Preskočiť na obsah
  |  

Hlina kritizuje anonymizáciu odberateľov dreva

Optimalizácia aplikácie Otvorené drevo, ktorá anonymizuje odberateľov dreva zo štátneho podniku Lesy SR, má zakryť to, kam drevo smeruje. V pondelok to vyhlásil opozičný poslanec Národnej rady SR Alojz Hlina (SaS) v reakcii na štátny podnik. Podľa Hlinu ide o neprijateľný krok a zdôraznil, že zverejňované údaje sa v systéme anonymizujú dokonca aj spätne.

Hlina spochybnil tvrdenie, že zmeny nastali na žiadosť odberateľov. Kontaktoval Zväz spracovateľov dreva, no táto profesijná organizácia podľa neho nič podobné nepožadovala.

Poslanec varoval, že drevo sa z krajiny vo veľkom vyváža v kamiónoch či vlakoch do zahraničia, zatiaľ čo domáce píly prichádzajú o prácu, čo je podľa neho hlavným dôvodom na skrytie príjemcov.

Štátny podnik Lesy SR v pondelok informoval, že aplikáciu pre nadštandardnú transparentnosť optimalizoval na základe podnetov od svojich obchodných partnerov. K anonymizácii vybraných údajov tretích strán podľa podniku dochádza s cieľom nájsť rovnováhu medzi otvorenosťou voči verejnosti a ochranou férového konkurenčného prostredia.

Lesy SR zároveň tvrdia, že celkový rozsah zverejňovaných informácií o ich hospodárení zostáva zachovaný.

(tasr, max)

  |  

Ruská centrálna banka odporúča úľavy firmám zasiahnutým útokmi

Podniky poškodené ukrajinskými dronovými útokmi na logistické centrá a sklady budú môcť požiadať o reštrukturalizáciu úverov. Veriteľov k podpore dotknutých spoločností vyzvala v pondelok ruská centrálna banka.

Od 18. júla bolo podľa textu napadnutých najmenej 20 skladov patriacich ruskému internetovému predajcovi Wildberries.

„Malé a stredné podniky, ktoré utrpeli v dôsledku teroristických útokov na logistické centrá, sklady, výrobné zariadenia, maloobchodné prevádzky, kancelárie a ďalšie priestory, budú môcť požiadať o reštrukturalizáciu svojich úverov,“ oznámil regulátor.

Pripravenosť podporiť podnikateľov už deklarovali dve veľké ruské banky Sberbank a VTB, ako aj Wildberries Bank, ktorá patrí maloobchodnej spoločnosti.

Podľa vysokopostaveného predstaviteľa Sberbanky Sergeja Melameda banka už dostala od podnikateľov približne 2-tisíc žiadostí o reštrukturalizáciu pôžičiek.

(reuters, bak)

  |  

Na podpredsedu Najvyššieho správneho súdu vyhlásili voľbu

Predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová vyhlásila v pondelok tretíkrát voľbu kandidáta na funkciu podpredsedu Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR na 10. novembra.

Urobila tak z dôvodu, že ani v opätovne vyhlásenej voľbe nebol v stanovenej lehote predložený žiadny návrh na kandidáta.

Termín vyhlásenia voľby súvisí s uplynutím funkčného obdobia súčasného podpredsedu NSS Mariána Trenčana, ktoré sa skončí 12. októbra.

Oprávnení navrhovatelia môžu svoje návrhy kandidátov predložiť Kosovej do 4. septembra. „Na návrhy doručené po uplynutí tejto lehoty, ako aj na návrhy, ktoré neobsahujú všetky náležitosti ustanovené zákonom, sa neprihliada,“ pripomenula kancelária súdnej rady.

