Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Moskva si udrží vojenskú prítomnosť v Sýrii

Rusko a Sýria sa dohodli na budúcnosti ruských vojenských základní v Tartúse a Humajmíme. Moskva označila memorandum o porozumení za dôležitý krok, ktorý má posilniť vzťahy medzi obomi krajinami.

Podľa sýrskeho ministerstva zahraničných vecí vznikla dohoda po približne 18 mesiacoch intenzívnych rokovaní. Rieši ďalšie fungovanie ruských zariadení v krajine aj postupný presun časti infraštruktúry pod správu sýrskeho štátu.

Damask má prevziať kontrolu nad civilnými zariadeniami, medzi ktoré patrí letisko Humajmím a obchodná časť prístavu Tartús. Tie sa majú postupne začleniť do civilnej správy krajiny. Zmeny sa dotknú aj vojenských objektov. Podľa dohody majú byť upravené na spoločné výcvikové centrá, ktoré budú využívať obe strany. Celý prechod má byť dokončený do troch mesiacov.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí dohodu privítalo a podľa agentúry RIA ju označilo za významný krok v ďalšom rozvoji vzťahov so Sýriou.

Tartús a Humajmím patria medzi najdôležitejšie body ruskej vojenskej prítomnosti na Blízkom východe.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Elektrárne išli na minimálny výkon. Brusel sleduje dodávky elektriny

Európska komisia pozorne sleduje dodávky elektriny v Maďarsku, Rumunsku a ďalších krajinách juhovýchodnej Európy. Dôvodmi sú pokračujúce sucho a nízka hladina riek, ktoré už ovplyvnili aj prevádzku jadrových elektrární.

„Celkovo je situácia v dôsledku nízkej hladiny vody napätá, ale zostáva bezpečná a stabilná,“ informovala Európska komisia po utorkovom rokovaní expertov z koordinačnej skupiny pre elektrinu.

Brusel je podľa vlastných slov v nepretržitom kontakte s prevádzkovateľmi prenosových sústav, ktorí majú najpodrobnejšie informácie o aktuálnej bezpečnosti dodávok. Komisia zatiaľ neinformovala o výpadkoch alebo vážnejšom narušení zásobovania elektrinou.

Problémy súvisia najmä s dlhotrvajúcim suchom a poklesom hladiny Dunaja. Rumunsko a Maďarsko už minulý týždeň informovali Brusel, že tamojšie jadrové elektrárne fungovali pre nízky prietok rieky na minimálnej kapacite.

Hovorkyňa Komisie pre klímu a energetiku Anna-Kaisa Itkonenová už vtedy uviedla, že EÚ dôsledky sucha nepretržite monitoruje. Komisia preto zvolala aj stretnutie expertov, aby získala úplný prehľad o situácii v zasiahnutých krajinách. Napriek napätej situácii Brusel zatiaľ nehlási problémy so samotnými dodávkami elektriny.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Vedci odhalili nový variant eboly

Prebiehajúcu epidémiu eboly v Konžskej demokratickej republike spôsobuje dosiaľ nepozorovaný variant vzácnejšieho druhu vírusu Bundibugyo. Podľa novej štúdie to naznačuje, že nákaza vznikla novým prenosom zo zvieraťa na človeka a nesúvisí priamo s vírusmi z predchádzajúcich epidémií.

Vedci z Konga, Ugandy, Belgicka a ďalších krajín analyzovali genetickú výbavu vzoriek od 22 pacientov v Kongu a Ugande. Zistili, že súčasný variant sa geneticky odlišuje od vírusov Bundibugyo zaznamenaných počas epidémií v rokoch 2007 a 2012.

Výsledky publikované v časopise Nature Medicine naznačujú, že po prvotnom prenose zo zvieraťa sa vírus začal šíriť medzi ľuďmi. Konkrétny živočíšny zdroj vedci zatiaľ neurčili. Genetická analýza zároveň potvrdila, že prípady zaznamenané v susednej Ugande súvisia s epidémiou v Kongu.

