Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Výrobcovia Patriotov sa obávajú lacnejšej ukrajinskej konkurencie

Kyjev chce získať licenciu na výrobu amerických protiraketových striel, no spoločnosti Raytheon a Lockheed Martin majú podľa magazínu The Atlantic výhrady. Verejne ich zdôvodňujú obavami z krádeže duševného vlastníctva a prenosu technológií.

Republikánsky predstaviteľ v Kongrese však tvrdí, že skutočným dôvodom je strach z konkurencie. Americkí výrobcovia sa podľa neho obávajú, že Ukrajinci dokážu Patriot vylepšiť a následne vyrábať rýchlejšie a výrazne lacnejšie.

Prezident Volodymyr Zelenskyj otvoril otázku licencie počas júlového stretnutia s Donaldom Trumpom v Bielom dome. Zároveň požiadal o okamžité dodanie niekoľkých stoviek striel z amerických zásob.

Trump žiadosť odmietol s odvolaním sa na ich obmedzené množstvo a priority Spojených štátov na Blízkom východe.

Aj v prípade schválenia licencie by podľa The Atlantic trvalo roky, kým by Ukrajina vybudovala veľkovýrobu. Jej obranný priemysel však výrazne rastie. Krajina v súčasnosti produkuje približne 10 miliónov dronov ročne, zatiaľ čo Spojené štáty približne 100-tisíc.

Zelenskyj 8. augusta oznámil dohodu o mesačných dodávkach striel Patriot, ich množstvo však podľa neho nestačí na potreby protivzdušnej obrany.

(ukrainska pravda, bak)

Minúta  |  

Sklenený pavilón za 53 miliónov eur vyvolal v Paríži odpor

Plán prestavby areálu Palais Bourbon, kde sídli francúzske Národné zhromaždenie, čelí kritike pre cenu, podobu aj zásah do historického prostredia. Projekt počíta s novým návštevníckym centrom s recepciou, auditóriom a kaviarňami.

Stavba podľa návrhu kancelárie Moatti & Rivière má nahradiť kamenný pavilón z 80. rokov 19. storočia. Vo februári predsedníčka Národného zhromaždenia Yaël Braunová-Pivetová projekt pozastavila, pretože nespĺňal požiadavky na ochranu a vzhľad siedmeho parížskeho obvodu.

V júli však prefekt regiónu Île-de-France začal konanie o zmene územného plánu a parížska mestská rada následne vydala kladné stanovisko. Kritici namietajú, že nová budova naruší historický charakter Palais Bourbon aj architektonickú harmóniu nábrežia Seiny.

Proti zámeru sa postavili organizácie na ochranu kultúrneho dedičstva, viacerí zákonodarcovia aj známe osobnosti. Petícia proti výstavbe získala viac ako 130-tisíc podpisov.

Kontroverziu zosilňuje predpokladaná cena takmer 53 miliónov eur v období rozpočtových obmedzení. Braunová-Pivetová priznala, že ju rozsah odporu zaskočil, ministerka kultúry zase pripustila, že predstavený návrh nemusí byť tým, ktorý sa napokon zrealizuje.

(europeanconservative, bak)

Minúta  |  

Kolumbiu zasiahli otrasy, hlásia najmenej 164 obetí

Záchranné práce v západnej Kolumbii pokračovali v utorok druhý deň po najsilnejšom zemetrasení v krajine za posledné desaťročia. Otrasy s magnitúdou 7,4 si vyžiadali najmenej 164 obetí. Úrady očakávajú, že počet obetí môže ešte vzrásť.

Zemetrasenie zasiahlo v pondelok najmä región známy pestovaním kávy. V mestách Pereira a Cali sa zrútili viacposchodové budovy, v Manizales otrasy poškodili vežu historickej katedrály.

Záchranári, policajti, vojaci a dobrovoľníci počas noci prehľadávali trosky pomocou techniky aj holými rukami.

V Cali, kde žije približne 2,2 milióna ľudí, zahynulo podľa dostupných údajov najmenej 85 osôb. Časť miestnej nemocnice vrátane priestorov pediatrie sa zrútila a približne 600 pacientov muselo byť ošetrených na ulici.

V Pereire úrady hlásili 66 mŕtvych a ďalších 13 ľudí zahynulo v provincii Chocó neďaleko epicentra.

Do Cali smeruje 1 000 príslušníkov bezpečnostných síl aj v súvislosti so správami o rabovaní. V Cali a Pereire zároveň zaviedli nočný zákaz vychádzania.

