Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kríž: Reforma vzdelávania je potrebná, svet sa zmenil

Reforma vzdelávania bola a je potrebná, pretože svet sa výrazne zmenil, tvrdí generálny riaditeľ Inštitútu kurikula a inovácií vo vzdelávaní a spoluautor kurikulárnej reformy Martin Kríž.

Podľa neho boli v minulosti vedomosti nedostatkovým artiklom, preto bolo výhodné mať čo najviac informácií v hlave. Dnes je situácia odlišná. „Vedomostí je prebytok a treba medzi nimi vedieť vyberať. Nie je až také potrebné ich nosiť všetky v hlave, keď ich mám kedykoľvek na dosah,“ povedal Kríž. Myslenie by sa preto malo viac využívať na tvorivosť a analytiku než na zapamätávanie informácií.

Najväčší prínos kurikulárnej reformy vidí v tom, že vďaka zvolenej implementačnej stratégii a zapojeniu neštátnych organizácií i samotných učiteľov nezostáva iba v dokumentoch, ale dostáva sa priamo do škôl a tried.

„To ešte nie je víťazstvo. Ešte máme veľkú cestu pred sebou, no hýbeme sa, spoločne staviame základy novej kvality výchovy a vzdelávania v našich školách,“ skonštatoval.

Od septembra začnú podľa nového štátneho vzdelávacieho programu vyučovať prvákov všetky základné školy na Slovensku.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Ukrajinský útok na Nižnekamsk má 13 obetí vrátane dieťaťa

Pri zásahu dronov do priemyselných a civilných cieľov v ruskom Tatarstane zahynulo už 13 ľudí vrátane dieťaťa a ďalších 39 utrpelo zranenia. O následkoch pondelkového incidentu informoval starosta mesta Radmir Beľajev.

Podľa viacerých ruských médií bola zasiahnutá aj miestna ropná rafinéria, ktorá patrí medzi technologicky najvyspelejšie v Rusku. Na neoverených záberoch zo sociálnych sietí vidieť dym stúpajúci nad objektom pripomínajúcim rafinériu. Agentúra Reuters nedokázala videá nezávisle overiť.

Rafinéria TANECO spoločnosti Tatnefť čelila ukrajinskému útoku už začiatkom júna. V roku 2024 spracovala 17 miliónov ton ropy a vyprodukovala 2,7 milióna ton benzínu a 8,5 milióna ton nafty.

Šéf Tatarstanu Rustam Minnichanov po pondelkovom zásahu vyhlásil obdobie smútku.

Kyjev v posledných mesiacoch zintenzívnil útoky na ruské ropné rafinérie. Kampaň spôsobila nedostatok palív vo viacerých častiach krajiny, hoci úrady tvrdia, že väčšinu pôvodných problémov sa už podarilo vyriešiť.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Nemocnica v Martine bude mať aj inteligentné tienenie

Výstavba novej nemocnice v Martine pokračuje montážou modernej prefabrikovanej modulovej fasády. Kompletné fasádne bloky sa vyrábajú u dodávateľa a následne sa na stavbe osádzajú pomocou žeriavov.

Tento postup má oproti tradičnej montáži z lešenia urýchliť práce a zvýšiť kvalitu výsledného plášťa budovy.

Fasáda má podľa zhotoviteľa nadštandardné parametre tepelnej a akustickej izolácie. Jej súčasťou sú motoricky ovládané exteriérové hliníkové lamely, ktoré umožnia regulovať množstvo svetla až po takmer úplné zatemnenie. V átriách a na obvode budovy budú využité aj exteriérové screenové rolety.

Budova má zároveň spĺňať požiadavky ekologickej certifikácie BREEAM. Konštrukcia fasády umožní výmenu skla bez potreby demontovať celý plášť. Generálna oprava sa pri tomto type fasády podľa zhotoviteľa odporúča až po 40 či 50 rokoch.

Na prvom až treťom nadzemnom podlaží sú už osadené okenné panely, na štvrtom až šiestom kompletné fasádne panely. Montáž sa začína aj na siedmom podlaží a atike strechy. V átriách je fasáda hotová po tretie podlažie, pričom práce budú počas augusta pokračovať vyššie.

