Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Reuters: Ukrajina zvažuje prepravu obilia vlakom cez Moldavsko

Kyjev zvažuje prepravu po železnici cez Moldavsko do rumunského prístavu Konstanca, uvádzajú zdroje agentúry Reuters. Dôvodom sú čoraz intenzívnejšie ruské útoky na ukrajinskú lodnú dopravu a prístavnú infraštruktúru.

Ukrajinská strana požiadala Kišiňov o 50-percentnú zľavu z bežnej prepravnej tarify. Moldavské železnice naopak požadujú záruky objemu nákladu. Obe strany rokujú o množstve aj časovom rámci tranzitu.

Podľa bývalého šéfa Moldavských železníc Olega Tofilata by koridor mohol prepraviť 4,5 milióna ton ročne. Ukrajinské odhady hovoria, že funkčná trasa by mohla zabezpečiť 10 percent exportu krajiny.

Moldavsko už ukrajinské obilie po železnici prepravovalo v rokoch 2022 až 2023.

Potreba alternatívnej trasy súvisí najmä s útokmi na prístavný uzol v Odeskej oblasti. V dôsledku útokov Ukrajina znížila prognózu vývozu obilia na sezónu 2026 až 2027 z pôvodných 43 miliónov na 38 až 40 miliónov ton.

Viac ako 90 percent ukrajinského exportu obilia pritom smeruje cez námorné prístavy.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Trump žiada od Iránu odškodné, dohoda o Hormuze viazne

Vyhliadky na obnovenie jednej z najdôležitejších svetových námorných trás sa skomplikovali po nových požiadavkách amerického prezidenta. Donald Trump v pondelok vyhlásil, že Teherán by mal zaplatiť za obete vojen, útokov a protestov za uplynulých 50 rokov.

Reagoval tak na iránske podmienky mierovej dohody, ktoré zahŕňajú kompenzácie, ukončenie sankcií a vojenských hrozieb. „Ak sa má platiť odškodné, myslím si, že by ho mal zaplatiť Irán,“ povedal Trump.

Spomenul civilných demonštrantov aj amerických vojakov a požadoval náhradu škôd spôsobených ľuďom v Libanone, Sýrii, Jemene a Gaze.

Teherán medzitým oznámil pokrok v rokovaniach s Ománom o nových námorných trasách cez Hormuzský prieliv. Dohoda o ich vedení už podľa iránskej strany existuje, nevyriešené zostávajú technické otázky.

Strategická vodná cesta je od začiatku vojny vo februári fakticky zablokovaná. Pred konfliktom cez ňu prechádzala približne pätina svetovej ropy a skvapalneného zemného plynu.

Nové požiadavky oslabili nádej na dohodu a ceny ropy v pondelok vzrástli o päť percent.

(reuters, bak)

Minúta  |  

EÚ je demokracia, nie bankomat, odkázal Ukrajine Czarzasty

Predseda poľského Sejmu Włodzimierz Czarzasty podporuje vstup Ukrajiny do Európskej únie, podmienkou však podľa neho musí byť aj vyrovnanie sa s problematickými kapitolami vlastnej histórie.

Czarzasty to vyhlásil v Szczawnici počas stretnutia s predsedom ukrajinského parlamentu Ruslanom Stefančukom. Rokovali aj o zhoršení poľsko-ukrajinských vzťahov a historických sporoch.

„Vstup Ukrajiny do EÚ si bude od Ukrajincov vyžadovať premyslenie všetkých aspektov ich dejín. Pretože EÚ je demokracia, EÚ sú hodnoty, nie je to len bankomat,“ povedal Czarzasty.

Súčasťou toho je podľa neho aj „nazývanie genocídy genocídou“. „Je to história a pred históriou neutečie žiadny národ,“ dodal. Narážal tým na dlhodobé poľsko-ukrajinské spory týkajúce sa historických udalostí vrátane volynského masakru.

Czarzasty zároveň vyzval na obnovenie vzájomnej dôvery. Zdôraznil, že odsudzuje nevhodné správanie Poliakov voči Ukrajincom aj Ukrajincov voči Poliakom.

Pripomenul tiež význam Ukrajincov pre poľskú ekonomiku. Podľa neho tvoria päť percent pracovníkov v Poľsku a vytvárajú 2,7 percenta tamojšieho HDP.

