Preskočiť na obsah
  |  

Trump chce menej očkovaní pre deti, WHO obhajuje systém

Svetová zdravotnícka organizácia obhajuje vedecký proces určovania imunizačných schém po tom, ako americký prezident Donald Trump podpísal výkonné nariadenie zamerané na zníženie počtu odporúčaných vakcinácií v Spojených štátoch.

Nový plán počíta s jedenástimi očkovaniami. Prezident tvrdí, že deťom zabezpečí „zlatý štandard“ ochrany a priblíži krajinu k ďalším vyspelým štátom, ktoré odporúčajú menej dávok. Odborníci však upozorňujú, že jednotlivé krajiny čelia rozdielnym rizikám a majú odlišné zdravotnícke systémy.

Hovorca Svetovej zdravotníckej organizácie Tarik Jašarević zdôraznil, že odporúčania vychádzajú z viac ako 60 rokov výskumu. Načasovanie vakcín sa podľa neho určuje na základe vedeckého posúdenia obdobia najväčšej zraniteľnosti voči chorobám a vývoja imunitného systému.

Nariadenie kritizujú lekárske združenia, odborníci na verejné zdravie aj výrobcovia vakcín. Varujú pred vyššou zraniteľnosťou detí voči chorobám a zmätkom medzi rodičmi.

Trump zároveň odporúča rozdeliť kombinovanú vakcínu proti osýpkam, mumpsu a ružienke na tri samostatné injekcie. Výrobca Merck tvrdí, že vedecké dôkazy o prínose takéhoto postupu neexistujú.

(reuters, bak)

  |  

Rusko udrelo na Ukrajinu severokórejskými raketami

Rusko podniklo v noci rozsiahle útoky na Ukrajinu, pričom podľa prezidenta Volodymyra Zelenského použilo aj severokórejské balistické rakety, strely Zirkon a riadené letecké bomby, informuje portál Politico.

Najväčšie škody hlási Záporožie, kde zahynulo šesť ľudí a najmenej 19 utrpelo zranenia. Poškodené boli štyri bytové domy a ďalšie budovy. Útoky zasiahli aj Kyjev, kde boli poškodené nemocnica a podniky a najmenej jeden človek sa zranil.

Moskva podľa Zelenského zaútočila aj na elektrické rozvodne v Chersone a Charkove, čo spôsobilo výpadky elektriny. Údery hlásili aj Donecká, Dnipropetrovská a Mykolajivská oblasť.

Zelenskyj tvrdí, že rastúca výroba ruských balistických rakiet, severokórejská vojenská technika a prípravy na mobilizáciu ukazujú skôr na ďalšiu eskaláciu než na mier.

(mja)

  |  

Gajanová postúpila do semifinále osemstovky na ME

Slovenská atlétka Gabriela Gajanová postúpila z rozbehov na 800 metrov na majstrovstvách Európy v Birminghame. Obhajkyňa striebra z Ríma 2024 obsadila v druhom rozbehu druhé miesto s časom 2:00,27 minúty.

Z každého zo štyroch behov postupovali priamo tri najlepšie pretekárky. Gajanová sa spočiatku držala vzadu, postupne sa však posúvala dopredu a silným finišom si zabezpečila priamy postup. Rozbeh vyhrala dvojnásobná majsterka sveta na 400 metrov prekážok Femke Broedersová-Bolová, ktorá sa túto sezónu sústredí na osemstovku.

„Držala som sa skôr v strede poľa a veľmi som vnímala, čo sa v pretekoch deje, aby som mohla v posledných metroch útočiť a postúpiť priamo. Som rada, že som to takticky zvládla,“ povedala Gajanová.

Najrýchlejšia zo všetkých bola olympijská šampiónka Keely Hodgkinsonová s časom 1:57,28 minúty. Gajanová dosiahla celkovo 22. čas, jej rozbeh však bol najpomalší.

Semifinále je na programe vo štvrtok 13. augusta. Slovenka sa predstaví aj v štafete na 4×400 metrov.

(tasr, bak)

  |  

Lotyšsko objavilo pri hranici s Bieloruskom tunel

Riga plánuje posilniť ochranu svojho východného pohraničia po náleze podzemného priechodu a rastúcom počte migrantov, ktorí sa nelegálne dostávajú do krajiny.

Minister vnútra Janis Dombrava oznámil užšiu spoluprácu pohraničnej stráže, polície, ozbrojených síl a bezpečnostných služieb. Intenzívnejšie sa majú využívať aj drony na včasné odhaľovanie a zadržiavanie ľudí prekračujúcich hranicu.

Lotyšsko má s Bieloruskom spoločnú hranicu dlhú 173 kilometrov.

Premiér Andris Kulbergs tvrdí, že presuny organizujú zločinecké siete, ktoré dostávajú migrantov do schengenského priestoru. Ich konečným cieľom údajne sú iné časti Európy. „Migrujú tam, kde je jednoduchšie vstúpiť do Európskej únie. Preto nesmieme byť najjednoduchším miestom,“ povedal.

V rámci „operácie Vlkolak“ sa úrady zamerajú na siete zabezpečujúce dopravu od hraníc aj na podporné miesta v krajine. Vláda chce spolupracovať s Estónskom, Litvou, Poľskom a ďalšími štátmi.

Lotyšskí vojaci minulý mesiac pri zastavovaní migrantov použili slzotvorný plyn a varovný výstrel. Podobný tunel našla v júli aj Litva.

(reuters, bak)

  |  

V EÚ začnú platiť nové pravidlá pre obaly

V stredu 12. augusta začnú v celej Európskej únii platiť nové pravidlá nariadenia o obaloch a odpadoch z obalov, ktorých cieľom je posilniť ochranu spotrebiteľov a životného prostredia.

Do platnosti vstúpia prísne limity pre perfluóralkylové a polyfluóralkylové látky, známe ako „večné chemikálie“, v obaloch prichádzajúcich do kontaktu s potravinami. V celej Únii sa zároveň zjednotia definície súvisiace so zodpovednosťou výrobcov. Na obaloch sa budú vyžadovať aj údaje umožňujúce identifikovať a kontaktovať výrobcu alebo dovozcu.

Ďalšie opatrenia sa budú zavádzať postupne. Väčšina povinností začne platiť od roku 2030 vrátane pravidiel recyklovateľnosti a cieľov opätovného použitia či obmedzovania malých jednorazových plastových obalov v hoteloch a reštauráciách.

Podľa Európskej komisie vyhodí priemerný obyvateľ Únie denne približne pol kilogramu obalov. Nariadenie má znížiť množstvo odpadu, zvýšiť recykláciu a bezpečnosť potravinových obalov, obmedziť závislosť od dovážaných fosílnych palív a nahradiť rozdielne vnútroštátne pravidlá spoločným systémom.

(tasr, bak)

  |  

Rumunsko môže pre Dunaj odstaviť jadrový reaktor

Rumunský štátny výrobca jadrovej energie Nuclearelectrica by mohol 13. augusta odstaviť svoj posledný prevádzkovaný reaktor. Dôvodom je naďalej klesajúca hladina Dunaja. Spoločnosť to ozrejmila v utorok, a to napriek snahám o presmerovanie chladiacej vody do elektrárne.

Rekordne nízka hladina rieky donútila spoločnosť Nuclearelectrica koncom júla odstaviť jeden reaktor. Spoločnosť prevádzkuje v Cernavode na Dunaji dva reaktory, ktoré tvoria pätinu celkovej výroby elektrickej energie v krajine.

(reuters)