Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rezort školstva chce upraviť úväzky asistentov

Ministerstvo školstva navrhuje zmeniť základné úväzky pedagogických asistentov a majstrov odbornej výchovy. Návrh predložilo do skráteného medzirezortného pripomienkového konania.

Pri pedagogických asistentoch chce rezort zosúladiť úväzky s potrebami inkluzívneho vzdelávania a podmienkami konkrétnych škôl. Počíta aj s možnosťou zvýšiť základný úväzok najviac o dve hodiny, v osobitne odôvodnených prípadoch až o tri hodiny po prerokovaní v pedagogickej rade.

Zmeny pri majstroch odbornej výchovy majú zohľadniť organizačné možnosti stredných odborných škôl a maximálnu dennú dĺžku odbornej výučby.

Na stredných školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a odborných učilištiach má byť základný úväzok majstra 21 až 24 hodín. Pri odbornom výcviku alebo praxi v študijných či učebných odboroch pôjde o 24 až 30 hodín. V nadväzujúcej forme odborného vzdelávania a prípravy má byť 24 až 35 hodín.

Nariadenie má nadobudnúť účinnosť 2. septembra.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Žilinka: Dopravné radarové kamery preverí prokuratúra

Nákup kontroverzných dopravných radarových kamier na ministerstve vnútra má preveriť prokuratúra. Na sociálnej sieti o tom informoval generálny prokurátor Maroš Žilinka. Hovorca ministerstva Matej Neumann uviedol, že rezort rešpektuje postup prokuratúry a poskytne jej plnú súčinnosť.

„Krajskému prokurátorovi v Bratislave som uložil prijať opatrenia na komplexné preverenie všetkých okolností súvisiacich s obstarávaním radarových kamier Ministerstvom vnútra SR, významných z trestnoprávneho hľadiska,“ napísal Žilinka.

Opozičné PS 5. augusta vyhlásilo, že rezort vnútra pravdepodobne montuje na slovenských cestách dopravné kamery ruskej výroby, v čom vidí hnutie zásadné bezpečnostné riziko. Otázne je podľa PS aj obstaranie týchto kamier. Okrem Národného bezpečnostného úradu by mali byť podľa hnutia zariadenia podrobené aj ďalšej nezávislej analýze zahraničnou expertnou organizáciou zo štátov EÚ a NATO.

Ministerstvo vnútra aj spoločnosť Soitron, ktorá mu kamery dodala, vtedy tvrdenia o ruskom pôvode zariadení odmietli.

Rezort v pondelok informoval, že vyzval dodávateľa na okamžité odstránenie dvoch radarových zariadení z testovacej prevádzky. Pri dodaných zariadeniach nebol podľa doteraz predloženej dokumentácie pôvod zariadení a ich rozhodujúcich komponentov preukázaný spôsobom, ktorý rezort považuje za dostatočný na vylúčenie bezpečnostných pochybností.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Výrobcovia Patriotov sa obávajú lacnejšej ukrajinskej konkurencie

Kyjev chce získať licenciu na výrobu amerických protiraketových striel, no spoločnosti Raytheon a Lockheed Martin majú podľa magazínu The Atlantic výhrady. Verejne ich zdôvodňujú obavami z krádeže duševného vlastníctva a prenosu technológií.

Republikánsky predstaviteľ v Kongrese však tvrdí, že skutočným dôvodom je strach z konkurencie. Americkí výrobcovia sa podľa neho obávajú, že Ukrajinci dokážu Patriot vylepšiť a následne vyrábať rýchlejšie a výrazne lacnejšie.

Prezident Volodymyr Zelenskyj otvoril otázku licencie počas júlového stretnutia s Donaldom Trumpom v Bielom dome. Zároveň požiadal o okamžité dodanie niekoľkých stoviek striel z amerických zásob.

Trump žiadosť odmietol s odvolaním sa na ich obmedzené množstvo a priority Spojených štátov na Blízkom východe.

Aj v prípade schválenia licencie by podľa The Atlantic trvalo roky, kým by Ukrajina vybudovala veľkovýrobu. Jej obranný priemysel však výrazne rastie. Krajina v súčasnosti produkuje približne 10 miliónov dronov ročne, zatiaľ čo Spojené štáty približne 100-tisíc.

Zelenskyj 8. augusta oznámil dohodu o mesačných dodávkach striel Patriot, ich množstvo však podľa neho nestačí na potreby protivzdušnej obrany.