(est)

Minúta  |  

Ukrajinci opisujú mučenie a sexuálne násilie v ruskom zajatí

Bývalí väzni a predstavitelia Kyjeva obvinili Moskvu zo systematického zlého zaobchádzania s vojnovými zajatcami a civilistami. Na neformálnom zasadnutí Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov zazneli svedectvá o bití, elektrických šokoch či sexuálnom zneužívaní.

Ukrajinský vojak Khuan Alberto Levya Garsiya strávil v zajatí 1 183 dní. Tvrdí, že čelil každodennému násiliu, elektrošokom, ponižovaniu a sexuálnemu zneužívaniu. Dvaja z jeho priateľov podľa neho zomreli po bití v detenčných centrách v Doneckej oblasti.

Zástupkyňa generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov pre ľudské práva Claudia Fuentes Juliová povedala, že viac ako 95 percent vypočutých ukrajinských vojnových zajatcov hlásilo mučenie alebo zlé zaobchádzanie a vyše polovica sexuálne násilie.

Od februára 2022 organizácia zdokumentovala popravy 129 ukrajinských zajatcov a ďalších 48 úmrtí vo väzbe.

Organizácia zároveň zaznamenala zlé zaobchádzanie s ruskými zajatcami na Ukrajine, podľa Juliovej však v „zásadne odlišnom rozsahu“.

Rusko obvinenia odmietlo ako „dezinformačnú kampaň“ a tvrdí, že jeho zajatci na Ukrajine čelia mučeniu a ponižovaniu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Austrália začne ohrozené vtáky očkovať proti vtáčej chrípke

Po rozšírení vírusu H5N1 pripravuje vláda vakcináciu najzraniteľnejších pôvodných druhov. Program sa má spustiť v najbližších týždňoch a ako prvé dostanú ochranu prioritné jedince chované v zajatí.

Ministerka poľnohospodárstva Julie Collinsová vysvetlila, že výber bude závisieť od náchylnosti na nákazu a možných dôsledkov pre ochranu prírody.

„Veľmi jasne sme povedali, že šírenie vtáčej chrípky H5 medzi voľne žijúcimi vtákmi nedokážeme zastaviť, môžeme však podniknúť kroky na ochranu najohrozenejších druhov a očkovanie je teraz súčasťou tejto reakcie,“ povedala.

Približne 45 percent z asi 850 austrálskych druhov vtákov je endemických, teda nevyskytujú sa nikde inde na svete.

Minulý týždeň krajina zaznamenala prvý hromadný úhyn morských vtákov spôsobený nákazou. Vírus prvýkrát odhalili v Austrálii v júni u sťahovavých morských vtákov a minulý mesiac sa rozšíril na pôvodné druhy.

Austrália bola posledným kontinentom, ktorý zaznamenal vtáčiu chrípku, hoci koncom roka 2025 vírus odhalili na subantarktickom Heardovom ostrove.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Vietnam stavia svoju najväčšiu protiponorkovú fregatu

Hanoj začal s výstavbou doteraz najväčšieho a najmodernejšieho domáceho plavidla tohto typu. Loď vzniká v lodenici Song Thu ministerstva obrany v meste Danang a väčšina jej zbraní a vojenského vybavenia má byť vyvinutá alebo zostavená priamo v krajine.

Projekt prichádza v čase, keď sa Vietnam usiluje rozširovať vlastné kapacity obranného priemyslu a znižovať závislosť od dovážanej vojenskej techniky, pochádzajúcej najmä z Ruska.

Krajina je zároveň dlhodobo zapojená do námorných sporov s Čínou a ďalšími štátmi v Juhočínskom mori.

Na výstavbe bude s námorníctvom a lodenicou spolupracovať vojenská telekomunikačná a technologická skupina Viettel spolu s ďalšími výskumnými a výrobnými organizáciami. Podieľať sa majú aj na vývoji a inštalácii výzbroje a vybavenia.

Vietnamské námorníctvo prešlo v uplynulých desaťročiach výraznou modernizáciou. Získalo ponorky triedy Kilo a fregaty triedy Gepard ruskej výroby, pričom rozširuje aj flotilu domácich raketových a hliadkových plavidiel.

V decembri bude Hanoj hostiť tretí ročník medzinárodného veľtrhu obrannej techniky.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.