Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pakistan hlási posun medzi USA a Iránom, Trump žiada odškodnenie

Spojené štáty a Irán sa podľa Pakistanu približujú k možnej dohode, ktorá by mohla pomôcť ukončiť súčasnú patovú situáciu okolo Hormuzského prielivu. Katar zároveň oznámil, že rokovania medzi Ománom a Iránom o správe strategickej námornej trasy sú v pokročilom štádiu.

Pakistanský minister obrany Khawaja Asif uviedol, že signály z posledných dní naznačujú približovanie sa k „určitému usporiadaniu“. Pakistan a Katar patria medzi hlavných sprostredkovateľov v konflikte medzi USA a Iránom.

Hormuzský prieliv zostáva kľúčovým bodom rokovaní. Pred vypuknutím vojny ním prechádzala približne pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu. Irán tvrdí, že s Ománom finalizuje dohodu o nových námorných trasách, samotné otvorenie prielivu však podmieňuje splnením požiadaviek zo strany Washingtonu vrátane kompenzácií a ukončenia sankcií a vojenských hrozieb.

Donald Trump, naopak, požaduje odškodnenie od Teheránu za škody a obete spojené s Iránom za uplynulé desaťročia.

Diplomatické signály prichádzajú napriek pokračujúcim incidentom na mori. Pri podozrivom útoku húsíov na nákladnú loď v prielive Báb el-Mandeb zahynuli podľa jemenských úradov štyria členovia posádky. Ďalšiu kontajnerovú loď zasiahla raketa v Ománskom zálive.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Počet obetí zemetrasenia v Kolumbii stúpol nad 200

Záchranári v západnej Kolumbii pokračujú v intenzívnom pátraní po ľuďoch zavalených pod troskami po ničivom zemetrasení s magnitúdou 7,4. Podľa utorkových odhadov miestnych úradov si katastrofa vyžiadala približne 224 obetí, pričom konečný počet môže ešte narásť.

Zemetrasenie, najsilnejšie v krajine za posledné desaťročia, zasiahlo v pondelok najmä kolumbijský región známy pestovaním kávy. Poškodilo obytné domy, školy, zdravotnícke zariadenia aj dopravnú infraštruktúru. Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) na základe pondelkových oficiálnych údajov evidoval 126 potvrdených obetí a 1 495 zranených. Poškodených bolo takmer päťtisíc domov.

Mimoriadne vážna situácia je v mestách Cali a Pereira. V Cali sa zrútili časti nemocnice vrátane priestorov určených pre detských pacientov. Približne 600 pacientov museli ošetrovať na ulici. V Pereire záchranári a dobrovoľníci prehľadávajú zničené obytné štvrte.

Poškodenie infraštruktúry si vyžiadalo uzavretie šiestich letísk a desiatok ciest. Viaceré oblasti zostávajú bez elektriny, vody či telefonického spojenia. Do Kolumbie už smeruje aj zahraničná pomoc. Spojené štáty vyčlenili 15,5 milióna dolárov a Medziamerická rozvojová banka ponúkla 50 miliónov dolárov na obnovu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Berlín vyhradil čas na kúpalisku len pre černošské komunity

Správcovia kúpaliska pred berlínskym divadlom Volksbühne vyhradili jeden časový blok výlučne pre černošské komunity, informuje denník Bild.

Podľa programu bude 14. augusta bazén od 12.00 do 18.00 dostupný len pre túto skupinu. Volksbühne zároveň vyzvala návštevníkov, aby rešpektovali „kolektívne sebaoznačenie“ aj priestory, ktoré sú s ním spojené.

Projekt vznikol ako bezplatné letné kúpalisko bez kontroly dokladov a bol propagovaný ako priestor proti vylúčeniu a komercializácii. Dočasný bazén je 25 metrov dlhý, má hĺbku 1,3 metra a naraz môže prijať maximálne 46 ľudí. Náklady sa odhadujú približne na 300-tisíc eur, pričom organizátori očakávajú asi 20-tisíc návštevníkov.

Sporný program vznikol v spolupráci s verejne financovanou organizáciou EOTO, ktorá sa venuje sociálnym a kultúrnym aktivitám pre černošské komunity.

Kritici upozorňujú na rozpor medzi pôvodnou prezentáciou projektu ako priestoru „pre všetkých“ a vyhradením časti programu podľa farby pleti.

