej obrany, ktorých má nedostatok.

Kyjev je podľa Zelenského pripravený rokovať aj o spolupráci v oblasti dronov. Severná Kórea už podľa odhadov vyslala do Kurskej oblasti približne 14-tisíc vojakov a Rusku dodala milióny kusov delostreleckej a mínometnej munície, balistické rakety či raketomety.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Hrnko o Dankovi: Zľakol sa Tarabu, obklopuje sa len „nulami“

Bývalý poslanec Národnej rady a niekdajší podpredseda SNS Anton Hrnko ostro zaútočil na predsedu strany Andreja Danka. Reagoval na jeho vyjadrenia o situácii v SNS a odmietol Dankovu interpretáciu, podľa ktorej strane uškodili najmä ľudia zvonka, ktorých dostal na kandidátku a ktorí ho neskôr „zradili“.

Hrnko tvrdí, že práve títo kandidáti pomohli SNS dostať sa vo voľbách do parlamentu. Pripomenul, že spomedzi členov strany sa priamo prekrúžkoval iba Danko ako líder kandidátky.

Za následné problémy preto podľa neho nenesú zodpovednosť „zradcovia a nevďačníci“, ale spôsob, akým Danko stranu vedie a vyberá si spolupracovníkov.

Bývalý podpredseda SNS kritizoval aj Dankov vzťah k ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi. Podľa Hrnka Danko odmietol možnosť Tarabovho členstva v SNS preto, že nechce mať v strane politika, ktorý by ho mohol svojimi schopnosťami zatieniť. Dankove snahy o Tarabov odchod z ministerského kresla interpretuje podobne.

Hrnko sa vyjadril aj k Dankovým sporom s premiérom Robertom Ficom (Smer). Tvrdí, že predseda SNS je presvedčený, že bez Fica by práve on mohol zaujať výraznejšie postavenie na slovenskej politickej scéne.

Vzťahy medzi Dankom a Hrnkom sú napäté dlhodobo. Hrnko v roku 2020 neúspešne kandidoval proti Dankovi na predsedu SNS a následne oznámil odchod z aktívnej politiky.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.