Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vášáryová: Slováci sa čudujú, prečo Poliaci majú diaľnice, a my nie

Slováci podľa bývalej veľvyslankyne SR v Poľsku Magdy Vášáryovej oceňujú najmä civilizačný pokrok krajiny a pýtajú sa, ako sa Poľsku podarilo vybudovať rozsiahlu sieť diaľnic.

Uviedla to v rozhovore pre agentúru PAP, informuje varšavský spravodajca TASR.

Vášáryová povedala, že mnohí Slováci pri porovnaní oboch krajín uvažujú aj nad tým, ako boli využité európske fondy. „Slováci sa čudujú, že Poľsko dosiahlo taký civilizačný skok. Pýtajú sa sami seba: ‚Ako je možné, že Poliaci majú takú sieť diaľnic, a my stále nemáme diaľnicu z Bratislavy do Košíc?‘“ uviedla.

Pripomenula, že na začiatku tohto storočia bolo postavenie oboch krajín opačné a Slovensko bolo označované za stredoeurópskeho tigra. Počas svojho pôsobenia vo Varšave sa jej vraj pýtali, ako Slovensko prilákalo veľkých zahraničných investorov.

Za najväčšie riziko pre pozitívny obraz Poľska na Slovensku označila rastúce protiukrajinské nálady. Zároveň upozornila, že podobný vývoj možno pozorovať aj na Slovensku. Dodala, že skúsenosť Slovenska by mohla byť pre Poľsko varovaním pred stratou postavenia v rámci Európskej únie.

(tasr, est)

Minúta  |  

Tajfún Dolphin zasiahol Čínu, Šanghaj bojuje so záplavami

Prudké dažde a búrky zasiahli niekoľko provincií na pobreží a narušili dopravu v druhom najľudnatejšom meste krajiny. Na tamojších dvoch letiskách zrušili celkovo 943 letov, čím sa ich kapacita znížila takmer o 40 percent.

Dolphin dorazil v nedeľu večer nad pevninu v provincii Če-ťiang s maximálnym trvalým vetrom 151 kilometrov za hodinu a následne zoslabol na tropickú búrku. Jeho dažďové pásma v pondelok zasiahli aj provincie An-chuej, Ťiang-su a Šan-tung.

V šanghajských obvodoch Ťia-ting a Čching-pchu zostali zaplavené mnohé ulice. Miestne úrady v obvode Ťin-šan umožnili menej dôležitým podnikom a organizáciám dočasne prerušiť prevádzku, vyučovanie, vonkajšie podujatia a dopravné služby.

Búrka má v nasledujúcich dňoch pokračovať do vnútrozemských provincií Chu-pej a Che-nan a zároveň priniesť vlhkosť na sever.

Peking zvýšil stupeň varovania pred prívalovými dažďami a pripravuje sa na aktiváciu protipovodňových opatrení. Zrážky sa do štvrtka očakávajú aj v Tchien-ťine a provincii Che-pej.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Ruské útoky ničia milióny kníh, sektor tlače čelí kríze

V Charkove zničil 1. augusta zásah dronu sklad vydavateľstva Ranok s približne ôsmimi miliónmi kníh. Podľa vydavateľov prišlo pri útokoch na sklady v posledných mesiacoch nazmar už viac než desať miliónov výtlačkov.

Riaditeľ Ranoku Viktor Kruhlov označil zásah za úmyselný. Jeho spoločnosť tlačí približne tretinu učebníc používaných v ukrajinských školách. Ruské ministerstvo obrany na žiadosť o vyjadrenie nereagovalo.

Straty zasiahli aj vydavateľstvo BookChef. Pri júlovom útoku na Kyjev prišlo o približne 800-tisíc kníh a ďalších 100-tisíc zničil zásah záložného skladu. Šéfredaktor Jevhen Šyrynos upozornil na známky krízy na trhu.

Problémy vydavateľov odrážajú širšie hospodárske dôsledky vojny. Ukrajinská ekonomika zostáva približne o pätinu pod úrovňou spred ruskej invázie. Prognóza hospodárskeho rastu na rok 2026 klesla z 2,4 na 1,1 percenta.

