Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Berlín vyhradil čas na kúpalisku len pre černošské komunity

Správcovia kúpaliska pred berlínskym divadlom Volksbühne vyhradili jeden časový blok výlučne pre černošské komunity, informuje denník Bild.

Podľa programu bude 14. augusta bazén od 12.00 do 18.00 dostupný len pre túto skupinu. Volksbühne zároveň vyzvala návštevníkov, aby rešpektovali „kolektívne sebaoznačenie“ aj priestory, ktoré sú s ním spojené.

Projekt vznikol ako bezplatné letné kúpalisko bez kontroly dokladov a bol propagovaný ako priestor proti vylúčeniu a komercializácii. Dočasný bazén je 25 metrov dlhý, má hĺbku 1,3 metra a naraz môže prijať maximálne 46 ľudí. Náklady sa odhadujú približne na 300-tisíc eur, pričom organizátori očakávajú asi 20-tisíc návštevníkov.

Sporný program vznikol v spolupráci s verejne financovanou organizáciou EOTO, ktorá sa venuje sociálnym a kultúrnym aktivitám pre černošské komunity.

Kritici upozorňujú na rozpor medzi pôvodnou prezentáciou projektu ako priestoru „pre všetkých“ a vyhradením časti programu podľa farby pleti.

Podporovatelia, naopak, argumentujú potrebou bezpečných priestorov pre ľudí, ktorí čelia rasizmu. Volksbühne dostáva ročne z verejných zdrojov viac ako 20 miliónov eur.

(mja)

Minúta  |  

Trump čelí žalobe pre útok na Medzinárodný trestný súd

Štyri významné americké ľudskoprávne organizácie zažalovali administratívu prezidenta Donalda Trumpa pre jej postup proti Medzinárodnému trestnému súdu (ICC). Tvrdia, že sankcie voči predstaviteľom súdu sú protiústavné a bránia im spolupracovať na vyšetrovaní genocídy, vojnových zločinov či zločinov proti ľudskosti.

Žalobu v New Yorku podali Human Rights Watch, Open Society Institute, American Friends Service Committee a Center for Constitutional Rights. Trump vlani podpísal nariadenie umožňujúce sankcionovať prokurátorov, sudcov a ďalších ľudí spolupracujúcich s ICC pri prípadoch týkajúcich sa predstaviteľov USA a Izraela. Ani jedna z krajín nie je členom súdu.

Organizácie žiadajú ukončenie sankčného režimu. Podľa ich právneho zástupcu prekračuje právomoci prezidenta a porušuje americké aj medzinárodné právo vrátane slobody prejavu a náboženského vyznania.

Proti sankciám už samostatne zažalovali Trumpovu administratívu aj traja sudcovia ICC. Podobný spor vedú organizácie venujúce sa právam Palestínčanov.

Americké ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že ICC ohrozuje suverenitu USA. Minister Marco Rubio avizoval ďalšie zintenzívnenie tlaku vrátane diplomatickej kampane, ktorá má presvedčiť ďalšie štáty, aby súd opustili.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Napätie okolo Hormuzu hýbe trhmi. Ropa a dlhopisy klesli

Výnosy dlhopisov v eurozóne v utorok klesli po tom, ako sa znížili ceny ropy. Trhy reagovali na informácie, že rokovania Ománu a Iránu o budúcnosti lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv sú v pokročilom štádiu. Cena ropy Brent klesla približne o dve percentá na 75,21 eura za barel. V pondelok pritom vzrástla o päť percent, keď sa zhoršili vyhliadky na rýchlu dohodu o obnovení dopravy cez strategický prieliv.

Irán tvrdí, že s Ománom sa približujú ku konečnej dohode o nových plavebných trasách. Zároveň však naďalej požaduje, aby Spojené štáty splnili jeho podmienky vrátane kompenzácií. Americký prezident Donald Trump, naopak, vyhlásil, že odškodnenie by mal platiť Irán za ľudí zabitých vo vojnách, pri útokoch a protestoch.

Výnos desaťročných nemeckých dlhopisov klesol o dva bázické body na 3,15 percenta, dvojročných na 2,77 percenta. Podobný pokles zaznamenali aj talianske a francúzske dlhopisy.

