Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko môže mať novú sudkyňu Súdneho dvora EÚ

Súdna rada SR zvolila v utorok Andreu Moravčíkovú za kandidátku Slovenska na sudkyňu Súdneho dvora Európskej únie. Za jej kandidatúru hlasovalo 11 prítomných členov rady. Moravčíkovú ešte musí odobriť vláda SR.

O post sa uchádzali dvaja kandidáti. Proti Moravčíkovej stál súčasný slovenský sudca Súdneho dvora EÚ Miroslav Gavalec. Ten pôsobí na európskom súde od 7. októbra 2021 a uchádzal sa tak o pokračovanie vo funkcii.

Moravčíkovú navrhli členovia súdnej rady Ľuboš Kunay a Vladimír Monok. Gavalca nominovali členovia rady Marián Fečík a Peter Bebej spolu so Slovenskou advokátskou komorou. O kandidátoch rozhodovala súdna rada po ich verejnom vypočutí.

Voľbu vyhlásila predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová 11. mája, pričom oprávnení navrhovatelia mohli nominácie predkladať do 11. júna.

Sudcovia Súdneho dvora EÚ sú vymenúvaní na šesťročné funkčné obdobie, pričom môžu byť do funkcie vymenovaní opakovane. Po schválení kandidatúry Moravčíkovej slovenskou vládou bude nasledovať ďalší proces na európskej úrovni.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Irán vyvíja balistickú strelu schopnú zasiahnuť USA

Irán sa chce podľa predstaviteľa režimu dopracovať k raketám s doletom až 15-tisíc kilometrov, ktoré by boli schopné zasiahnuť kontinentálne Spojené štáty. Počas piatkových modlitieb to vyhlásil Sajjed Abdolnabí Músavífard, predstaviteľ iránskeho najvyššieho vodcu, informuje agentúra Unian.

Musávífard zároveň ostro vystúpil proti Izraelu a vyzval na „pomstu“ a zničenie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Zdôraznil pritom, že súčasné iránske rakety už dokážu zasiahnuť Jeruzalem.

Teherán disponuje rozsiahlym arzenálom balistických a riadených rakiet, vyvíja drony, hypersonické systémy a buduje podzemné raketové komplexy. Dosiahnutie doletu 15-tisíc kilometrov by však znamenalo výrazný technologický skok.

Analytici upozorňujú, že pre Irán nebude jednoduché prejsť zo súčasných balistických rakiet stredného doletu priamo k plnohodnotnej medzikontinentálnej balistickej rakete. Za realistickejší medzikrok považujú vývoj strely s doletom mierne nad hranicou 5 500 kilometrov, od ktorej sa rakety zaraďujú medzi medzikontinentálne.

Dolet 15-tisíc kilometrov by bol navyše väčší, než Teherán potrebuje na zasiahnutie celých USA.

(mja)

Minúta  |  

Rusko prepustilo väzneného Američana po Putinovej milosti

Rusko v utorok prepustilo bývalého príslušníka americkej námornej pechoty Roberta Gilmana, ktorý bol v krajine väznený od roku 2022. Ruský prezident Vladimir Putin mu udelil milosť z humanitárnych dôvodov, informovali americkí predstavitelia.

Biely dom a americké ministerstvo zahraničných vecí žiadali o prepustenie 32-ročného Gilmana najmä pre jeho zdravotný stav. Koncom júna ho podľa organizácie zastupujúcej jeho rodinu previezli z väzenskej nemocnice na psychiatrické oddelenie civilnej nemocnice v stave pripomínajúcom katatóniu. Po prepustení však podľa amerického predstaviteľa chodil a komunikoval.

Gilman už odletel z Ruska lietadlom amerického ministerstva zahraničných vecí. Počas letu ho sprevádzajú štyria lekári a jeho matka. Po prílete do USA by mal pokračovať na liečení v rehabilitačnom centre v Texase.

Bývalého námorníka zadržali v januári 2022 vo Voroneži po incidente s policajtom. Ruské médiá tvrdili, že ho v opitosti kopol. Gilmanova rodina obvinenie odmietala a tvrdila, že išlo o neúmyselný incident počas zdravotných problémov. Odsúdili ho na štyri a pol roka väzenia.

Podľa amerických predstaviteľov Washington za jeho prepustenie nevymenil žiadneho ruského väzňa ani neposkytol Moskve ústupky. Krok označili za gesto dobrej vôle.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Sýria hlási významný pokrok v otázke jadrových materiálov

Sýria v najbližších dňoch privíta delegáciu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Sýrska komisia pre atómovú energiu avizovala, že pri riešení otázky jadrových materiálov oznámi „významný pokrok“, ďalšie podrobnosti však zatiaľ neposkytla.

