Preskočiť na obsah
  |  

Dostavba R1 pri Banskej Bystrici sa odkladá o viac ako dva roky

Dokončenie rýchlostnej cesty R1 medzi Banskou Bystricou a Slovenskou Ľupčou sa výrazne oneskorí. Trojkilometrový úsek, ktorý mali pôvodne sprejazdniť už tento september, má byť podľa nového termínu hotový až koncom roka 2028, informuje STVR.

Minister dopravy Jozef Ráž (nom. SNS) uviedol, že na krátkom úseku našli tri čierne skládky a jednu environmentálnu záťaž.

Zo staveniska už odstránili viac ako šesťtisíc kubických metrov odpadu, ďalšie sanačné práce pokračujú. Výstavbu od začiatku komplikovalo aj vegetačné obdobie či prekládka plynovodu.

Dôležitou spojnicou Banskej Bystrice s Horehroním a severom Slovenska denne prejde približne 20-tisíc vozidiel. Kritickým miestom zostáva most na súčasnej ceste prvej triedy, ktorý je už niekoľko rokov vo vážnom technickom stave. Podľa Ráža ho Slovenská správa ciest nepretržite monitoruje pomocou senzorov.

Preložku cesty prvej triedy chcú sprejazdniť počas budúceho roka, celý nový úsek R1 by mal byť dokončený do konca roka 2028.

(est)

  |  

EÚ nakupuje viac ruského plynu. Kremeľ inkasuje 60 miliónov eur denne

Európskej únii sa zatiaľ nedarí výraznejšie obmedziť závislosť od ruského plynu. V júni členské štáty doviezli z Ruska o 14 percent viac skvapalneného zemného plynu (LNG) než pred rokom, vyplýva z údajov Centra pre výskum v oblasti energetiky a čistého ovzdušia, píše denník Welt.

Príjmy Kremľa z jeho predaja tak vzrástli na približne 60 miliónov eur denne. Najväčším odberateľom ruského LNG bolo Francúzsko, pričom do prístavu Montoir dorazilo v júni štvornásobne viac plynu ako v máji.

Situáciu komplikuje napätie na svetovom trhu po obmedzení prepravy cez Hormuzský prieliv. Ruský plyn tvoril v druhom štvrťroku 13,4 percenta celkového dovozu plynu do EÚ.

Zároveň však Únia plánuje od roku 2027 dovoz ruského LNG zastaviť. Dominantnými dodávateľmi sa medzičasom stali Nórsko a USA, ktoré spolu podľa Bruegelu zabezpečujú približne 60 percent európskeho dovozu plynu.

(mja)

  |  

Viera môže chrániť mladých pred úzkosťou, naznačuje štúdia

Náboženská viera a prostredie, ktoré jej pripisuje väčší význam, môžu súvisieť s nižšou mierou úzkostných porúch u detí a dospievajúcich.

Naznačuje to štúdia publikovaná v odbornom časopise Developmental Science, ktorá skúmala údaje zo 70 krajín.

Vedci analyzovali údaje z rokov 1989 až 2022 a sledovali vzťah medzi hodnotami spoločnosti, ako sú samostatnosť, vzájomná závislosť či význam náboženskej viery pri výchove, a výskytom úzkostných porúch medzi mladými ľuďmi.

Výsledky ukázali, že väčší dôraz na náboženskú vieru a vzájomnú závislosť súvisel globálne s nižšou mierou úzkostných porúch. Naopak, v západných vzdelaných industrializovaných a bohatých demokraciách bol väčší dôraz na nezávislosť spojený s vyššou mierou úzkostí.

Sociológ Brandon Vaidyanathan upozornil, že v krajinách, kde význam náboženskej viery pri výchove klesal, zároveň rástla úzkosť mladých. Zaujímavé výsledky priniesli aj údaje z USA.

Náboženské normy širšieho spoločenského prostredia predpovedali úroveň úzkosti detí lepšie než osobná viera ich rodičov. Autori preto hovoria o náboženskej socializácii ako o možnom ochrannom faktore.

(mja)

  |  

Rusko a Sýria sa dohodli na budúcnosti kľúčových základní

Sýria a Rusko po 18 mesiacoch intenzívnych rokovaní dosiahli memorandum o budúcnosti ruských základní Tartús a Hmímím. Podľa sýrskeho ministerstva zahraničia prevezme Damask správu civilných zariadení vrátane letiska Hmímím a obchodnej časti prístavu Tartús.

Postupne ich chce začleniť pod civilnú správu štátu. Vojenské zariadenia majú podľa novej dohody slúžiť ako spoločné výcvikové a kvalifikačné centrá, pričom nové usporiadanie má zachovať záujmy oboch krajín.

Prechod sa má dokončiť do troch mesiacov.

Základne v Tartúse a Hmímíme boli dlhé roky hlavnými opornými bodmi ruskej armády v Stredomorí a na Blízkom východe. O ich budúcnosti sa rokovalo od pádu režimu Bašára Asada v decembri 2024.

Sýria zároveň prevezme obchodné priestory v Tartúse, ktoré doteraz prevádzkovalo Rusko, vrátane móla číslo štyri, skladov a ďalších zariadení.

(reuters, mja)

  |  

V Bratislave na Starej Ivanskej ceste horí odpad a vonkajší porast

Hasiči aktuálne zasahujú pri požiari odpadu a vonkajšieho porastu na Starej Ivanskej ceste v Bratislave. Hasičský a záchranný zbor (HaZZ) o tom informoval na sociálnej sieti.

„Požiar zasiahol plochu približne 100 krát 50 metrov a vzhľadom na jeho rýchle šírenie bolo na miesto vyslaných viacero hasičských jednotiek,“ priblížili hasiči.

Na zásahu sa aktuálne podieľa 18 príslušníkov HaZZ v Bratislave a členovia dobrovoľného hasičského zboru z Ružinova.

(tasr, est)

  |  

Pentagón nalieha na obranné spoločnosti, aby zvýšili výrobu zbraní

Pentagón tlačí na americký zbrojársky priemysel, aby výrazne zrýchlil výrobu zbraní a munície. Dôvodom sú stenčujúce sa zásoby, ktoré ešte viac vyčerpala vojna s Iránom, informuje portál Washington Post.

Námestník ministra obrany Steve Feinberg dal výrobcom 21 dní na predloženie plánov, ako zvýšiť produkciu a skrátiť dodacie lehoty. Mimoriadne citlivá je situácia pri raketách pre systémy Patriot a THAAD.

Podľa odhadu CSIS klesol počet interceptorov Patriot z 2 330 pred konfliktom na približne 759 až 827, teda najmenej o 65 percent.

Zásoby rakiet THAAD sú napriek čiastočnému doplneniu stále najmenej o 38 percent nižšie. Nedostatok môže prinútiť americké sily šetriť protivzdušnú obranu a podstupovať väčšie riziko pri ďalších útokoch.

Prezident Donald Trump odmieta správy o nedostatku munície a tvrdí, že USA majú veľké množstvo zbraní a ďalšie sa vyrábajú.

(mja)