Preskočiť na obsah
  |  

Na podpredsedu Najvyššieho správneho súdu vyhlásili voľbu

Predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová vyhlásila v pondelok tretíkrát voľbu kandidáta na funkciu podpredsedu Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR na 10. novembra.

Urobila tak z dôvodu, že ani v opätovne vyhlásenej voľbe nebol v stanovenej lehote predložený žiadny návrh na kandidáta.

Termín vyhlásenia voľby súvisí s uplynutím funkčného obdobia súčasného podpredsedu NSS Mariána Trenčana, ktoré sa skončí 12. októbra.

Oprávnení navrhovatelia môžu svoje návrhy kandidátov predložiť Kosovej do 4. septembra. „Na návrhy doručené po uplynutí tejto lehoty, ako aj na návrhy, ktoré neobsahujú všetky náležitosti ustanovené zákonom, sa neprihliada,“ pripomenula kancelária súdnej rady.

(tasr, est)

  |  

Útoky na Kyjev nepoľavia, Rusko zrýchľuje výrobu zbraní

Moskva môže znížiť počet striel použitých proti jednotlivým cieľom, no ostreľovanie Ukrajiny pravdepodobne nepreruší. Podľa zástupcu šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Vadyma Skibického bude ďalšie tempo útokov závisieť najmä od výrobných kapacít.

V júli ruské sily vypálili rekordných 377 balistických a riadených striel. Zo 126 balistických rakiet ukrajinská protivzdušná obrana zachytila 36, čo predstavuje približne 29 percent. Ich nasadenie sa v posledných mesiacoch zvyšovalo.

Skibickyj tvrdí, že Rusko vyrába hlavné typy rakiet na 110 až 120 percent plánovaného mesačného objemu. Do 3. augusta už splnilo ročné ciele v prípade hypersonických striel Cirkon a modernizovaných striel Oniks.

Produkciu Kinžalov a Ch-32 však od apríla zastavilo a zdroje presúva k účinnejším zbraniam.

Zmeny sa týkajú aj dronov. V auguste chce Moskva vyrobiť približne 11-tisíc útočných bezpilotných lietadiel, pričom sa sústreďuje na rýchlejšie typy Geraň-4 a Geraň-5.

Ukrajinská rozviedka zároveň predpokladá, že Rusko vytvára zásoby rakiet pred jesennou a zimnou kampaňou.

(kyivpost, bak)

  |  

Polícia prekvalifikovala útok na indického študenta v Nitre

Útok na skupinu Indov v Nitre bude vyšetrovať odbor kriminálnej polície Krajského riaditeľstva (KR) Policajného zboru (PZ) v Nitre ako zločin ublíženia na zdraví spáchaný z osobitného motívu z nenávisti pre príslušnosť k rase alebo národu a prečin výtržníctva.

Pôvodne bola udalosť evidovaná na obvodnom oddelení PZ Nitra-západ ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, potvrdil hovorca KR PZ Nitra Tomáš Havetta.

Útok, po ktorom študent z Indie skončil v nemocnici a podrobil sa operácii, sa stal v noci z piatka 31. júla na sobotu 1. augusta.

„Policajti boli vyslaní na preverenie oznámenia o fyzickom napadnutí osoby. Na mieste bolo zistené, že poškodený údajne bol napadnutý doposiaľ neznámou osobou,“ skonštatoval Havetta. Napadnutý študent podal trestné oznámenie na prokuratúre.

Podporu študentovi vyjadrili rektor Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre František Petrovič, Filozofická fakulta UKF i primátor Nitry Marek Hattas. Všetci jednoznačne odsúdili prejavy násilia, rasizmu, xenofóbie a nenávisti.

(tasr, est)

  |  

Západná Európa zažila najteplejší jún a júl v histórii meraní

Vysoké teploty a sucho zároveň vytvorili podmienky na rozsiahle požiare, uviedla v pondelok služba Európskej únie Copernicus.

