Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Priemyselná produkcia sa v júni medziročne zvýšila o 2,1 percenta

Od začiatku roka išlo v prípade Slovenska iba o druhý mesiac rastu. Pozitívny výsledok podporilo desať z 15 sledovaných odvetví. Medzimesačne však po zohľadnení sezónnych vplyvov produkcia klesla o 0,7 percenta.

Najväčší negatívny vplyv mala výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov, ktorá sa pre ukončenie výroby jedného z kľúčových producentov prepadla o 36,5 percenta.

Rast najviac podporila výroba kovov so zvýšením o 6,6 percenta. Produkcia chemikálií vzrástla o 30,8 percenta a výroba strojov o 6,6 percenta. Po štyroch mesiacoch poklesu sa zotavila aj výroba dopravných prostriedkov, ktorá stúpla o 1,7 percenta.

Za celý prvý polrok priemyselná produkcia medziročne klesla o 0,8 percenta. Najviac ju brzdila výroba dopravných prostriedkov s poklesom takmer o tri percentá a výroba koksu a ropných produktov, ktorá sa znížila o viac ako 11 percent.

Výraznejšiemu prepadu zabránil takmer trojpercentný rast dodávok elektriny a plynu a viac ako deväťpercentné zvýšenie výroby chemikálií.

(tasr, bak)

Minúta  |  

AfD pred voľbami posilňuje na východe Nemecka

Hospodárske rozdiely pretrvávajúce 36 rokov po zjednotení Nemecka podporujú podľa štúdií nespokojnosť obyvateľov bývalej východnej časti štátu. Významnými problémami sú úbytok populácie, nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, vyššia nezamestnanosť a nižšie príjmy než na západe.

Alternatíva pre Nemecko (AfD) dosahuje v prieskumoch pred regionálnymi voľbami približne 41 percent v Sasku-Anhaltsku, kde sa bude hlasovať 6. septembra, a 36 percent v Meklenbursku-Predpomoransku pred voľbami 20. septembra.

Štúdia Nemeckého inštitútu pre hospodársky výskum ukazuje, že strana získava výraznejšiu podporu v oblastiach, z ktorých odchádzajú mladší a vzdelanejší ľudia a rastie podiel obyvateľov nad 60 rokov.

Ekonómovia však varujú, že jej program by mohol ekonomicky slabšiemu východu uškodiť. Podľa výpočtov inštitútu by vystúpenie z eura a Európskej únie, zastavenie migrácie a škrty vo verejných výdavkoch pripravili Sasko-Anhaltsko priemerne o 1 600 eur ročného príjmu na obyvateľa a desaťtisíc pracovných miest.

Predstaviteľ strany Hans-Thomas Tillschneider oponuje, že zrušenie poplatkov za emisie oxidu uhličitého a sankcií proti Rusku by zlacnilo energie, podporilo zahraničný obchod a prinieslo výrazný hospodársky rast.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Kríž: Reforma vzdelávania je potrebná, svet sa zmenil

Reforma vzdelávania bola a je potrebná, pretože svet sa výrazne zmenil, tvrdí generálny riaditeľ Inštitútu kurikula a inovácií vo vzdelávaní a spoluautor kurikulárnej reformy Martin Kríž.

Podľa neho boli v minulosti vedomosti nedostatkovým artiklom, preto bolo výhodné mať čo najviac informácií v hlave. Dnes je situácia odlišná. „Vedomostí je prebytok a treba medzi nimi vedieť vyberať. Nie je až také potrebné ich nosiť všetky v hlave, keď ich mám kedykoľvek na dosah,“ povedal Kríž. Myslenie by sa preto malo viac využívať na tvorivosť a analytiku než na zapamätávanie informácií.

Najväčší prínos kurikulárnej reformy vidí v tom, že vďaka zvolenej implementačnej stratégii a zapojeniu neštátnych organizácií i samotných učiteľov nezostáva iba v dokumentoch, ale dostáva sa priamo do škôl a tried.

„To ešte nie je víťazstvo. Ešte máme veľkú cestu pred sebou, no hýbeme sa, spoločne staviame základy novej kvality výchovy a vzdelávania v našich školách,“ skonštatoval.

