Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Jachta Zuckerberga neposkytla pomoc člnu v núdzi, tvrdí zdroj

Posádka luxusnej jachty Launchpad, ktorú vlastní šéf spoločnosti Meta Mark Zuckerberg, neodpovedala na rádiové volanie o námornú pomoc pri pobreží Aljašky. Malému člnu došlo palivo, pričom Zuckerbergova jachta sa podľa ABC News nachádzala najbližšie k miestu incidentu.

Podľa medzinárodného námorného práva je každé plavidlo povinné reagovať na tiesňové volanie, pokiaľ tým neohrozí vlastnú bezpečnosť.

Informáciu zverejnil denník Alaska Beacon na základe svedectva pasažiera výletnej lode Wilderness Legacy Michaela Lovea. Ten na sociálnej sieti Bluesky popísal, ako ich loď musela uviaznuté plavidlo odtiahnuť do zálivu Farragut Bay a natankovať ho. Podľa neho kapitán výletnej lode cestujúcim oznámil, že Zuckerbergova jachta reakciu opakovane odmietla, čo na palube vyvolalo vlnu nespokojnosti.

Hovorca Zuckerberga úmyselné ignorovanie núdze odmietol. Vo vyhlásení vysvetlil, že posádka Launchpadu volanie spočiatku nepočula, keďže operovala na inom rádiovom kanáli. V čase, keď kontakt s americkou pobrežnou strážou skontrolovala, už záchrannú akciu vykonávala výletná loď.

Hovorca zároveň zdôraznil, že samotný čln sa nenachádzal v bezprostrednom ohrození života a zakladateľ Mety spolu s rodinou sa v čase udalosti na palube jachty nenachádzali. Posádka vyjadrila vďačnosť, že sa incident podarilo bezpečne vyriešiť bez zranení či škôd na majetku.

(max)

Minúta  |  

Kolumbia hlási stav národnej katastrofy, počet obetí stúpol

Najmenej 111 ľudí zahynulo a ďalších 87 utrpelo zranenia pri silnom zemetrasení, ktoré v pondelok ráno zasiahlo západnú Kolumbiu. Otrasy s magnitúdou 7,4 spôsobili zrútenie budov vo viacerých mestách, pričom pod troskami zostali uväznení ďalší ľudia.

Podľa Americkej geologickej služby sa epicentrum nachádzalo v hĺbke 107 kilometrov neďaleko San Jose del Palmar v riedko osídlenej provincii Choco na pobreží Tichého oceánu. Otrasy však pocítili aj obyvatelia veľkých miest po celej krajine.

Vláda vyhlásila národný stav núdze a podľa prezidenta Abelarda De La Espriellu nasadila všetky dostupné kapacity na záchranu ľudí a pomoc postihnutým komunitám.

Prioritou zostáva vyslobodzovanie ľudí spod trosiek. Katastrofa prichádza iba niekoľko dní po nástupe nového prezidenta a predstavuje prvú veľkú krízu jeho administratívy.

(reuters)

Minúta  |  

Drony britských špeciálnych jednotiek posielali dáta do Číny

Špionážne drony K3 Scout, ktoré používa britská Kráľovská námorná pechota a elitné jednotky Špeciálnej lodnej služby, tajne odosielali dáta na IP adresu v Číne. Informoval denník Telegraph.

Kamery v hodnote 14 miliónov eur obsahovali komponenty vyrobené v Číne, ktoré vysielali správy o funkčnosti systému. Ministerstvo obrany po odhalení incidentu údajne okamžite odpojilo všetky internetové pripojenia týchto zariadení.

Zariadenia dodala britská spoločnosť Kraken Technology Group, ktorá ich získala od tretej strany. Vyšetrovanie ukázalo, že kamery posielali signály do Číny a zostávali aktívne aj po vypnutí dronov. Vznikli tak vážne obavy z odhalenia identity príslušníkov špeciálnych síl, ako aj zo špionáže na citlivých stretnutiach v ústredí v Poole. Drony boli pritom pripravené ako súčasť obranného balíka na zabezpečenie plavby v Hormuzskom prielive.

Ministerstvo obrany trvá na tom, že vyšetrovanie nezistilo žiadny únik citlivých dát či systémov. Podľa zdroja z rezortu však ide o zlyhanie pri kontrole dodávateľského reťazca. Škoda sa dotkla aj programu vývoja bezpilotných plavidiel v spolupráci s USA.

