Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Každý siedmy Nemec zvažuje emigráciu do piatich rokov

Takmer každý siedmy Nemec uvažuje o odchode z krajiny. Podľa nového prieskumu agentúry Insa plánuje v priebehu nasledujúcich piatich rokov emigrovať 14 percent opýtaných, zatiaľ čo 68 percent odchod neplánuje, informuje web European Conservative.

Najvýraznejšia je táto tendencia medzi mladšími ľuďmi. Vo vekovej skupine od 18 do 29 rokov chce Nemecko opustiť 24 percent respondentov, medzi 30- až 39-ročnými dokonca 27 percent. S pribúdajúcim vekom záujem o emigráciu postupne klesá. Medzi ľuďmi nad 70 rokov ju plánujú iba štyri percentá.

Rozdiely sa prejavili aj pri politických preferenciách. Približne pätina voličov Alternatívy pre Nemecko (AfD) skonštatovala, že chce v najbližších piatich rokoch odísť z krajiny. Nasledujú voliči strany Ľavica s 18 percentami a Aliancie Sahry Wagenknechtovej s 15 percentami.

Prieskum zároveň naznačuje pokračujúcu silnú pozíciu AfD. Ak by sa parlamentné voľby konali teraz, strana by podľa Insa skončila prvá s podporou 28 percent. CDU/CSU by získala 21 percent, Zelení 13,5 percenta a SPD 12 percent.

V hypotetickej priamej voľbe kancelára by Alice Weidelová z AfD získala 29 percent hlasov, zatiaľ čo súčasný kancelár Friedrich Merz 17 percent.

(mja)

Minúta  |  

Soči dochádza benzín, úrady vyzvali obyvateľov, aby nejazdili autami

Ruské letovisko Soči zápasí s nedostatkom pohonných látok. Miestne úrady vyzvali obyvateľov aj turistov, aby obmedzili jazdy súkromnými autami a pomohli tak znížiť nápor na čerpacie stanice, informuje web Meduza.

Podľa radnice zaviedli veľkí prevádzkovatelia čerpacích staníc pre logistické problémy limity na výdaj paliva. Niektoré pumpy zároveň pre zvýšený dopyt obmedzili množstvo benzínu predávaného jednotlivým zákazníkom.

Problémy trvajú už tretí deň. Pred čerpacími stanicami sa tvoria niekoľkohodinové rady, ktoré spôsobujú dopravné zápchy. Nedostatok benzínu skomplikoval situáciu aj turistom, pričom niektorí podľa portálu nemajú dostatok paliva na cestu domov.

Problémy s dostupnosťou pohonných látok sa v posledných mesiacoch objavujú aj v ďalších častiach Ruska. Situáciu podľa dostupných informácií zhoršujú ukrajinské útoky na ruskú ropnú infraštruktúru. Drony 8. augusta zasiahli napríklad Iľskyj ropný rafinérsky závod v Krasnodarskom kraji.

Podľa ruského média sa v súčasnosti s niekoľkohodinovými radmi a nedostatkom benzínu AI-92 a AI-95 stretávajú obyvatelia najmenej 15 ruských regiónov.

(mja)

Minúta  |  

Pápež varuje pred umelou inteligenciou vo vojne

Pápež Lev XIV. si za tému Svetového dňa mieru 2027 zvolil technológie, odzbrojenie a zodpovednosť politikov. Osobitnú pozornosť pritom venuje rizikám využívania umelej inteligencie pri rozhodovaní o vojenských operáciách, informuje web EWTN News.

Témou 60. Svetového dňa mieru, ktorý pripadne na 1. januára 2027, bude „Odzbrojenie technológií, služba mieru. Politika ako preventívna zodpovednosť“, oznámilo v utorok vatikánske Dikastérium pre integrálny ľudský rozvoj.

Vatikán pri predstavení témy pripomenul pápežovu encykliku Magnifica Humanitas a jeho výzvu politickým predstaviteľom, aby pri využívaní nových technológií uprednostňovali humanitárne princípy a ľudskú zodpovednosť.

„Žiadny algoritmus nemôže urobiť vojnu morálne prijateľnou,“ povedal Lev XIV. Pápež zároveň varuje pred prenášaním vojenského rozhodovania na umelú inteligenciu. Medzinárodné spoločenstvo preto vyzýva na vytvorenie spoločných pravidiel, ktoré zachovajú ľudskú zodpovednosť v situáciách, keď sú v ohrození ľudské životy a mierové spolužitie.