Katastrofa pripomína zemetrasenie z roku 1999, ktoré v rovnakom regióne pripravilo o život viac ako 1 000 ľudí.

(reuters, est)

Minúta  |  

Čínska raketa zlyhala, družica sa na obežnú dráhu nedostala

Pondelková vesmírna misia Pekingu sa skončila neúspechom po anomálii, ktorá nastala po štarte z kozmodrómu Wen-čchang v južnej ostrovnej provincii Chaj-nan. Príčinu incidentu úrady vyšetrujú.

Nosná raketa Dlhý pochod 7A odštartovala o 20.02 h miestneho času a niesla družicu ChinaSat-4B.

Podľa Jonathana McDowella z Durhamskej univerzity zábery ukazujú, že stroj bol úplne zničený v relatívne nízkej výške a pri nízkej rýchlosti. Náklad ani trosky sa preto nedostali na obežnú dráhu.

Išlo o prvé zlyhanie tohto typu rakety od jej premiérového letu v marci 2020. Po vtedajšej poruche sa raketa o rok neskôr úspešne vrátila do prevádzky a následne absolvovala viac ako tucet úspešných štartov.

Incident môže viesť ku kontrolám ďalších čínskych misií, ak vyšetrovatelia odhalia problém so spoločnými komponentmi, výrobou alebo prevádzkou kozmodrómu.

Čína vo Wen-čchangu pripravuje aj na lunárnu misiu Čchang-e 7, ktorá má v druhej polovici roka 2026 preskúmať južný pól Mesiaca. Využije však väčšiu a odlišnú raketu Dlhý pochod 5.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Reuters: Ukrajina zvažuje prepravu obilia vlakom cez Moldavsko

Kyjev zvažuje prepravu po železnici cez Moldavsko do rumunského prístavu Konstanca, uvádzajú zdroje agentúry Reuters. Dôvodom sú čoraz intenzívnejšie ruské útoky na ukrajinskú lodnú dopravu a prístavnú infraštruktúru.

Ukrajinská strana požiadala Kišiňov o 50-percentnú zľavu z bežnej prepravnej tarify. Moldavské železnice naopak požadujú záruky objemu nákladu. Obe strany rokujú o množstve aj časovom rámci tranzitu.

Podľa bývalého šéfa Moldavských železníc Olega Tofilata by koridor mohol prepraviť 4,5 milióna ton ročne. Ukrajinské odhady hovoria, že funkčná trasa by mohla zabezpečiť 10 percent exportu krajiny.

Moldavsko už ukrajinské obilie po železnici prepravovalo v rokoch 2022 až 2023.

Potreba alternatívnej trasy súvisí najmä s útokmi na prístavný uzol v Odeskej oblasti. V dôsledku útokov Ukrajina znížila prognózu vývozu obilia na sezónu 2026 až 2027 z pôvodných 43 miliónov na 38 až 40 miliónov ton.

Viac ako 90 percent ukrajinského exportu obilia pritom smeruje cez námorné prístavy.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Trump žiada od Iránu odškodné, dohoda o Hormuze viazne

Vyhliadky na obnovenie jednej z najdôležitejších svetových námorných trás sa skomplikovali po nových požiadavkách amerického prezidenta. Donald Trump v pondelok vyhlásil, že Teherán by mal zaplatiť za obete vojen, útokov a protestov za uplynulých 50 rokov.

Reagoval tak na iránske podmienky mierovej dohody, ktoré zahŕňajú kompenzácie, ukončenie sankcií a vojenských hrozieb. „Ak sa má platiť odškodné, myslím si, že by ho mal zaplatiť Irán,“ povedal Trump.

Spomenul civilných demonštrantov aj amerických vojakov a požadoval náhradu škôd spôsobených ľuďom v Libanone, Sýrii, Jemene a Gaze.

Teherán medzitým oznámil pokrok v rokovaniach s Ománom o nových námorných trasách cez Hormuzský prieliv. Dohoda o ich vedení už podľa iránskej strany existuje, nevyriešené zostávajú technické otázky.

Strategická vodná cesta je od začiatku vojny vo februári fakticky zablokovaná. Pred konfliktom cez ňu prechádzala približne pätina svetovej ropy a skvapalneného zemného plynu.

Nové požiadavky oslabili nádej na dohodu a ceny ropy v pondelok vzrástli o päť percent.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.