(ukrainska pravda, bak)

Minúta  |  

Sklenený pavilón za 53 miliónov eur vyvolal v Paríži odpor

Plán prestavby areálu Palais Bourbon, kde sídli francúzske Národné zhromaždenie, čelí kritike pre cenu, podobu aj zásah do historického prostredia. Projekt počíta s novým návštevníckym centrom s recepciou, auditóriom a kaviarňami.

Stavba podľa návrhu kancelárie Moatti & Rivière má nahradiť kamenný pavilón z 80. rokov 19. storočia. Vo februári predsedníčka Národného zhromaždenia Yaël Braunová-Pivetová projekt pozastavila, pretože nespĺňal požiadavky na ochranu a vzhľad siedmeho parížskeho obvodu.

V júli však prefekt regiónu Île-de-France začal konanie o zmene územného plánu a parížska mestská rada následne vydala kladné stanovisko. Kritici namietajú, že nová budova naruší historický charakter Palais Bourbon aj architektonickú harmóniu nábrežia Seiny.

Proti zámeru sa postavili organizácie na ochranu kultúrneho dedičstva, viacerí zákonodarcovia aj známe osobnosti. Petícia proti výstavbe získala viac ako 130-tisíc podpisov.

Kontroverziu zosilňuje predpokladaná cena takmer 53 miliónov eur v období rozpočtových obmedzení. Braunová-Pivetová priznala, že ju rozsah odporu zaskočil, ministerka kultúry zase pripustila, že predstavený návrh nemusí byť tým, ktorý sa napokon zrealizuje.

(europeanconservative, bak)

Minúta  |  

Kolumbiu zasiahli otrasy, hlásia najmenej 164 obetí

Záchranné práce v západnej Kolumbii pokračovali v utorok druhý deň po najsilnejšom zemetrasení v krajine za posledné desaťročia. Otrasy s magnitúdou 7,4 si vyžiadali najmenej 164 obetí. Úrady očakávajú, že počet obetí môže ešte vzrásť.

Zemetrasenie zasiahlo v pondelok najmä región známy pestovaním kávy. V mestách Pereira a Cali sa zrútili viacposchodové budovy, v Manizales otrasy poškodili vežu historickej katedrály.

Záchranári, policajti, vojaci a dobrovoľníci počas noci prehľadávali trosky pomocou techniky aj holými rukami.

V Cali, kde žije približne 2,2 milióna ľudí, zahynulo podľa dostupných údajov najmenej 85 osôb. Časť miestnej nemocnice vrátane priestorov pediatrie sa zrútila a približne 600 pacientov muselo byť ošetrených na ulici.

V Pereire úrady hlásili 66 mŕtvych a ďalších 13 ľudí zahynulo v provincii Chocó neďaleko epicentra.

Do Cali smeruje 1 000 príslušníkov bezpečnostných síl aj v súvislosti so správami o rabovaní. V Cali a Pereire zároveň zaviedli nočný zákaz vychádzania.

Katastrofa pripomína zemetrasenie z roku 1999, ktoré v rovnakom regióne pripravilo o život viac ako 1 000 ľudí.

(reuters, est)

Minúta  |  

Čínska raketa zlyhala, družica sa na obežnú dráhu nedostala

Pondelková vesmírna misia Pekingu sa skončila neúspechom po anomálii, ktorá nastala po štarte z kozmodrómu Wen-čchang v južnej ostrovnej provincii Chaj-nan. Príčinu incidentu úrady vyšetrujú.

Nosná raketa Dlhý pochod 7A odštartovala o 20.02 h miestneho času a niesla družicu ChinaSat-4B.

Podľa Jonathana McDowella z Durhamskej univerzity zábery ukazujú, že stroj bol úplne zničený v relatívne nízkej výške a pri nízkej rýchlosti. Náklad ani trosky sa preto nedostali na obežnú dráhu.

Išlo o prvé zlyhanie tohto typu rakety od jej premiérového letu v marci 2020. Po vtedajšej poruche sa raketa o rok neskôr úspešne vrátila do prevádzky a následne absolvovala viac ako tucet úspešných štartov.

Incident môže viesť ku kontrolám ďalších čínskych misií, ak vyšetrovatelia odhalia problém so spoločnými komponentmi, výrobou alebo prevádzkou kozmodrómu.

Čína vo Wen-čchangu pripravuje aj na lunárnu misiu Čchang-e 7, ktorá má v druhej polovici roka 2026 preskúmať južný pól Mesiaca. Využije však väčšiu a odlišnú raketu Dlhý pochod 5.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.