Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Elektráreň Paks obnovuje výkon po vzostupe hladiny Dunaja

Maďarsko začalo v pondelok opätovne spúšťať jednu z turbín jadrovej elektrárne po tom, ako stúpla hladina rieky využívanej na jej chladenie. Zariadenie zabezpečuje takmer polovicu elektriny v krajine.

Dunaj v uplynulých týždňoch pre dlhotrvajúce horúčavy a sucho klesol na rekordne nízke hodnoty. Elektráreň preto fungovala len približne na desatine svojej kapacity, pričom z ôsmich turbín zostala v prevádzke jediná.

Maďarský premiér Péter Magyar oznámil, že práce na spustení druhej turbíny sa začali po zvýšení hladiny o 19 centimetrov oproti minulotýždňovému minimu. Elektrinu mala začať vyrábať v pondelok večer. Zároveň upozornil, že zlepšenie môže byť iba dočasné.

Vláda pracuje aj na dlhodobejších riešeniach vrátane preskúmania plánovaného rozšírenia Paks 2, keďže aj nová elektráreň má byť podľa súčasného projektu závislá od vody z Dunaja.

Kabinet zároveň plánuje diverzifikovať energetické zdroje. Do konca augusta chce vypísať tender na 700 megawattov veternej kapacity a do roku 2030 vybudovať štyri gigawatty.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Teherán sa neobáva paktu troch regionálnych mocností

Irán nevidí dôvod na obavy, že nová dohoda medzi Pakistanom, Tureckom a Saudskou Arábiou je namierená proti nemu. V pondelok to vyhlásil hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí.

Podľa neho pakt poukazuje na zmenu prístupu krajín regiónu k bezpečnosti, keď sa čoraz viac spoliehajú na vlastné schopnosti namiesto vonkajších mocností.

„Každý plán, ktorý vychádza z geopolitickej a historickej reality regiónu, je komplexný a inkluzívny a správne identifikuje nepriateľa a hrozbu, má šancu prispieť k posilneniu bezpečnosti a zabrániť nestabilite a zneužívaniu zo strany sionistického nepriateľa a jeho spojencov,“ povedal Bakájí s odkazom na Izrael.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Priemyselná produkcia sa v júni medziročne zvýšila o 2,1 percenta

Od začiatku roka išlo v prípade Slovenska iba o druhý mesiac rastu. Pozitívny výsledok podporilo desať z 15 sledovaných odvetví. Medzimesačne však po zohľadnení sezónnych vplyvov produkcia klesla o 0,7 percenta.

Najväčší negatívny vplyv mala výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov, ktorá sa pre ukončenie výroby jedného z kľúčových producentov prepadla o 36,5 percenta.

Rast najviac podporila výroba kovov so zvýšením o 6,6 percenta. Produkcia chemikálií vzrástla o 30,8 percenta a výroba strojov o 6,6 percenta. Po štyroch mesiacoch poklesu sa zotavila aj výroba dopravných prostriedkov, ktorá stúpla o 1,7 percenta.

Za celý prvý polrok priemyselná produkcia medziročne klesla o 0,8 percenta. Najviac ju brzdila výroba dopravných prostriedkov s poklesom takmer o tri percentá a výroba koksu a ropných produktov, ktorá sa znížila o viac ako 11 percent.

Výraznejšiemu prepadu zabránil takmer trojpercentný rast dodávok elektriny a plynu a viac ako deväťpercentné zvýšenie výroby chemikálií.

(tasr, bak)

Minúta  |  

AfD pred voľbami posilňuje na východe Nemecka

Hospodárske rozdiely pretrvávajúce 36 rokov po zjednotení Nemecka podporujú podľa štúdií nespokojnosť obyvateľov bývalej východnej časti štátu. Významnými problémami sú úbytok populácie, nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, vyššia nezamestnanosť a nižšie príjmy než na západe.