(max)

Minúta  |  

Ukrajinská rozviedka varuje pred ruskou alternatívou k Starlinku

Rusko buduje vlastnú verziu satelitného internetu podľa vzoru systému Starlink rýchlejšie, než sa očakávalo. V rozhovore pre agentúru RBC-Ukrajina to povedal generálmajor Vadym Skibitskyj, zástupca šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky GUR.

Ukrajina si vďaka oficiálnemu využívaniu Starlinku od spoločnosti SpaceX udržiavala výraznú prevahu pri operáciách s dronmi a v boji. Ruské sily využívali nelegálne terminály do momentu, kým ich SpaceX na základe žiadosti Kyjeva nedeaktivoval.

Podľa Skibitského má ruský systém s názvom Rassvet na obežnej dráhe aktuálne 16 satelitov a funguje prerušovane. Moskva však plánuje vypustiť do roku 2027 až 292 satelitov a do roku 2035 ich počet zvýšiť na 924.

Po dokončení plnej konštelácie bude podľa neho systém plne konkurencieschopný voči Starlinku, pričom Ukrajina už hľadá spôsoby, ako mu čeliť.

Ukrajinská rozviedka zároveň varuje pred dramatickým nárastom zbrojárskej výroby. Moskva už v prvých siedmich mesiacoch roka splnila ročné ciele výroby rakiet Cirkon a Oniks a celkový ročný plán na rok 2026 prekračuje o 10 až 20 percent. Prioritným cieľom ruských útokov sa stal rozvíjajúci sa ukrajinský raketový a dronový priemysel. Zásoby balistických rakiet Iskander-M odhadujú na približne 130 kusov, pričom len počas júla dokázalo Rusko vyrobiť 65 nových striel.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nedostatok vlahy trvá, extrémne sucho pokrýva väčšinu krajiny

Na približne 59 percentách územia Slovenska panuje extrémne sucho, najviac zasiahnuté sú západné regióny a južné časti stredného a východného Slovenska. Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu z platformy Intersucho sa sucho rôznej intenzity vyskytuje na takmer celom území.

V hlbšej vrstve pôdy zasahuje výrazné až extrémne sucho až 80 percent krajiny a relatívne nasýtenie pôdy kleslo pod 10 percent na celom západnom Slovensku.

Deficit pôdnej vlahy dosahuje najvyššie hodnoty na krajnom východe, Zamagurí a Orave, kde chýba 80 až 100 milimetrov zrážok. Uplynulý týždeň priniesol len lokálne búrky a prehánky, pričom najviac zrážok spadlo v Bukovských vrchoch (70 až 100 mm).

Naopak, väčšina Podunajskej nížiny a Turčianska kotlina zostali úplne bez zrážok. Najvyššiu teplotu zaznamenali vo štvrtok na Honte, kde namerali až 42 stupňov Celzia.

Meteorológovia neprinášajú priaznivé správy ani na najbližšie dni. Aj keď v utorok prechod studeného frontu prinesie mierne ochladenie, v závere týždňa teploty opäť prekročia 30 stupňov Celzia. Zrážky sa objavia len ojedinele vo forme búrok, čo celkovú bilanciu nezlepší.

Ústav avizuje, že deficit vlahy sa bude naďalej prehlbovať a extrémne suché podmienky sa podľa indexov SPI a SPEI rozšíria aj do severných regiónov a Banskobystrického kraja.

(tasr, max)

Minúta  |  

Trump žiada od Iránu kompenzácie za zabitých a zranených

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že bude od Iránu požadovať finančné odškodnenie za všetkých, ktorých Teherán usmrtil alebo ťažko zranil v rôznych konfliktoch. Reagoval tak na vyhlásenia iránskej strany, ktorá po amerických a izraelských útokoch žiada kompenzácie za spôsobené škody a zrušenie sankcií ako podmienku opätovného otvorenia námorných trás cez Hormuzský prieliv.

Trump na sociálnej sieti Truth Social napísal, že ide o zaujímavý nápad, pričom sám žiada odškodné pre obete bombových útokov pri cestách či za incident na torpédoborci USS Cole v Jemene z roku 2000, pri ktorom zahynulo 17 amerických námorníkov.

Prezident Spojených štátov taktiež vyzval Irán, aby vyplatil finančnú kompenzáciu rodinám tisícov obetí, ktoré zahynuli počas tvrdých zákrokov režimu proti protivládnym protestom. Tieto nepokoje patrili k najmasívnejším od islamskej revolúcie v roku 1979.

Reakcia prišla v čase, keď Teherán oznámil napredovanie v dohode s Ománom o nových námorných trasách.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.