Preskočiť na obsah
  |  

Nedostatok vlahy trvá, extrémne sucho pokrýva väčšinu krajiny

Na približne 59 percentách územia Slovenska panuje extrémne sucho, najviac zasiahnuté sú západné regióny a južné časti stredného a východného Slovenska. Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu z platformy Intersucho sa sucho rôznej intenzity vyskytuje na takmer celom území.

V hlbšej vrstve pôdy zasahuje výrazné až extrémne sucho až 80 percent krajiny a relatívne nasýtenie pôdy kleslo pod 10 percent na celom západnom Slovensku.

Deficit pôdnej vlahy dosahuje najvyššie hodnoty na krajnom východe, Zamagurí a Orave, kde chýba 80 až 100 milimetrov zrážok. Uplynulý týždeň priniesol len lokálne búrky a prehánky, pričom najviac zrážok spadlo v Bukovských vrchoch (70 až 100 mm).

Naopak, väčšina Podunajskej nížiny a Turčianska kotlina zostali úplne bez zrážok. Najvyššiu teplotu zaznamenali vo štvrtok na Honte, kde namerali až 42 stupňov Celzia.

Meteorológovia neprinášajú priaznivé správy ani na najbližšie dni. Aj keď v utorok prechod studeného frontu prinesie mierne ochladenie, v závere týždňa teploty opäť prekročia 30 stupňov Celzia. Zrážky sa objavia len ojedinele vo forme búrok, čo celkovú bilanciu nezlepší.

Ústav avizuje, že deficit vlahy sa bude naďalej prehlbovať a extrémne suché podmienky sa podľa indexov SPI a SPEI rozšíria aj do severných regiónov a Banskobystrického kraja.

(tasr, max)

  |  

Trump žiada od Iránu kompenzácie za zabitých a zranených

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že bude od Iránu požadovať finančné odškodnenie za všetkých, ktorých Teherán usmrtil alebo ťažko zranil v rôznych konfliktoch. Reagoval tak na vyhlásenia iránskej strany, ktorá po amerických a izraelských útokoch žiada kompenzácie za spôsobené škody a zrušenie sankcií ako podmienku opätovného otvorenia námorných trás cez Hormuzský prieliv.

Trump na sociálnej sieti Truth Social napísal, že ide o zaujímavý nápad, pričom sám žiada odškodné pre obete bombových útokov pri cestách či za incident na torpédoborci USS Cole v Jemene z roku 2000, pri ktorom zahynulo 17 amerických námorníkov.

Prezident Spojených štátov taktiež vyzval Irán, aby vyplatil finančnú kompenzáciu rodinám tisícov obetí, ktoré zahynuli počas tvrdých zákrokov režimu proti protivládnym protestom. Tieto nepokoje patrili k najmasívnejším od islamskej revolúcie v roku 1979.

Reakcia prišla v čase, keď Teherán oznámil napredovanie v dohode s Ománom o nových námorných trasách.

(reuters, max)

  |  

Súd v Rusku zakázal protivojnovej strane Jabloko kandidovať

Ruský Najvyšší súd v pondelok zakázal strane Jabloko kandidovať v nadchádzajúcich septembrových parlamentných voľbách. Týmto rozhodnutím úrady odsunuli na vedľajšiu koľaj jedinú oficiálne registrovanú politickú stranu v krajine, ktorá sa otvorene stavia proti vojne na Ukrajine.

Súd vyhovel žalobe malej prokremeľskej strany Rodina, ktorá požadovala diskvalifikáciu Jabloka. Tvrdila pritom, že opozičná strana získala nedeklarovanú finančnú podporu na kampaň, okrem iného aj zo západných zdrojov.

Líder strany Nikolaj Rybakov počas pojednávania akékoľvek obvinenia odmietol ako neopodstatnené. Prípad označil za protiústavný útok na slobodu myslenia a snahu politických rivalov vyčistiť volebné pole od reálnej opozície. Strana už oznámila, že sa proti verdiktu odvolá, a vyzvala svojich priaznivcov, aby nepodliehali pocitu bezmocnosti.

Na súdnom vypočutí sa v nezvyčajnom prejave vzdoru zišlo niekoľko stoviek prevažne mladých ľudí, ktorí prišli vyjadriť strane podporu. Mnohí z nich držali v rukách jablká ako symbol hnutia alebo boli zahalení do ruskej vlajky. Celé zhromaždenie pred budovou súdu monitorovali policajné zložky, no k zásahom nedošlo.

(reuters, max)

  |  

Poľsko a Pobaltie sa boja útoku Ruska na kritickú infraštruktúru

Obavy z možnej ruskej provokácie vedú krajiny susediace s Ruskom k posilneniu bezpečnosti priehrad, elektrární, plynových zásobníkov a ďalších strategických objektov.