Vedci zdôrazňujú potrebu dostupnejšieho testovania a genetického sekvenovania vírusov, čo by mohlo pomôcť budúce epidémie zachytiť a dostať pod kontrolu skôr.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Imrecze odmietol obžalobu v Očistci: Makó o mne klame

Proces v kauze Očistec pokračoval na Špecializovanom trestnom súde výpoveďou bývalého prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho. Ten odmietol skutok, ktorý mu kladie za vinu obžaloba, a spochybnil tvrdenia bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa.

Makó Imreczeho usvedčuje z údajného podplácania v súvislosti s bezpečnostnou previerkou jednej spoločnosti. Imrecze však tvrdí, že Makó o ňom buď zámerne klame, alebo si udalosti nesprávne pospájal. Na otázky pred súdom odmietol odpovedať, preto bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania.

„Som sklamaný a nahnevaný z toho, že som tu obžalovaný,“ povedal Imrecze s tým, že sa v konaní iba bráni.

Prokurátor Bohdan Čeľovský napriek tomu tvrdí, že dôkazná situácia sa posilnila. Poukázal na Imreczeho skoršiu výpoveď, podľa ktorej Makóa vybrali Tibor Gašpar s Norbertom Bödörom a zaručili sa za neho. Podľa prokurátora to dokazuje Bödörov vplyv na obsadzovanie funkcií.

Obhajca Marek Para výpoveď interpretuje opačne. Tvrdí, že Imrecze obžalobu spochybnil, a uviedol, že o ovplyvňovaní výberu funkcionárov nevie.

V kauze Očistec je obžalovaných 11 ľudí vrátane Gašpara, Bödöra či bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Obžaloba obsahuje celkovo 20 skutkov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Valašiková má viesť Najvyšší správny súd SR

Súdna rada SR zvolila Moniku Valašikovú za kandidátku na predsedníčku Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR. V utorkovej voľbe získala podporu 12 prítomných členov rady. Do funkcie ju ešte musí vymenovať prezident SR.

Valašikovú nominovali štyria sudcovia NSS a Združenie sudcov Slovenska. Počas vypočutia predstavila svoju víziu fungovania súdu, pričom za jednu z dôležitých zmien označila jasnejšie oddelenie disciplinárnej a kasačnej agendy.

Výraznú pozornosť chce venovať personálnej situácii. NSS je podľa nej potrebné doplniť na plánovaných 30 sudcov, pričom vzhľadom na očakávaný nárast agendy z ústavného súdu pripustila zvýšenie ich počtu až na 33. Bývalému vedeniu vyčítala, že v personálnej oblasti nepodniklo potrebné kroky.

O funkciu sa uchádzal aj súčasný podpredseda NSS Marián Trenčan, ktorého podporilo 11 sudcov súdu a Sudcovská rada Správneho súdu v Bratislave. Vo voľbe však získal iba dva hlasy. Trenčan počas vypočutia presadzoval najmä kontinuitu, stabilizáciu a zachovanie nezávislosti rozhodovania.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Cez ruskú obranu prenikne len zlomok rakiet a dronov

Ukrajina v posledných mesiacoch výrazne zintenzívnila útoky dronmi a raketami hlboko na území Ruska. Napriek rastúcemu počtu úderov však ruskou protivzdušnou obranou podľa analytikov prenikne iba malá časť ukrajinských zbraní, upozorňuje agentúra Unian.

Podľa analytika Jacka Watlinga z britského inštitútu RUSI prekoná ruskú protivzdušnú obranu približne päť až deväť percent vypustených ukrajinských rakiet. Kyjev preto musí pri niektorých operáciách nasadzovať veľké množstvo dronov, aby zahltil ruskú obranu a umožnil raketám zasiahnuť cieľ.

Ukrajinské útoky sa sústreďujú na štyri hlavné oblasti. Kyjev útočí na ropnú infraštruktúru s cieľom obmedziť príjmy Ruska a dodávky paliva, na podniky obranného priemyslu, ale aj na systémy protivzdušnej obrany a radary.

Zasiahol aj sklady spoločnosti Wildberries, o ktorej Ukrajina tvrdí, že pomáha zásobovať ruskú armádu. Moskva to odmieta.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.