(mja)

Minúta  |  

Bloomberg: Ukrajina prestala hlásiť, koľko rakiet Rusko odpálilo

Ukrajinské vzdušné sily zmenili formát každodenných hlásení o ruských útokoch a prestali zverejňovať údaje o počte rakiet vypálených Ruskom. Podľa zdroja agentúry Bloomberg ide o bezpečnostné opatrenie prijaté v reakcii na ruské útoky.

Pri najnovšom nočnom nálete napríklad ukrajinská armáda oznámila zostrelenie 98 zo 120 ruských dronov, počet vypálených rakiet však už neuviedla. Zmena prichádza niekoľko dní po tom, ako prestala informovať aj o počte zachytených balistických rakiet. Minulý týždeň pritom podľa dostupných údajov nedokázala zostreliť ani jednu z 28 ruských rakiet.

Ukrajinský odborník na rádiové technológie a poradca prezidenta Serhij Beskrestnov upozornil, že nezverejňovanie údajov má dve stránky. Informácie podľa neho môžu Rusku pomáhať hodnotiť stav ukrajinskej protivzdušnej obrany. Zároveň však ich zverejňovanie ukazuje zahraničným partnerom rozsah problémov a nedostatok potrebných kapacít.

Prezident Volodymyr Zelenskyj už skôr upozornil, že dodávky prostriedkov protivzdušnej obrany od spojencov výrazne klesli. Ukrajina preto rokuje s USA aj európskymi krajinami o ďalších raketách pre systémy Patriot. Kyjev podľa Zelenského dohodol s Washingtonom pravidelné mesačné dodávky, ich objem však stále nepovažuje za dostatočný.

(mja)

Minúta  |  

Trump označil Irán za prefíkaného vyjednávača a pohrozil úderom

Americký prezident Donald Trump označil Irán za „prefíkaných vyjednávačov“ a naznačil dve možnosti ďalšieho postupu Washingtonu – pokračovať v ekonomickom tlaku alebo Teherán zasiahnuť „naozaj, naozaj tvrdo“.

„Tak trochu rokujem,“ povedal Trump v telefonickom rozhovore pre Real America's Voice. Od začiatku vojny koncom februára pritom opakovane strieda hrozby ďalšej eskalácie s vyjadreniami, že mierová dohoda môže byť blízko.

Pakistan v utorok uviedol, že USA a Irán sa približujú k „určitému druhu dohody“. Katar zároveň informoval o pokročilých rokovaniach týkajúcich sa správy Hormuzského prielivu.

Trump však zdôraznil aj ekonomický tlak na Irán. Tvrdí, že Teherán má vážne finančné problémy a Washington kontroluje značnú časť zmrazených iránskych aktív. Alternatívou podľa neho zostáva tvrdý vojenský úder.

Prezident zároveň odmietol obavy, že americkej armáde dochádza presná munícia. Reuters minulý týždeň informoval, že americká armáda počas vojny spotrebovala značnú časť zásob presných rakiet dlhého doletu. Trump tvrdí, že USA muníciu intenzívne vyrábajú, a z nižších zásob obvinil svojho predchodcu Joea Bidena, ktorý podľa neho poskytol veľké množstvo vojenskej pomoci Ukrajine.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Libanon ako prvý na Blízkom východe zrušil trest smrti

Libanonský parlament v utorok zrušil trest smrti a všetky doterajšie rozsudky smrti nahradil doživotným väzením. Podľa vyhlásenia kancelárie predsedu parlamentu sa tak Libanon stal prvou krajinou na Blízkom východe, ktorá trest smrti formálne zrušila.

Krajina pritom popravy nevykonávala už od roku 2004, išlo však iba o faktické moratórium. Desiatky odsúdených preto naďalej zostávali formálne v cele smrti. Trest smrti mohol byť v Libanone uložený napríklad za vraždu či vlastizradu.

Návrh zákona na jeho úplné zrušenie predložili libanonskí poslanci už vlani. Parlament vo svojom utorkovom vyhlásení nezverejnil výsledok hlasovania.

Rozhodnutie privítala Európska únia, podľa ktorej Libanon vyslal silný príklad ďalším krajinám Blízkeho východu aj mimo neho. Amnesty International označila krok za významný míľnik a víťazstvo ľudských práv. Organizácia zdôraznila, že po viac ako dvoch desaťročiach bez popráv sa doterajšie moratórium mení na trvalú právnu ochranu práva na život.

Libanonský parlament zároveň rokuje o všeobecnej amnestii pri niektorých trestných činoch. Jedným z jej cieľov je zmierniť preplnenosť väzníc.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.