Preskočiť na obsah
  |  

Trump žiada od Iránu kompenzácie za zabitých a zranených

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že bude od Iránu požadovať finančné odškodnenie za všetkých, ktorých Teherán usmrtil alebo ťažko zranil v rôznych konfliktoch. Reagoval tak na vyhlásenia iránskej strany, ktorá po amerických a izraelských útokoch žiada kompenzácie za spôsobené škody a zrušenie sankcií ako podmienku opätovného otvorenia námorných trás cez Hormuzský prieliv.

Trump na sociálnej sieti Truth Social napísal, že ide o zaujímavý nápad, pričom sám žiada odškodné pre obete bombových útokov pri cestách či za incident na torpédoborci USS Cole v Jemene z roku 2000, pri ktorom zahynulo 17 amerických námorníkov.

Prezident Spojených štátov taktiež vyzval Irán, aby vyplatil finančnú kompenzáciu rodinám tisícov obetí, ktoré zahynuli počas tvrdých zákrokov režimu proti protivládnym protestom. Tieto nepokoje patrili k najmasívnejším od islamskej revolúcie v roku 1979.

Reakcia prišla v čase, keď Teherán oznámil napredovanie v dohode s Ománom o nových námorných trasách.

(reuters, max)

  |  

Súd v Rusku zakázal protivojnovej strane Jabloko kandidovať

Ruský Najvyšší súd v pondelok zakázal strane Jabloko kandidovať v nadchádzajúcich septembrových parlamentných voľbách. Týmto rozhodnutím úrady odsunuli na vedľajšiu koľaj jedinú oficiálne registrovanú politickú stranu v krajine, ktorá sa otvorene stavia proti vojne na Ukrajine.

Súd vyhovel žalobe malej prokremeľskej strany Rodina, ktorá požadovala diskvalifikáciu Jabloka. Tvrdila pritom, že opozičná strana získala nedeklarovanú finančnú podporu na kampaň, okrem iného aj zo západných zdrojov.

Líder strany Nikolaj Rybakov počas pojednávania akékoľvek obvinenia odmietol ako neopodstatnené. Prípad označil za protiústavný útok na slobodu myslenia a snahu politických rivalov vyčistiť volebné pole od reálnej opozície. Strana už oznámila, že sa proti verdiktu odvolá, a vyzvala svojich priaznivcov, aby nepodliehali pocitu bezmocnosti.

Na súdnom vypočutí sa v nezvyčajnom prejave vzdoru zišlo niekoľko stoviek prevažne mladých ľudí, ktorí prišli vyjadriť strane podporu. Mnohí z nich držali v rukách jablká ako symbol hnutia alebo boli zahalení do ruskej vlajky. Celé zhromaždenie pred budovou súdu monitorovali policajné zložky, no k zásahom nedošlo.

(reuters, max)

  |  

Poľsko a Pobaltie sa boja útoku Ruska na kritickú infraštruktúru

Obavy z možnej ruskej provokácie vedú krajiny susediace s Ruskom k posilneniu bezpečnosti priehrad, elektrární, plynových zásobníkov a ďalších strategických objektov.

Litva minulý týždeň varovala, že Moskva môže zinscenovať útok pomocou ukrajinských dronov. Poľsko, Lotyšsko a Estónsko zároveň upozorňujú na možné sabotáže, ktoré by mohli preveriť reakciu Severoatlantickej aliancie.

Kremeľ podobné tvrdenia odmieta ako strašenie slúžiace na ospravedlnenie militarizácie namierenej proti Rusku.

Litva nasadila armádu na ochranu terminálu na skvapalnený zemný plyn, ropného terminálu, dôležitého elektrického prepojenia s Poľskom a prečerpávacej vodnej elektrárne Kruonis. Lotyšsko zvýšilo ochranu všetkej kritickej infraštruktúry vrátane priehrady na rieke Daugava a podzemného zásobníka plynu v Inčukalnse.

Podľa jedného z regionálnych spravodajských zdrojov existujú hodnotenia, že ruské služby zvažujú útok pod falošnou vlajkou na infraštruktúru v Rusku, Pobaltí alebo Poľsku.

Poľská energetická spoločnosť Orlen zároveň analyzuje alternatívne trasy dovozu plynu a prevádzkovateľ Gaz-System funguje v režime zvýšenej ostražitosti.

(reuters, bak)

  |  

Únik ropy z tankera tieňovej flotily ohrozuje rezerváciu v Ománe

Pri pobreží Ománu vytvoril únik ropy zo sankcionovaného tankera Caroline Bezengi škvrnu s rozlohou takmer 400 štvorcových kilometrov. Vyplýva to z prvého oficiálneho vyhlásenia ománskeho úradu pre životné prostredie.