Podporovatelia, naopak, argumentujú potrebou bezpečných priestorov pre ľudí, ktorí čelia rasizmu. Volksbühne dostáva ročne z verejných zdrojov viac ako 20 miliónov eur.

(mja)

Minúta  |  

Trump čelí žalobe pre útok na Medzinárodný trestný súd

Štyri významné americké ľudskoprávne organizácie zažalovali administratívu prezidenta Donalda Trumpa pre jej postup proti Medzinárodnému trestnému súdu (ICC). Tvrdia, že sankcie voči predstaviteľom súdu sú protiústavné a bránia im spolupracovať na vyšetrovaní genocídy, vojnových zločinov či zločinov proti ľudskosti.

Žalobu v New Yorku podali Human Rights Watch, Open Society Institute, American Friends Service Committee a Center for Constitutional Rights. Trump vlani podpísal nariadenie umožňujúce sankcionovať prokurátorov, sudcov a ďalších ľudí spolupracujúcich s ICC pri prípadoch týkajúcich sa predstaviteľov USA a Izraela. Ani jedna z krajín nie je členom súdu.

Organizácie žiadajú ukončenie sankčného režimu. Podľa ich právneho zástupcu prekračuje právomoci prezidenta a porušuje americké aj medzinárodné právo vrátane slobody prejavu a náboženského vyznania.

Proti sankciám už samostatne zažalovali Trumpovu administratívu aj traja sudcovia ICC. Podobný spor vedú organizácie venujúce sa právam Palestínčanov.

Americké ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že ICC ohrozuje suverenitu USA. Minister Marco Rubio avizoval ďalšie zintenzívnenie tlaku vrátane diplomatickej kampane, ktorá má presvedčiť ďalšie štáty, aby súd opustili.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Napätie okolo Hormuzu hýbe trhmi. Ropa a dlhopisy klesli

Výnosy dlhopisov v eurozóne v utorok klesli po tom, ako sa znížili ceny ropy. Trhy reagovali na informácie, že rokovania Ománu a Iránu o budúcnosti lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv sú v pokročilom štádiu. Cena ropy Brent klesla približne o dve percentá na 75,21 eura za barel. V pondelok pritom vzrástla o päť percent, keď sa zhoršili vyhliadky na rýchlu dohodu o obnovení dopravy cez strategický prieliv.

Irán tvrdí, že s Ománom sa približujú ku konečnej dohode o nových plavebných trasách. Zároveň však naďalej požaduje, aby Spojené štáty splnili jeho podmienky vrátane kompenzácií. Americký prezident Donald Trump, naopak, vyhlásil, že odškodnenie by mal platiť Irán za ľudí zabitých vo vojnách, pri útokoch a protestoch.

Výnos desaťročných nemeckých dlhopisov klesol o dva bázické body na 3,15 percenta, dvojročných na 2,77 percenta. Podobný pokles zaznamenali aj talianske a francúzske dlhopisy.

Napätie však pretrváva. Hormuzský prieliv zostáva zatvorený a energetické toky na Blízkom východe sú naďalej narušené.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Moskva si udrží vojenskú prítomnosť v Sýrii

Rusko a Sýria sa dohodli na budúcnosti ruských vojenských základní v Tartúse a Humajmíme. Moskva označila memorandum o porozumení za dôležitý krok, ktorý má posilniť vzťahy medzi obomi krajinami.

Podľa sýrskeho ministerstva zahraničných vecí vznikla dohoda po približne 18 mesiacoch intenzívnych rokovaní. Rieši ďalšie fungovanie ruských zariadení v krajine aj postupný presun časti infraštruktúry pod správu sýrskeho štátu.

Damask má prevziať kontrolu nad civilnými zariadeniami, medzi ktoré patrí letisko Humajmím a obchodná časť prístavu Tartús. Tie sa majú postupne začleniť do civilnej správy krajiny. Zmeny sa dotknú aj vojenských objektov. Podľa dohody majú byť upravené na spoločné výcvikové centrá, ktoré budú využívať obe strany. Celý prechod má byť dokončený do troch mesiacov.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí dohodu privítalo a podľa agentúry RIA ju označilo za významný krok v ďalšom rozvoji vzťahov so Sýriou.

Tartús a Humajmím patria medzi najdôležitejšie body ruskej vojenskej prítomnosti na Blízkom východe.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.