(tasr, est)

  |  

Útoky na Kyjev nepoľavia, Rusko zrýchľuje výrobu zbraní

Moskva môže znížiť počet striel použitých proti jednotlivým cieľom, no ostreľovanie Ukrajiny pravdepodobne nepreruší. Podľa zástupcu šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Vadyma Skibického bude ďalšie tempo útokov závisieť najmä od výrobných kapacít.

V júli ruské sily vypálili rekordných 377 balistických a riadených striel. Zo 126 balistických rakiet ukrajinská protivzdušná obrana zachytila 36, čo predstavuje približne 29 percent. Ich nasadenie sa v posledných mesiacoch zvyšovalo.

Skibickyj tvrdí, že Rusko vyrába hlavné typy rakiet na 110 až 120 percent plánovaného mesačného objemu. Do 3. augusta už splnilo ročné ciele v prípade hypersonických striel Cirkon a modernizovaných striel Oniks.

Produkciu Kinžalov a Ch-32 však od apríla zastavilo a zdroje presúva k účinnejším zbraniam.

Zmeny sa týkajú aj dronov. V auguste chce Moskva vyrobiť približne 11-tisíc útočných bezpilotných lietadiel, pričom sa sústreďuje na rýchlejšie typy Geraň-4 a Geraň-5.

Ukrajinská rozviedka zároveň predpokladá, že Rusko vytvára zásoby rakiet pred jesennou a zimnou kampaňou.

(kyivpost, bak)

  |  

Polícia prekvalifikovala útok na indického študenta v Nitre

Útok na skupinu Indov v Nitre bude vyšetrovať odbor kriminálnej polície Krajského riaditeľstva (KR) Policajného zboru (PZ) v Nitre ako zločin ublíženia na zdraví spáchaný z osobitného motívu z nenávisti pre príslušnosť k rase alebo národu a prečin výtržníctva.

Pôvodne bola udalosť evidovaná na obvodnom oddelení PZ Nitra-západ ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, potvrdil hovorca KR PZ Nitra Tomáš Havetta.

Útok, po ktorom študent z Indie skončil v nemocnici a podrobil sa operácii, sa stal v noci z piatka 31. júla na sobotu 1. augusta.

„Policajti boli vyslaní na preverenie oznámenia o fyzickom napadnutí osoby. Na mieste bolo zistené, že poškodený údajne bol napadnutý doposiaľ neznámou osobou,“ skonštatoval Havetta. Napadnutý študent podal trestné oznámenie na prokuratúre.

Podporu študentovi vyjadrili rektor Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre František Petrovič, Filozofická fakulta UKF i primátor Nitry Marek Hattas. Všetci jednoznačne odsúdili prejavy násilia, rasizmu, xenofóbie a nenávisti.

(tasr, est)

  |  

Západná Európa zažila najteplejší jún a júl v histórii meraní

Vysoké teploty a sucho zároveň vytvorili podmienky na rozsiahle požiare, uviedla v pondelok služba Európskej únie Copernicus.

Priemerná teplota v západnej Európe dosiahla počas júna a júla 21,62 stupňa Celzia, čo bolo o 2,79 stupňa viac než dlhodobý priemer. Prekonala tak doterajší rekord z roku 2022.

Globálne bol júl druhým najteplejším mesiacom v histórii meraní. Teplota bola o 1,47 stupňa Celzia vyššia než odhadovaný priemer z predindustriálneho obdobia rokov 1850 až 1900.

„Klimatická zmena čoraz častejšie prináša horúce a suché podmienky, ktoré podporujú rozsiahle a intenzívne požiare v južnej Európe a zároveň predlžujú požiarnu sezónu smerom na sever,“ uviedol riaditeľ služby Copernicus pre monitorovanie atmosféry Laurence Rouil.

Nedostatok zrážok a nízka pôdna vlhkosť zároveň výrazne znížili hladiny európskych riek vrátane Rýna, Dunaja a Seiny. Nízke hladiny už obmedzujú nákladnú lodnú dopravu aj výrobu elektriny v niektorých elektrárňach.

(reuters, est)