Litva minulý týždeň varovala, že Moskva môže zinscenovať útok pomocou ukrajinských dronov. Poľsko, Lotyšsko a Estónsko zároveň upozorňujú na možné sabotáže, ktoré by mohli preveriť reakciu Severoatlantickej aliancie.

Kremeľ podobné tvrdenia odmieta ako strašenie slúžiace na ospravedlnenie militarizácie namierenej proti Rusku.

Litva nasadila armádu na ochranu terminálu na skvapalnený zemný plyn, ropného terminálu, dôležitého elektrického prepojenia s Poľskom a prečerpávacej vodnej elektrárne Kruonis. Lotyšsko zvýšilo ochranu všetkej kritickej infraštruktúry vrátane priehrady na rieke Daugava a podzemného zásobníka plynu v Inčukalnse.

Podľa jedného z regionálnych spravodajských zdrojov existujú hodnotenia, že ruské služby zvažujú útok pod falošnou vlajkou na infraštruktúru v Rusku, Pobaltí alebo Poľsku.

Poľská energetická spoločnosť Orlen zároveň analyzuje alternatívne trasy dovozu plynu a prevádzkovateľ Gaz-System funguje v režime zvýšenej ostražitosti.

(reuters, bak)

  |  

Únik ropy z tankera tieňovej flotily ohrozuje rezerváciu v Ománe

Pri pobreží Ománu vytvoril únik ropy zo sankcionovaného tankera Caroline Bezengi škvrnu s rozlohou takmer 400 štvorcových kilometrov. Vyplýva to z prvého oficiálneho vyhlásenia ománskeho úradu pre životné prostredie.

Plavidlo naložené miliónom barelov ruskej ropy hlásilo problémy po výbuchu na palube ešte v júni pri jemenskom pobreží a následne uviazlo pri ostrovoch Hallaniyat. K útoku sa doteraz nikto neprihlásil.

Ománske úrady sa snažia zabrániť katastrofe, keďže škvrna sa nachádza len sedem kilometrov od unikátnej prírodnej rezervácie. Oblasť je kľúčovým biotopom pre ohrozené vráskavce a kormorány sokotrijské. Satelitné snímky potvrdzujú, že únik z 274 metrov dlhej lode sa naďalej rozširuje.

Tanker Caroline Bezengi naložili v ruskom prístave Novorossijsk a patrí k takzvanej tieňovej flotile starších plavidiel, ktoré Rusko využíva na obchádzanie sankcií. Loď sa plavila pod vlajkou Kamerunu, no v júni ju z registra vyradili. Plavidlo podlieha sankciám Európskej únie, Veľkej Británie, Kanady aj Švajčiarska.

Podľa námorných databáz sú ako vlastník a správca registrované čínske firmy Rentoor a Villar Shipmanagement.

(reuters, max)

  |  

Podvody za stámilióny: Libanon vyšetruje exguvernéra banky

Libanonský sudca v pondelok obžaloval bývalého guvernéra centrálnej banky Riada Salameha a bývalého šéfa komerčnej banky Bank Audi Samira Hannu z finančných trestných činov vrátane sprenevery a nezákonného obohatenia. Pôsobenie Salameha, ktorý viedol centrálnu banku tri desaťročia, sprevádzalo viacero káuz. Všetky obvinenia však dlhodobo odmieta.

Podľa súdneho zdroja sa spis zaoberá podozreniami zo sprenevery desiatok miliónov dolárov a úplatkárstvom, ktorého sa údajne Hanna dopustil voči Salamehovi. Ide o prvý prípad, keď v súvislosti s exguvernérom obvinili aj predstaviteľa súkromného bankového sektora.

Švajčiarska organizácia Accountability Now uviedla, že ide o podozrenia zo sprenevery 154 miliónov dolárov z roku 2010 a 102 miliónov dolárov z roku 2012.

Operácie mali realizovať prostredníctvom štyroch spoločností na Kajmanských ostrovoch. Súčasný guvernér centrálnej banky Karim Souaid potvrdil, že banka už skôr podala trestné oznámenie pre zneužívanie verejných zdrojov.

Salameh sa v súčasnosti nachádza pod lekárskym dohľadom v nemocnici pri Bejrúte a po neúčasti na pojednávaní ho vzali do väzby. 88-ročný Hanna však zaplatil kauciu vo výške milión dolárov a stíhaný je na slobode.

Salameh, ktorého vlani po 13 mesiacoch zadržania prepustili na slobodu za rekordnú kauciu vyše vo výške 14 miliónov dolárov, čelí okrem domáceho stíhania aj vyšetrovaniu v zahraničí – vrátane Francúzska, Švajčiarska a Nemecka.

(reuters, max)