Preskočiť na obsah
  |  

Západná Európa zažila najteplejší jún a júl v histórii meraní

Vysoké teploty a sucho zároveň vytvorili podmienky na rozsiahle požiare, uviedla v pondelok služba Európskej únie Copernicus.

Priemerná teplota v západnej Európe dosiahla počas júna a júla 21,62 stupňa Celzia, čo bolo o 2,79 stupňa viac než dlhodobý priemer. Prekonala tak doterajší rekord z roku 2022.

Globálne bol júl druhým najteplejším mesiacom v histórii meraní. Teplota bola o 1,47 stupňa Celzia vyššia než odhadovaný priemer z predindustriálneho obdobia rokov 1850 až 1900.

„Klimatická zmena čoraz častejšie prináša horúce a suché podmienky, ktoré podporujú rozsiahle a intenzívne požiare v južnej Európe a zároveň predlžujú požiarnu sezónu smerom na sever,“ uviedol riaditeľ služby Copernicus pre monitorovanie atmosféry Laurence Rouil.

Nedostatok zrážok a nízka pôdna vlhkosť zároveň výrazne znížili hladiny európskych riek vrátane Rýna, Dunaja a Seiny. Nízke hladiny už obmedzujú nákladnú lodnú dopravu aj výrobu elektriny v niektorých elektrárňach.

(reuters, est)

  |  

O areál bývalej Bukózy má záujem nemecký investor

O areál bývalej spoločnosti Bukóza v Hencovciach má záujem nemecký investor, ktorý ho chce oživiť a vybudovať moderné centrum spracovania tvrdého dreva. Minister investícií Samuel Migaľ v pondelok podpísal memorandum o spolupráci so spoločnosťou BWC Consulting Management, ktorú zastupoval Ján Figeľ.

Firma sa o fabriku zaujímala už pred konkurzom a podľa Figeľa sa podieľala na obnove alebo výstavbe siedmich podobných závodov v Európe. Predbežná koncepcia počíta s investíciou presahujúcou 350 miliónov eur.

„Cieľom aj podľa slov memoranda, ale aj podľa celkového koncepčného návrhu, je vytvoriť tu jedinečné európske centrum tvrdého dreva v zmysle spracovania, výskumu, inovácií, ale aj vzdelávania, respektíve odbornej prípravy,“ povedal Figeľ.

Ide už o tretie memorandum súvisiace so zámerom. Predchádzali mu dohody s ministerstvom hospodárstva za účasti rezortu práce a so správcom konkurznej podstaty.

Migaľ pripomenul dlhú tradíciu drevárskeho priemyslu v okrese Vranov nad Topľou. Záujem privítal aj primátor Ján Ragan. V podniku kedysi pracovalo viac ako 3 600 ľudí, pri jeho zatvorení prišlo o prácu takmer 700 zamestnancov. Od investora očakáva vznik slušne platených miest aj splnenie ekologických požiadaviek.

(tasr, bak)

  |  

Dobrovodský radí, ktoré poplatky u lekára nemajú pacienti platiť

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský upozornil, že pacienti nemajú platiť za zdravotné výkony a lekárske nálezy potrebné na účely integrovanej posudkovej činnosti. Náklady má podľa zákona uhradiť príslušný správny orgán.

Ombudsman reagoval na podnet ženy, od ktorej všeobecný lekár žiadal osem eur za vyplnenie lekárskeho nálezu potrebného na konanie pred úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

„Pacient by preto nemal byť postavený pred voľbu, že bez zaplatenia poplatku lekár potrebné tlačivo nevyplní alebo mu ho nevydá,“ zdôraznil Dobrovodský. Lekár sa má so žiadosťou o úhradu obrátiť na správny orgán, ktorý konanie vedie.

Podobné pravidlá platia aj pri zdravotných výkonoch na účely sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa uhrádza napríklad vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti či lekárske nálezy vyžiadané posudkovým lekárom.