Napätie však pretrváva. Hormuzský prieliv zostáva zatvorený a energetické toky na Blízkom východe sú naďalej narušené.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Moskva si udrží vojenskú prítomnosť v Sýrii

Rusko a Sýria sa dohodli na budúcnosti ruských vojenských základní v Tartúse a Humajmíme. Moskva označila memorandum o porozumení za dôležitý krok, ktorý má posilniť vzťahy medzi obomi krajinami.

Podľa sýrskeho ministerstva zahraničných vecí vznikla dohoda po približne 18 mesiacoch intenzívnych rokovaní. Rieši ďalšie fungovanie ruských zariadení v krajine aj postupný presun časti infraštruktúry pod správu sýrskeho štátu.

Damask má prevziať kontrolu nad civilnými zariadeniami, medzi ktoré patrí letisko Humajmím a obchodná časť prístavu Tartús. Tie sa majú postupne začleniť do civilnej správy krajiny. Zmeny sa dotknú aj vojenských objektov. Podľa dohody majú byť upravené na spoločné výcvikové centrá, ktoré budú využívať obe strany. Celý prechod má byť dokončený do troch mesiacov.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí dohodu privítalo a podľa agentúry RIA ju označilo za významný krok v ďalšom rozvoji vzťahov so Sýriou.

Tartús a Humajmím patria medzi najdôležitejšie body ruskej vojenskej prítomnosti na Blízkom východe.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Elektrárne išli na minimálny výkon. Brusel sleduje dodávky elektriny

Európska komisia pozorne sleduje dodávky elektriny v Maďarsku, Rumunsku a ďalších krajinách juhovýchodnej Európy. Dôvodmi sú pokračujúce sucho a nízka hladina riek, ktoré už ovplyvnili aj prevádzku jadrových elektrární.

„Celkovo je situácia v dôsledku nízkej hladiny vody napätá, ale zostáva bezpečná a stabilná,“ informovala Európska komisia po utorkovom rokovaní expertov z koordinačnej skupiny pre elektrinu.

Brusel je podľa vlastných slov v nepretržitom kontakte s prevádzkovateľmi prenosových sústav, ktorí majú najpodrobnejšie informácie o aktuálnej bezpečnosti dodávok. Komisia zatiaľ neinformovala o výpadkoch alebo vážnejšom narušení zásobovania elektrinou.

Problémy súvisia najmä s dlhotrvajúcim suchom a poklesom hladiny Dunaja. Rumunsko a Maďarsko už minulý týždeň informovali Brusel, že tamojšie jadrové elektrárne fungovali pre nízky prietok rieky na minimálnej kapacite.

Hovorkyňa Komisie pre klímu a energetiku Anna-Kaisa Itkonenová už vtedy uviedla, že EÚ dôsledky sucha nepretržite monitoruje. Komisia preto zvolala aj stretnutie expertov, aby získala úplný prehľad o situácii v zasiahnutých krajinách. Napriek napätej situácii Brusel zatiaľ nehlási problémy so samotnými dodávkami elektriny.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Vedci odhalili nový variant eboly

Prebiehajúcu epidémiu eboly v Konžskej demokratickej republike spôsobuje dosiaľ nepozorovaný variant vzácnejšieho druhu vírusu Bundibugyo. Podľa novej štúdie to naznačuje, že nákaza vznikla novým prenosom zo zvieraťa na človeka a nesúvisí priamo s vírusmi z predchádzajúcich epidémií.

Vedci z Konga, Ugandy, Belgicka a ďalších krajín analyzovali genetickú výbavu vzoriek od 22 pacientov v Kongu a Ugande. Zistili, že súčasný variant sa geneticky odlišuje od vírusov Bundibugyo zaznamenaných počas epidémií v rokoch 2007 a 2012.

Výsledky publikované v časopise Nature Medicine naznačujú, že po prvotnom prenose zo zvieraťa sa vírus začal šíriť medzi ľuďmi. Konkrétny živočíšny zdroj vedci zatiaľ neurčili. Genetická analýza zároveň potvrdila, že prípady zaznamenané v susednej Ugande súvisia s epidémiou v Kongu.

Vedci zdôrazňujú potrebu dostupnejšieho testovania a genetického sekvenovania vírusov, čo by mohlo pomôcť budúce epidémie zachytiť a dostať pod kontrolu skôr.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.