Vydavateľský sektor navyše trápi rast nákladov. Tlač za posledné dva roky zdražela približne o 40 percent a výroba knihy môže trvať šesť až osemnásť mesiacov. Šyrynos preto očakáva stagnáciu odvetvia.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Nemecko môže Ukrajine vystaviť účet za Nord Stream, vraví diplomat

Ruský diplomat Rodion Mirošnik nevylúčil, že Nemecko by mohlo v budúcnosti požadovať od Ukrajiny náhradu škôd za poškodenie plynovodov Nord Stream.

Berlín podľa neho vyšetrovanie výbuchov z roku 2022 zámerne predlžuje.

„Nevylučujem, že pri delení koláča s názvom Ukrajina môžu povedať: ‚A za toto nám ešte dlhujete,‘“ povedal Mirošnik pre agentúru TASS. Podľa neho je kauza príliš citlivá a spojená s veľkými finančnými nákladmi na to, aby ju nemecké úrady mohli rýchlo uzavrieť.

Diplomat tvrdí, že Nemecko zvolilo stratégiu naťahovania vyšetrovania v nádeji, že postupom času sa zmenia politické okolnosti a záujem verejnosti o prípad zoslabne. „Čas lieči najlepšie, preto to jednoducho naťahujú,“ uzavrel Mirošník.

Nemecké úrady obžalovali v súvislosti so sabotážou plynovodu Nord Stream 2 ukrajinského občana Serhija Kuznecova. Z obžaloby nemeckej generálnej prokuratúry vyplýva, že v čase útoku slúžil v ukrajinských ozbrojených silách a pracoval pre tajnú službu SBU. 

(tass, est)

Minúta  |  

Zastrelená medvedica pri Sučanoch mala zodratý chrup

Po nedeľňajšom podvečernom útoku medvedice pri Sučanoch začali odborníci pátrať po nebezpečnom jedincovi. Zásahový tím pre medveďa hnedého Fatra spolupracoval s Dobrovoľným hasičským zborom Sučany.

Podľa Juraja Žiaka zo zásahového tímu nasadili do monitorovania oblasti dva bezpilotné drony s termovíziou. Pomocou nich sa v krátkom čase podarilo nájsť útočiacu medvedicu s dvomi mláďatami.

Pre bezprostredné ohrozenie zdravia a života obyvateľov v tesnej blízkosti dopravnej infraštruktúry tím pristúpil k okamžitej eliminácii všetkých troch zvierat.

Následná obhliadka ukázala, že medvedica mala extrémne zodratý chrup, čo podľa Žiaka svedčí o vysokom veku a možnej zníženej schopnosti získavať prirodzenú potravu.

Zviera vážilo 136 kilogramov a jeho vek odhadli na 18 rokov. Dve mláďatá mali 23 a 25 kilogramov. Zásahový tím ich podľa Žiaka musel takisto eliminovať.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Úroda vysychá. Sedem štátov vrátane Slovenska žiada zmenu pomoci

Európskych poľnohospodárov opäť zasiahlo rozsiahle sucho, ktoré znižuje úrodu a zvyšuje tlak na národné aj európske kompenzačné mechanizmy.

Viaceré štáty preto žiadajú zmenu pravidiel pomoci, ktorá je podľa nich pomalá a neprispôsobená čoraz častejším výkyvom počasia, píše Politico.

V Česku bola jar najsuchšia za viac ako 60 rokov a niektoré kukuričné polia nedokážu vyprodukovať ani krmivo pre zvieratá. V Maďarsku je tohtoročná úroda o 10 až 20 percent nižšia než päťročný priemer.

Francúzsko zase očakáva najmenšiu úrodu kukurice za najmenej štvrťstoročie, medziročne má klesnúť o 30 percent.

Maďarsko, Poľsko, Česko, Slovensko, Bulharsko, Chorvátsko a Rumunsko preto žiadajú, aby budúci krízový fond EÚ automaticky pokrýval aj škody spôsobené počasím. Pomoc by sa podľa nich mala vyplácať už pri strate pätiny úrody a časť peňazí vopred.

Európska komisia upozorňuje, že ani navrhovaných 900 miliónov eur by na rastúce škody nestačilo.

Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen preto presadzuje väčšie investície do zavlažovania, vodnej infraštruktúry a poistenia namiesto opakovaného kompenzovania strát.

(est, politico)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.