Ombudsman však upozornil, že nie každý administratívny úkon lekára musí byť bezplatný. Rozhodujúci je jeho účel a to, či zákon určuje iný subjekt, ktorý ho má zaplatiť.

Oprávnenosť konkrétnych poplatkov v ambulanciách kontrolujú príslušné samosprávne kraje.

(tasr, est)

  |  

Elektráreň Paks obnovuje výkon po vzostupe hladiny Dunaja

Maďarsko začalo v pondelok opätovne spúšťať jednu z turbín jadrovej elektrárne po tom, ako stúpla hladina rieky využívanej na jej chladenie. Zariadenie zabezpečuje takmer polovicu elektriny v krajine.

Dunaj v uplynulých týždňoch pre dlhotrvajúce horúčavy a sucho klesol na rekordne nízke hodnoty. Elektráreň preto fungovala len približne na desatine svojej kapacity, pričom z ôsmich turbín zostala v prevádzke jediná.

Maďarský premiér Péter Magyar oznámil, že práce na spustení druhej turbíny sa začali po zvýšení hladiny o 19 centimetrov oproti minulotýždňovému minimu. Elektrinu mala začať vyrábať v pondelok večer. Zároveň upozornil, že zlepšenie môže byť iba dočasné.

Vláda pracuje aj na dlhodobejších riešeniach vrátane preskúmania plánovaného rozšírenia Paks 2, keďže aj nová elektráreň má byť podľa súčasného projektu závislá od vody z Dunaja.

Kabinet zároveň plánuje diverzifikovať energetické zdroje. Do konca augusta chce vypísať tender na 700 megawattov veternej kapacity a do roku 2030 vybudovať štyri gigawatty.

(reuters, bak)

  |  

Teherán sa neobáva paktu troch regionálnych mocností

Irán nevidí dôvod na obavy, že nová dohoda medzi Pakistanom, Tureckom a Saudskou Arábiou je namierená proti nemu. V pondelok to vyhlásil hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí.

Podľa neho pakt poukazuje na zmenu prístupu krajín regiónu k bezpečnosti, keď sa čoraz viac spoliehajú na vlastné schopnosti namiesto vonkajších mocností.

„Každý plán, ktorý vychádza z geopolitickej a historickej reality regiónu, je komplexný a inkluzívny a správne identifikuje nepriateľa a hrozbu, má šancu prispieť k posilneniu bezpečnosti a zabrániť nestabilite a zneužívaniu zo strany sionistického nepriateľa a jeho spojencov,“ povedal Bakájí s odkazom na Izrael.

(reuters, bak)

  |  

Priemyselná produkcia sa v júni medziročne zvýšila o 2,1 percenta

Od začiatku roka išlo v prípade Slovenska iba o druhý mesiac rastu. Pozitívny výsledok podporilo desať z 15 sledovaných odvetví. Medzimesačne však po zohľadnení sezónnych vplyvov produkcia klesla o 0,7 percenta.

Najväčší negatívny vplyv mala výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov, ktorá sa pre ukončenie výroby jedného z kľúčových producentov prepadla o 36,5 percenta.

Rast najviac podporila výroba kovov so zvýšením o 6,6 percenta. Produkcia chemikálií vzrástla o 30,8 percenta a výroba strojov o 6,6 percenta. Po štyroch mesiacoch poklesu sa zotavila aj výroba dopravných prostriedkov, ktorá stúpla o 1,7 percenta.

Za celý prvý polrok priemyselná produkcia medziročne klesla o 0,8 percenta. Najviac ju brzdila výroba dopravných prostriedkov s poklesom takmer o tri percentá a výroba koksu a ropných produktov, ktorá sa znížila o viac ako 11 percent.

Výraznejšiemu prepadu zabránil takmer trojpercentný rast dodávok elektriny a plynu a viac ako deväťpercentné zvýšenie výroby chemikálií.

(tasr, bak)