Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pápež varuje pred umelou inteligenciou vo vojne

Pápež Lev XIV. si za tému Svetového dňa mieru 2027 zvolil technológie, odzbrojenie a zodpovednosť politikov. Osobitnú pozornosť pritom venuje rizikám využívania umelej inteligencie pri rozhodovaní o vojenských operáciách, informuje web EWTN News.

Témou 60. Svetového dňa mieru, ktorý pripadne na 1. januára 2027, bude „Odzbrojenie technológií, služba mieru. Politika ako preventívna zodpovednosť“, oznámilo v utorok vatikánske Dikastérium pre integrálny ľudský rozvoj.

Vatikán pri predstavení témy pripomenul pápežovu encykliku Magnifica Humanitas a jeho výzvu politickým predstaviteľom, aby pri využívaní nových technológií uprednostňovali humanitárne princípy a ľudskú zodpovednosť.

„Žiadny algoritmus nemôže urobiť vojnu morálne prijateľnou,“ povedal Lev XIV. Pápež zároveň varuje pred prenášaním vojenského rozhodovania na umelú inteligenciu. Medzinárodné spoločenstvo preto vyzýva na vytvorenie spoločných pravidiel, ktoré zachovajú ľudskú zodpovednosť v situáciách, keď sú v ohrození ľudské životy a mierové spolužitie.

(mja)

Minúta  |  

Bloomberg: Ukrajina prestala hlásiť, koľko rakiet Rusko odpálilo

Ukrajinské vzdušné sily zmenili formát každodenných hlásení o ruských útokoch a prestali zverejňovať údaje o počte rakiet vypálených Ruskom. Podľa zdroja agentúry Bloomberg ide o bezpečnostné opatrenie prijaté v reakcii na ruské útoky.

Pri najnovšom nočnom nálete napríklad ukrajinská armáda oznámila zostrelenie 98 zo 120 ruských dronov, počet vypálených rakiet však už neuviedla. Zmena prichádza niekoľko dní po tom, ako prestala informovať aj o počte zachytených balistických rakiet. Minulý týždeň pritom podľa dostupných údajov nedokázala zostreliť ani jednu z 28 ruských rakiet.

Ukrajinský odborník na rádiové technológie a poradca prezidenta Serhij Beskrestnov upozornil, že nezverejňovanie údajov má dve stránky. Informácie podľa neho môžu Rusku pomáhať hodnotiť stav ukrajinskej protivzdušnej obrany. Zároveň však ich zverejňovanie ukazuje zahraničným partnerom rozsah problémov a nedostatok potrebných kapacít.

Prezident Volodymyr Zelenskyj už skôr upozornil, že dodávky prostriedkov protivzdušnej obrany od spojencov výrazne klesli. Ukrajina preto rokuje s USA aj európskymi krajinami o ďalších raketách pre systémy Patriot. Kyjev podľa Zelenského dohodol s Washingtonom pravidelné mesačné dodávky, ich objem však stále nepovažuje za dostatočný.

(mja)

Minúta  |  

Trump označil Irán za prefíkaného vyjednávača a pohrozil úderom

Americký prezident Donald Trump označil Irán za „prefíkaných vyjednávačov“ a naznačil dve možnosti ďalšieho postupu Washingtonu – pokračovať v ekonomickom tlaku alebo Teherán zasiahnuť „naozaj, naozaj tvrdo“.

„Tak trochu rokujem,“ povedal Trump v telefonickom rozhovore pre Real America's Voice. Od začiatku vojny koncom februára pritom opakovane strieda hrozby ďalšej eskalácie s vyjadreniami, že mierová dohoda môže byť blízko.

Pakistan v utorok uviedol, že USA a Irán sa približujú k „určitému druhu dohody“. Katar zároveň informoval o pokročilých rokovaniach týkajúcich sa správy Hormuzského prielivu.

Trump však zdôraznil aj ekonomický tlak na Irán. Tvrdí, že Teherán má vážne finančné problémy a Washington kontroluje značnú časť zmrazených iránskych aktív. Alternatívou podľa neho zostáva tvrdý vojenský úder.

