Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zastrelili medvedicu, ktorá napadla človeka pri Turanoch

V nedeľu podvečer našli pri zjazde z diaľnice D1 na Turany zraneného 42-ročného muža, na ktorého zaútočila šelma. Pacienta previezli do nemocnice v Martine s diagnózou polytrauma a úrazom hrudníka a hlavy.

Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa (SNS) na sociálnej sieti krátkou pred desiatou hodinou večer oznámil, že medvedicu zastrelili.

"Mali by sme podľa súdov najprv osloviť zoologické záhrady? A robiť identifikácie? Plašenia? Prevychovať ju?" skonštatoval v závere statusu.

Narážal tým zrejme na skutočnosť, že štát prehral súd s ochranármi z My sme les a mimovládnou organizáciou Via Iuris, ktorí podali podnet. Súd rezortu vytkol, že nedostatočne identifikuje problémové medvede a nevyužije pred ich odstrelom všetky formy plašenia.

(est, tasr)

Minúta  |  

Izraelská armáda uzavrela kresťanskú dedinu pre útoky osadníkov

Izraelská armáda v nedeľu uzavrela dedinu Tajbeh na okupovanom Západnom brehu Jordánu pre ľudí, ktorí v nej nebývajú. Opatrenie sa vzťahuje iba na Izraelčanov, nie na Palestínčanov, a podľa armády má zabrániť násilným útokom izraelských osadníkov.

Tajbeh patrí medzi posledné prevažne kresťanské obce na Západnom brehu. Izraelská armáda vyhlásila lokalitu za uzavretú vojenskú zónu po viacerých násilných incidentoch.

V prípade porušenia nariadenia majú vojaci rozohnať zhromaždenia a zadržať podozrivých.

V júni izraelskí osadníci podľa palestínskych hasičov a miestneho kňaza bránili Palestínčanom hasiť rozsiahly požiar pri Tajbehu. Kňaz vtedy hovoril o pokračujúcom zastrašovaní a násilí voči miestnym obyvateľom.

Viaceré západné krajiny už pre násilie voči Palestínčanom zaviedli sankcie proti niektorým izraelským osadníkom a ich skupinám.

Vyšetrovacia komisia OSN tento týždeň uviedla, že izraelské úrady sa priamo podieľali na niektorých útokoch osadníkov, pri ktorých Palestínčania zahynuli, utrpeli zranenia alebo boli vysídlení. Na Západnom brehu a v Jeruzaleme žije približne 50-tisíc palestínskych kresťanov.

(reuters, est)

Minúta  |  

V Kanade zrušili let, pretože sa dieťa nechcelo pripútať

Kuriózny incident s dieťaťom spôsobil zrušenie letu kanadskej spoločnosti Porter Airlines z Victorie do Toronta, informuje denník Bild.

Let 444 mal vo štvrtok odštartovať o 22:30 a lietadlo už smerovalo k vzletovej dráhe, keď si palubný personál všimol, že dieťa nie je pripútané. Jeho sprievod ani letušky ho podľa aerolínií nedokázali presvedčiť, aby si zaplo bezpečnostný pás.

Posádka preto z bezpečnostných dôvodov rozhodla o návrate k terminálu. Dieťa so sprievodnou osobou museli vystúpiť a z lietadla vyložili aj ich batožinu.

Zdržanie však malo aj ďalší dôsledok. Letisko Victoria od 0:30 uzatvára vzletovú a pristávaciu dráhu, takže stroj už nemohol odletieť. Porter Airlines napokon celý let zrušili.

Ostatných cestujúcich prerozdelili na náhradné spoje a do cieľa mohli pokračovať až nasledujúci deň. Aerolínie sa cestujúcim za komplikácie ospravedlnili.

(mja)

Minúta  |  

Parížsky plán na úsporu vody zároveň ničí mestskú zeleň

Paríž v rámci politiky šetrenia vodou výrazne obmedzil zavlažovanie stromov a záhrad, čo podľa kritikov vedie k vysychaniu mestskej zelene práve v období opakovaných vĺn horúčav. Najviac majú trpieť mladé stromy, ale problémy sú viditeľné aj na starších drevinách.