Plavidlo naložené miliónom barelov ruskej ropy hlásilo problémy po výbuchu na palube ešte v júni pri jemenskom pobreží a následne uviazlo pri ostrovoch Hallaniyat. K útoku sa doteraz nikto neprihlásil.

Ománske úrady sa snažia zabrániť katastrofe, keďže škvrna sa nachádza len sedem kilometrov od unikátnej prírodnej rezervácie. Oblasť je kľúčovým biotopom pre ohrozené vráskavce a kormorány sokotrijské. Satelitné snímky potvrdzujú, že únik z 274 metrov dlhej lode sa naďalej rozširuje.

Tanker Caroline Bezengi naložili v ruskom prístave Novorossijsk a patrí k takzvanej tieňovej flotile starších plavidiel, ktoré Rusko využíva na obchádzanie sankcií. Loď sa plavila pod vlajkou Kamerunu, no v júni ju z registra vyradili. Plavidlo podlieha sankciám Európskej únie, Veľkej Británie, Kanady aj Švajčiarska.

Podľa námorných databáz sú ako vlastník a správca registrované čínske firmy Rentoor a Villar Shipmanagement.

(reuters, max)

  |  

Podvody za stámilióny: Libanon vyšetruje exguvernéra banky

Libanonský sudca v pondelok obžaloval bývalého guvernéra centrálnej banky Riada Salameha a bývalého šéfa komerčnej banky Bank Audi Samira Hannu z finančných trestných činov vrátane sprenevery a nezákonného obohatenia. Pôsobenie Salameha, ktorý viedol centrálnu banku tri desaťročia, sprevádzalo viacero káuz. Všetky obvinenia však dlhodobo odmieta.

Podľa súdneho zdroja sa spis zaoberá podozreniami zo sprenevery desiatok miliónov dolárov a úplatkárstvom, ktorého sa údajne Hanna dopustil voči Salamehovi. Ide o prvý prípad, keď v súvislosti s exguvernérom obvinili aj predstaviteľa súkromného bankového sektora.

Švajčiarska organizácia Accountability Now uviedla, že ide o podozrenia zo sprenevery 154 miliónov dolárov z roku 2010 a 102 miliónov dolárov z roku 2012.

Operácie mali realizovať prostredníctvom štyroch spoločností na Kajmanských ostrovoch. Súčasný guvernér centrálnej banky Karim Souaid potvrdil, že banka už skôr podala trestné oznámenie pre zneužívanie verejných zdrojov.

Salameh sa v súčasnosti nachádza pod lekárskym dohľadom v nemocnici pri Bejrúte a po neúčasti na pojednávaní ho vzali do väzby. 88-ročný Hanna však zaplatil kauciu vo výške milión dolárov a stíhaný je na slobode.

Salameh, ktorého vlani po 13 mesiacoch zadržania prepustili na slobodu za rekordnú kauciu vyše vo výške 14 miliónov dolárov, čelí okrem domáceho stíhania aj vyšetrovaniu v zahraničí – vrátane Francúzska, Švajčiarska a Nemecka.

(reuters, max)

  |  

Španielsko prehráva boj s plameňmi pre lietajúce uhlíky

Rozsiahly lesný požiar v juhozápadnom Španielsku v okolí stredovekého mesta Niebla sa v pondelok vymkol kontrole a hasiči ho napriek maximálnemu úsiliu nedokážu udržať pod kontrolou. Silný vietor i náročný terén šíria žeravé uhlíky do všetkých strán, čo vytvára nové ohniská.

Podľa šéfa andalúzskych záchranárov Antonia Sanza plamene zasiahli už takmer 20-tisíc hektárov a zásah potrvá ešte niekoľko dní. Z oblasti preventívne evakuovali takmer 500 ľudí.

Španielsko čelí mimoriadne ničivej sezóne požiarov, pričom podľa Európskeho informačného systému o lesných požiaroch tento rok pri 400 požiaroch zhorelo už viac ako 244-tisíc hektárov pôdy. Ide o šesťnásobne väčšiu plochu než v rovnakom období minulého roka.

Ďalšie nebezpečné požiare vyčíňajú v provincii Segovia a v Castellóne. V Segovii spôsobil požiar vznietený automobil na diaľnici, pričom oheň si vyžiadal evakuáciu 176 obyvateľov z dvoch obcí. Situácia sa tam cez noc mierne zlepšila vďaka stúpajúcej vlhkosti vzduchu.

Východné mestečko Tírig v Castellóne hlási 800 zničených hektárov a 900 evakuovaných osôb, no plamene sa po priaznivejšom nočnom počasí podarilo takmer stabilizovať. Podmienky na väčšine územia však zostávajú kritické.

(reuters, max)