Prezident zároveň odmietol obavy, že americkej armáde dochádza presná munícia. Reuters minulý týždeň informoval, že americká armáda počas vojny spotrebovala značnú časť zásob presných rakiet dlhého doletu. Trump tvrdí, že USA muníciu intenzívne vyrábajú, a z nižších zásob obvinil svojho predchodcu Joea Bidena, ktorý podľa neho poskytol veľké množstvo vojenskej pomoci Ukrajine.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Libanon ako prvý na Blízkom východe zrušil trest smrti

Libanonský parlament v utorok zrušil trest smrti a všetky doterajšie rozsudky smrti nahradil doživotným väzením. Podľa vyhlásenia kancelárie predsedu parlamentu sa tak Libanon stal prvou krajinou na Blízkom východe, ktorá trest smrti formálne zrušila.

Krajina pritom popravy nevykonávala už od roku 2004, išlo však iba o faktické moratórium. Desiatky odsúdených preto naďalej zostávali formálne v cele smrti. Trest smrti mohol byť v Libanone uložený napríklad za vraždu či vlastizradu.

Návrh zákona na jeho úplné zrušenie predložili libanonskí poslanci už vlani. Parlament vo svojom utorkovom vyhlásení nezverejnil výsledok hlasovania.

Rozhodnutie privítala Európska únia, podľa ktorej Libanon vyslal silný príklad ďalším krajinám Blízkeho východu aj mimo neho. Amnesty International označila krok za významný míľnik a víťazstvo ľudských práv. Organizácia zdôraznila, že po viac ako dvoch desaťročiach bez popráv sa doterajšie moratórium mení na trvalú právnu ochranu práva na život.

Libanonský parlament zároveň rokuje o všeobecnej amnestii pri niektorých trestných činoch. Jedným z jej cieľov je zmierniť preplnenosť väzníc.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Slovensko môže mať novú sudkyňu Súdneho dvora EÚ

Súdna rada SR zvolila v utorok Andreu Moravčíkovú za kandidátku Slovenska na sudkyňu Súdneho dvora Európskej únie. Za jej kandidatúru hlasovalo 11 prítomných členov rady. Moravčíkovú ešte musí odobriť vláda SR.

O post sa uchádzali dvaja kandidáti. Proti Moravčíkovej stál súčasný slovenský sudca Súdneho dvora EÚ Miroslav Gavalec. Ten pôsobí na európskom súde od 7. októbra 2021 a uchádzal sa tak o pokračovanie vo funkcii.

Moravčíkovú navrhli členovia súdnej rady Ľuboš Kunay a Vladimír Monok. Gavalca nominovali členovia rady Marián Fečík a Peter Bebej spolu so Slovenskou advokátskou komorou. O kandidátoch rozhodovala súdna rada po ich verejnom vypočutí.

Voľbu vyhlásila predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová 11. mája, pričom oprávnení navrhovatelia mohli nominácie predkladať do 11. júna.

Sudcovia Súdneho dvora EÚ sú vymenúvaní na šesťročné funkčné obdobie, pričom môžu byť do funkcie vymenovaní opakovane. Po schválení kandidatúry Moravčíkovej slovenskou vládou bude nasledovať ďalší proces na európskej úrovni.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Irán vyvíja balistickú strelu schopnú zasiahnuť USA

Irán sa chce podľa predstaviteľa režimu dopracovať k raketám s doletom až 15-tisíc kilometrov, ktoré by boli schopné zasiahnuť kontinentálne Spojené štáty. Počas piatkových modlitieb to vyhlásil Sajjed Abdolnabí Músavífard, predstaviteľ iránskeho najvyššieho vodcu, informuje agentúra Unian.

Musávífard zároveň ostro vystúpil proti Izraelu a vyzval na „pomstu“ a zničenie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Zdôraznil pritom, že súčasné iránske rakety už dokážu zasiahnuť Jeruzalem.

Teherán disponuje rozsiahlym arzenálom balistických a riadených rakiet, vyvíja drony, hypersonické systémy a buduje podzemné raketové komplexy. Dosiahnutie doletu 15-tisíc kilometrov by však znamenalo výrazný technologický skok.

Analytici upozorňujú, že pre Irán nebude jednoduché prejsť zo súčasných balistických rakiet stredného doletu priamo k plnohodnotnej medzikontinentálnej balistickej rakete. Za realistickejší medzikrok považujú vývoj strely s doletom mierne nad hranicou 5 500 kilometrov, od ktorej sa rakety zaraďujú medzi medzikontinentálne.

Dolet 15-tisíc kilometrov by bol navyše väčší, než Teherán potrebuje na zasiahnutie celých USA.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.