Na situáciu upozornili architekti Dominique Dupré-Henry a Tangui Le Dantec z organizácie Aux arbres citoyens. Podľa nich môže množstvo stromov zahynúť nie priamo v dôsledku klimatických zmien, ale pre nedostatok vody spôsobený rozhodnutiami radnice.

Mesto pritom propaguje projekty „mestských lesov“, zelených oáz či nových stromoradí, ktoré majú Paríž ochladzovať.

Kritici upozorňujú, že francúzska metropola má k dispozícii približne 1 700 kilometrov dlhú sieť nepitnej vody vybudovanú ešte v 19. storočí. Historicky slúžila okrem iného na zavlažovanie zelene bez spotrebúvania pitnej vody. Systém je však dnes zanedbaný a radnica odstavila asi 30 percent siete.

Parížska radnica deklaruje cieľ vysadiť počas volebného obdobia 170-tisíc stromov. Kritici však namietajú, že číslo zahŕňa aj náhradnú výsadbu či kríky a neukazuje, koľko veľkých stromov medzičasom zmizlo.

Výsledkom je paradox: mesto chce pomocou zelene zmierňovať horúčavy, no podľa kritikov zároveň obmedzuje vodu potrebnú na jej prežitie.

(statement)

Minúta  |  

Trump: Len pozorujeme infláciu v Iráne a fakt, že nemajú peniaze

Irán oznámil, že dohoda s Ománom o nových plavebných trasách cez Hormuzský prieliv je v záverečnej fáze.

Teherán však vodnú cestu otvorí, až keď USA ukončia útoky proti Iránu a jeho spojencom v Libanone, Palestíne, Jemene a Iraku.

Washington má tiež zrušiť blokádu iránskych prístavov a sankcie, uvoľniť zmrazené iránske aktíva a odškodniť krajinu za škody spôsobené počas konfliktu. Medzi požiadavkami sa objavuje aj stiahnutie amerických síl z regiónu.

Minister zahraničia Abbás Arákčí zároveň tvrdí, že Teherán s Washingtonom priamo nerokuje a komunikácia prebieha prostredníctvom sprostredkovateľov.

Americký prezident Donald Trump pre Axios naznačil, že zatiaľ nechce konflikt ďalej vojensky eskalovať. „Postupujeme zdržanlivo,“ povedal a dodal: „Rokujeme s nimi len tak napoly. Len sledujeme Irán s jeho obrovskou infláciou a faktom, že nemajú peniaze.“

(reuters, est)

Minúta  |  

Božik: Chceme suspenzívne veto pri zákonoch o samosprávach

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik v relácii TASR TV Štúdio uviedol, že obce a mestá by mali byť partnerom štátnej správy.

Spoločný pozičný dokument ZMOS a združenia samosprávnych krajov SK8 žiada väčší vplyv pri tvorbe legislatívy aj posilnenie kompetencií samosprávy a zmenšenie štátu.

„Chceme aj suspenzívne veto. Ak sa prijímajú nejaké zákony, ktoré majú dosah na samosprávu, aby sme sa vedeli k tomu vyjadriť na podobnej úrovni ako je to blízko nás na západ, napríklad v Rakúsku,“ vyhlásil Božik.

Mestá a obce by podľa neho mali dostávať 19 percent z vybraných peňazí na dani z pridanej hodnoty, dani z príjmu fyzických osôb aj dani zo príjmu firiem.

Samosprávy by potom dostali približne o 1,9 miliardy eur viac. Dnes sa ich rozpočty dokopy pohybujú podľa Božika okolo 2,4 miliardy eur.

Božik doplnil, že česká samospráva má aktuálne nastavené financovanie na 26 percent týchto daní. V praxi to znamená, že v Česku dostávajú obce a mestá v prepočte na obyvateľa trikrát viac ako na Slovensku.
     
Na margo iniciatívy koaličnej strany Hlas, ktorá trvá na predĺžení volebných období v samosprávach, podotkol, že ZMOS považuje päťročný model za optimálny.

(tasr, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.