Priemerná teplota v západnej Európe dosiahla počas júna a júla 21,62 stupňa Celzia, čo bolo o 2,79 stupňa viac než dlhodobý priemer. Prekonala tak doterajší rekord z roku 2022.

Globálne bol júl druhým najteplejším mesiacom v histórii meraní. Teplota bola o 1,47 stupňa Celzia vyššia než odhadovaný priemer z predindustriálneho obdobia rokov 1850 až 1900.

„Klimatická zmena čoraz častejšie prináša horúce a suché podmienky, ktoré podporujú rozsiahle a intenzívne požiare v južnej Európe a zároveň predlžujú požiarnu sezónu smerom na sever,“ uviedol riaditeľ služby Copernicus pre monitorovanie atmosféry Laurence Rouil.

Nedostatok zrážok a nízka pôdna vlhkosť zároveň výrazne znížili hladiny európskych riek vrátane Rýna, Dunaja a Seiny. Nízke hladiny už obmedzujú nákladnú lodnú dopravu aj výrobu elektriny v niektorých elektrárňach.

(reuters, est)

  |  

O areál bývalej Bukózy má záujem nemecký investor

O areál bývalej spoločnosti Bukóza v Hencovciach má záujem nemecký investor, ktorý ho chce oživiť a vybudovať moderné centrum spracovania tvrdého dreva. Minister investícií Samuel Migaľ v pondelok podpísal memorandum o spolupráci so spoločnosťou BWC Consulting Management, ktorú zastupoval Ján Figeľ.

Firma sa o fabriku zaujímala už pred konkurzom a podľa Figeľa sa podieľala na obnove alebo výstavbe siedmich podobných závodov v Európe. Predbežná koncepcia počíta s investíciou presahujúcou 350 miliónov eur.

„Cieľom aj podľa slov memoranda, ale aj podľa celkového koncepčného návrhu, je vytvoriť tu jedinečné európske centrum tvrdého dreva v zmysle spracovania, výskumu, inovácií, ale aj vzdelávania, respektíve odbornej prípravy,“ povedal Figeľ.

Ide už o tretie memorandum súvisiace so zámerom. Predchádzali mu dohody s ministerstvom hospodárstva za účasti rezortu práce a so správcom konkurznej podstaty.

Migaľ pripomenul dlhú tradíciu drevárskeho priemyslu v okrese Vranov nad Topľou. Záujem privítal aj primátor Ján Ragan. V podniku kedysi pracovalo viac ako 3 600 ľudí, pri jeho zatvorení prišlo o prácu takmer 700 zamestnancov. Od investora očakáva vznik slušne platených miest aj splnenie ekologických požiadaviek.

(tasr, bak)

  |  

Dobrovodský radí, ktoré poplatky u lekára nemajú pacienti platiť

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský upozornil, že pacienti nemajú platiť za zdravotné výkony a lekárske nálezy potrebné na účely integrovanej posudkovej činnosti. Náklady má podľa zákona uhradiť príslušný správny orgán.

Ombudsman reagoval na podnet ženy, od ktorej všeobecný lekár žiadal osem eur za vyplnenie lekárskeho nálezu potrebného na konanie pred úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

„Pacient by preto nemal byť postavený pred voľbu, že bez zaplatenia poplatku lekár potrebné tlačivo nevyplní alebo mu ho nevydá,“ zdôraznil Dobrovodský. Lekár sa má so žiadosťou o úhradu obrátiť na správny orgán, ktorý konanie vedie.

Podobné pravidlá platia aj pri zdravotných výkonoch na účely sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa uhrádza napríklad vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti či lekárske nálezy vyžiadané posudkovým lekárom.

Ombudsman však upozornil, že nie každý administratívny úkon lekára musí byť bezplatný. Rozhodujúci je jeho účel a to, či zákon určuje iný subjekt, ktorý ho má zaplatiť.

Oprávnenosť konkrétnych poplatkov v ambulanciách kontrolujú príslušné samosprávne kraje.

(tasr, est)