(facebook, est)

Minúta  |  

Flámsko sprísňuje pravidlá pre zahraničných duchovných

Počet povolení vydávaných zahraničným duchovným vo Flámsku výrazne klesol, pričom najväčší pokles zaznamenali pri imámoch. Informovala o tom flámska ministerka práce a spravodlivosti Zuhal Demirová z konzervatívnej Novej flámskej aliancie.

Kým v roku 2023 dostali osoby z islamskej komunity 13 povolení, v roku 2025 už iba dve a tento rok zatiaľ žiadne.

„Dokazuje to, že prísnejšia a selektívnejšia politika pracovnej migrácie funguje,“ vyhlásila Demirová. Zdôraznila, že opatrenia nikoho nevylučujú pre vierovyznanie. Flámsko však nechce dovoliť zahraničným vládam ovplyvňovať spoločnosť prostredníctvom pracovnej migrácie.

Ministerka už skôr upozorňovala na údajné snahy Turecka obchádzať pravidlá pomocou takzvaných zelených pasov. Federálnu vládu vyzvala, aby preverila ich využívanie imámami prichádzajúcimi do Európy v mene tureckého úradu pre náboženské záležitosti Diyanet.

Demirová chce preto sprísniť aj pravidlá týkajúce sa pasov. Zahraničné vlády podľa nej nesmú využívať mešity na ovplyvňovanie Flámov tureckého pôvodu. Duchovní by mali žiť a pracovať vo Flámsku, rešpektovať miestne pravidlá a nepôsobiť v mene cudzích vlád.

(belga, bak)

Minúta  |  

Etna opäť chrlí popol, letisko v Catanii pozastavilo prílety

Letisko v sicílskej Catanii v pondelok dočasne pozastavilo prílety pre sopečný popol z novej erupcie Etny. Obmedzenie má podľa prevádzkovateľa SAC platiť najmenej do 17.00 h stredoeurópskeho letného času.

Sopečný popol sa dostal do vzdušného priestoru v okolí letiska, čo výrazne ovplyvnilo jeho prevádzku. Cestujúcim preto odporúčajú, aby si pred cestou na letisko overili stav svojho letu priamo u leteckej spoločnosti.

Situáciu úrady priebežne monitorujú a ďalšie opatrenia budú závisieť od vývoja sopečnej aktivity a poveternostných podmienok.

Podľa talianskeho Národného inštitútu geofyziky a vulkanológie (INGV) pokračuje erupcia z otvorov vo výške približne 2 750 a 2 360 metrov. Sopka produkuje niekoľko lávových prúdov, ktoré vytvárajú rozsiahle lávové polia.

Výstraha INGV pre leteckú dopravu zostáva na najvyššom, červenom stupni. Etna patrí medzi najaktívnejšie sopky sveta a jej erupcie pravidelne komplikujú prevádzku letiska v Catanii.

(reuters, est)

Minúta  |  

Vášáryová: Slováci sa čudujú, prečo Poliaci majú diaľnice, a my nie

Slováci podľa bývalej veľvyslankyne SR v Poľsku Magdy Vášáryovej oceňujú najmä civilizačný pokrok krajiny a pýtajú sa, ako sa Poľsku podarilo vybudovať rozsiahlu sieť diaľnic.

Uviedla to v rozhovore pre agentúru PAP, informuje varšavský spravodajca TASR.

Vášáryová povedala, že mnohí Slováci pri porovnaní oboch krajín uvažujú aj nad tým, ako boli využité európske fondy. „Slováci sa čudujú, že Poľsko dosiahlo taký civilizačný skok. Pýtajú sa sami seba: ‚Ako je možné, že Poliaci majú takú sieť diaľnic, a my stále nemáme diaľnicu z Bratislavy do Košíc?‘“ uviedla.

Pripomenula, že na začiatku tohto storočia bolo postavenie oboch krajín opačné a Slovensko bolo označované za stredoeurópskeho tigra. Počas svojho pôsobenia vo Varšave sa jej vraj pýtali, ako Slovensko prilákalo veľkých zahraničných investorov.

Za najväčšie riziko pre pozitívny obraz Poľska na Slovensku označila rastúce protiukrajinské nálady. Zároveň upozornila, že podobný vývoj možno pozorovať aj na Slovensku. Dodala, že skúsenosť Slovenska by mohla byť pre Poľsko varovaním pred stratou postavenia v rámci Európskej únie.

(tasr, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.