Od septembra začnú podľa nového štátneho vzdelávacieho programu vyučovať prvákov všetky základné školy na Slovensku.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Ukrajinský útok na Nižnekamsk má 13 obetí vrátane dieťaťa

Pri zásahu dronov do priemyselných a civilných cieľov v ruskom Tatarstane zahynulo už 13 ľudí vrátane dieťaťa a ďalších 39 utrpelo zranenia. O následkoch pondelkového incidentu informoval starosta mesta Radmir Beľajev.

Podľa viacerých ruských médií bola zasiahnutá aj miestna ropná rafinéria, ktorá patrí medzi technologicky najvyspelejšie v Rusku. Na neoverených záberoch zo sociálnych sietí vidieť dym stúpajúci nad objektom pripomínajúcim rafinériu. Agentúra Reuters nedokázala videá nezávisle overiť.

Rafinéria TANECO spoločnosti Tatnefť čelila ukrajinskému útoku už začiatkom júna. V roku 2024 spracovala 17 miliónov ton ropy a vyprodukovala 2,7 milióna ton benzínu a 8,5 milióna ton nafty.

Šéf Tatarstanu Rustam Minnichanov po pondelkovom zásahu vyhlásil obdobie smútku.

Kyjev v posledných mesiacoch zintenzívnil útoky na ruské ropné rafinérie. Kampaň spôsobila nedostatok palív vo viacerých častiach krajiny, hoci úrady tvrdia, že väčšinu pôvodných problémov sa už podarilo vyriešiť.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Nemocnica v Martine bude mať aj inteligentné tienenie

Výstavba novej nemocnice v Martine pokračuje montážou modernej prefabrikovanej modulovej fasády. Kompletné fasádne bloky sa vyrábajú u dodávateľa a následne sa na stavbe osádzajú pomocou žeriavov.

Tento postup má oproti tradičnej montáži z lešenia urýchliť práce a zvýšiť kvalitu výsledného plášťa budovy.

Fasáda má podľa zhotoviteľa nadštandardné parametre tepelnej a akustickej izolácie. Jej súčasťou sú motoricky ovládané exteriérové hliníkové lamely, ktoré umožnia regulovať množstvo svetla až po takmer úplné zatemnenie. V átriách a na obvode budovy budú využité aj exteriérové screenové rolety.

Budova má zároveň spĺňať požiadavky ekologickej certifikácie BREEAM. Konštrukcia fasády umožní výmenu skla bez potreby demontovať celý plášť. Generálna oprava sa pri tomto type fasády podľa zhotoviteľa odporúča až po 40 či 50 rokoch.

Na prvom až treťom nadzemnom podlaží sú už osadené okenné panely, na štvrtom až šiestom kompletné fasádne panely. Montáž sa začína aj na siedmom podlaží a atike strechy. V átriách je fasáda hotová po tretie podlažie, pričom práce budú počas augusta pokračovať vyššie.

(facebook, est)

Minúta  |  

Flámsko sprísňuje pravidlá pre zahraničných duchovných

Počet povolení vydávaných zahraničným duchovným vo Flámsku výrazne klesol, pričom najväčší pokles zaznamenali pri imámoch. Informovala o tom flámska ministerka práce a spravodlivosti Zuhal Demirová z konzervatívnej Novej flámskej aliancie.

Kým v roku 2023 dostali osoby z islamskej komunity 13 povolení, v roku 2025 už iba dve a tento rok zatiaľ žiadne.

„Dokazuje to, že prísnejšia a selektívnejšia politika pracovnej migrácie funguje,“ vyhlásila Demirová. Zdôraznila, že opatrenia nikoho nevylučujú pre vierovyznanie. Flámsko však nechce dovoliť zahraničným vládam ovplyvňovať spoločnosť prostredníctvom pracovnej migrácie.

Ministerka už skôr upozorňovala na údajné snahy Turecka obchádzať pravidlá pomocou takzvaných zelených pasov. Federálnu vládu vyzvala, aby preverila ich využívanie imámami prichádzajúcimi do Európy v mene tureckého úradu pre náboženské záležitosti Diyanet.

Demirová chce preto sprísniť aj pravidlá týkajúce sa pasov. Zahraničné vlády podľa nej nesmú využívať mešity na ovplyvňovanie Flámov tureckého pôvodu. Duchovní by mali žiť a pracovať vo Flámsku, rešpektovať miestne pravidlá a nepôsobiť v mene cudzích vlád.

(belga, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.