Nové sýrske vedenie po páde režimu prezidenta Bašára Asada koncom roka 2024 prisľúbilo spoluprácu s jadrovou agentúrou OSN pri objasňovaní minulých jadrových aktivít krajiny. Nie je známe, že by Sýria disponovala funkčnými zásobami jadrového materiálu určeného na zbrojný program.

Pozornosť sa dlhodobo sústreďuje najmä na lokalitu v provincii Dajr az-Zaur, kde Izrael v roku 2007 bombardoval objekt podozrivý z toho, že išlo o jadrový reaktor. MAAE vlani oznámila, že pri vyšetrovaní našla stopy uránu na jednom z troch miest údajne súvisiacich s touto lokalitou.

Portál Axios medzitým s odvolaním sa na izraelských a amerických predstaviteľov informoval, že MAAE by mohla čoskoro odviezť jadrový materiál uložený na utajenom mieste v Sýrii. Damask však takúto dohodu nepotvrdil.

Sýrsky predstaviteľ pre Reuters uviedol, že rokovania s MAAE stále pokračujú a konečná dohoda zatiaľ nebola uzavretá. Zároveň odmietol úlohu Izraela v tomto procese.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Pakistan hlási posun medzi USA a Iránom, Trump žiada odškodnenie

Spojené štáty a Irán sa podľa Pakistanu približujú k možnej dohode, ktorá by mohla pomôcť ukončiť súčasnú patovú situáciu okolo Hormuzského prielivu. Katar zároveň oznámil, že rokovania medzi Ománom a Iránom o správe strategickej námornej trasy sú v pokročilom štádiu.

Pakistanský minister obrany Khawaja Asif uviedol, že signály z posledných dní naznačujú približovanie sa k „určitému usporiadaniu“. Pakistan a Katar patria medzi hlavných sprostredkovateľov v konflikte medzi USA a Iránom.

Hormuzský prieliv zostáva kľúčovým bodom rokovaní. Pred vypuknutím vojny ním prechádzala približne pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu. Irán tvrdí, že s Ománom finalizuje dohodu o nových námorných trasách, samotné otvorenie prielivu však podmieňuje splnením požiadaviek zo strany Washingtonu vrátane kompenzácií a ukončenia sankcií a vojenských hrozieb.

Donald Trump, naopak, požaduje odškodnenie od Teheránu za škody a obete spojené s Iránom za uplynulé desaťročia.

Diplomatické signály prichádzajú napriek pokračujúcim incidentom na mori. Pri podozrivom útoku húsíov na nákladnú loď v prielive Báb el-Mandeb zahynuli podľa jemenských úradov štyria členovia posádky. Ďalšiu kontajnerovú loď zasiahla raketa v Ománskom zálive.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Počet obetí zemetrasenia v Kolumbii stúpol nad 200

Záchranári v západnej Kolumbii pokračujú v intenzívnom pátraní po ľuďoch zavalených pod troskami po ničivom zemetrasení s magnitúdou 7,4. Podľa utorkových odhadov miestnych úradov si katastrofa vyžiadala približne 224 obetí, pričom konečný počet môže ešte narásť.

Zemetrasenie, najsilnejšie v krajine za posledné desaťročia, zasiahlo v pondelok najmä kolumbijský región známy pestovaním kávy. Poškodilo obytné domy, školy, zdravotnícke zariadenia aj dopravnú infraštruktúru. Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) na základe pondelkových oficiálnych údajov evidoval 126 potvrdených obetí a 1 495 zranených. Poškodených bolo takmer päťtisíc domov.

Mimoriadne vážna situácia je v mestách Cali a Pereira. V Cali sa zrútili časti nemocnice vrátane priestorov určených pre detských pacientov. Približne 600 pacientov museli ošetrovať na ulici. V Pereire záchranári a dobrovoľníci prehľadávajú zničené obytné štvrte.

Poškodenie infraštruktúry si vyžiadalo uzavretie šiestich letísk a desiatok ciest. Viaceré oblasti zostávajú bez elektriny, vody či telefonického spojenia. Do Kolumbie už smeruje aj zahraničná pomoc. Spojené štáty vyčlenili 15,5 milióna dolárov a Medziamerická rozvojová banka ponúkla 50 miliónov dolárov na obnovu.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.