Alternatíva pre Nemecko (AfD) dosahuje v prieskumoch pred regionálnymi voľbami približne 41 percent v Sasku-Anhaltsku, kde sa bude hlasovať 6. septembra, a 36 percent v Meklenbursku-Predpomoransku pred voľbami 20. septembra.

Štúdia Nemeckého inštitútu pre hospodársky výskum ukazuje, že strana získava výraznejšiu podporu v oblastiach, z ktorých odchádzajú mladší a vzdelanejší ľudia a rastie podiel obyvateľov nad 60 rokov.

Ekonómovia však varujú, že jej program by mohol ekonomicky slabšiemu východu uškodiť. Podľa výpočtov inštitútu by vystúpenie z eura a Európskej únie, zastavenie migrácie a škrty vo verejných výdavkoch pripravili Sasko-Anhaltsko priemerne o 1 600 eur ročného príjmu na obyvateľa a desaťtisíc pracovných miest.

Predstaviteľ strany Hans-Thomas Tillschneider oponuje, že zrušenie poplatkov za emisie oxidu uhličitého a sankcií proti Rusku by zlacnilo energie, podporilo zahraničný obchod a prinieslo výrazný hospodársky rast.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Kríž: Reforma vzdelávania je potrebná, svet sa zmenil

Reforma vzdelávania bola a je potrebná, pretože svet sa výrazne zmenil, tvrdí generálny riaditeľ Inštitútu kurikula a inovácií vo vzdelávaní a spoluautor kurikulárnej reformy Martin Kríž.

Podľa neho boli v minulosti vedomosti nedostatkovým artiklom, preto bolo výhodné mať čo najviac informácií v hlave. Dnes je situácia odlišná. „Vedomostí je prebytok a treba medzi nimi vedieť vyberať. Nie je až také potrebné ich nosiť všetky v hlave, keď ich mám kedykoľvek na dosah,“ povedal Kríž. Myslenie by sa preto malo viac využívať na tvorivosť a analytiku než na zapamätávanie informácií.

Najväčší prínos kurikulárnej reformy vidí v tom, že vďaka zvolenej implementačnej stratégii a zapojeniu neštátnych organizácií i samotných učiteľov nezostáva iba v dokumentoch, ale dostáva sa priamo do škôl a tried.

„To ešte nie je víťazstvo. Ešte máme veľkú cestu pred sebou, no hýbeme sa, spoločne staviame základy novej kvality výchovy a vzdelávania v našich školách,“ skonštatoval.

Od septembra začnú podľa nového štátneho vzdelávacieho programu vyučovať prvákov všetky základné školy na Slovensku.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Ukrajinský útok na Nižnekamsk má 13 obetí vrátane dieťaťa

Pri zásahu dronov do priemyselných a civilných cieľov v ruskom Tatarstane zahynulo už 13 ľudí vrátane dieťaťa a ďalších 39 utrpelo zranenia. O následkoch pondelkového incidentu informoval starosta mesta Radmir Beľajev.

Podľa viacerých ruských médií bola zasiahnutá aj miestna ropná rafinéria, ktorá patrí medzi technologicky najvyspelejšie v Rusku. Na neoverených záberoch zo sociálnych sietí vidieť dym stúpajúci nad objektom pripomínajúcim rafinériu. Agentúra Reuters nedokázala videá nezávisle overiť.

Rafinéria TANECO spoločnosti Tatnefť čelila ukrajinskému útoku už začiatkom júna. V roku 2024 spracovala 17 miliónov ton ropy a vyprodukovala 2,7 milióna ton benzínu a 8,5 milióna ton nafty.

Šéf Tatarstanu Rustam Minnichanov po pondelkovom zásahu vyhlásil obdobie smútku.

Kyjev v posledných mesiacoch zintenzívnil útoky na ruské ropné rafinérie. Kampaň spôsobila nedostatok palív vo viacerých častiach krajiny, hoci úrady tvrdia, že väčšinu pôvodných problémov sa už podarilo vyriešiť.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.