Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Venezuela po 17 rokoch obnovuje vzťahy s Izraelom

Venezuela a Izrael sa dohodli na obnovení konzulárnych služieb vo svojich krajinách. Oznámili to v utorok obe vlády. Ide o výrazný posun vo vzájomných vzťahoch po tom, ako Caracas v roku 2009 prerušil diplomatické styky s Izraelom.

Venezuela vtedy svoje rozhodnutie zdôvodnila izraelskými útokmi v Pásme Gazy. Jej geopolitické smerovanie sa však v posledných mesiacoch výrazne zmenilo. Po januárovom zajatí prezidenta Nicolása Madura Spojenými štátmi a nástupe dočasnej prezidentky Delcy Rodríguezovej Caracas posilnil vzťahy s Washingtonom a začal sa vzďaľovať od dlhoročného spojenectva s Iránom.

K zblíženiu s Izraelom prispela aj júnová návšteva izraelskej humanitárnej delegácie vo Venezuele po ničivých zemetraseniach. Následné rokovania vysokopostavených predstaviteľov oboch krajín vyústili do dohody o obnovení konzulárnych služieb.

Obe vlády vo vyhlásení zároveň poukázali na význam židovskej komunity vo Venezuele, ktorú označili za historický most priateľstva medzi krajinami.

Irán bol pritom dlhé roky významným spojencom Venezuely. Obe krajiny ako veľkí producenti ropy čelili americkým sankciám a Teherán odsúdil aj januárový zásah Spojených štátov v Caracase.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Irán odmieta otvoriť Hormuz, od USA žiada splnenie podmienok

Irán ponechá Hormuzský prieliv uzavretý dovtedy, kým Spojené štáty nezmenia svoj postup a neprijmú podmienky Teheránu na ukončenie vojny. V utorok to podľa agentúry Tasním vyhlásil Mohsen Rezáí, novovymenovaný tajomník Najvyššej rady národnej bezpečnosti Iránu.

„Kým Amerika nezmení svoje správanie a neprijme podmienky Iránu, Hormuzský prieliv nebude otvorený,“ uviedol Rezáí.

Medzi požiadavkami spomenul ukončenie vojny, uvoľnenie zmrazených iránskych aktív a zastavenie bojov v širšom regióne vrátane Libanonu a Gazy. Podľa neho boli tieto podmienky Washingtonu odovzdané prostredníctvom sprostredkovateľov.

Rezáí zároveň zdôraznil, že prípadná dohoda Iránu s Ománom o tranzitných trasách cez strategickú úžinu je oddelenou otázkou a automaticky neznamená jej opätovné otvorenie.

Americký prezident Donald Trump medzitým požaduje od Iránu odškodnenie za škody a obete spojené s konfliktmi, útokmi a protestmi. Teherán zároveň označil za „veľmi nečestného vyjednávača“ a nevylúčil ďalšie tvrdé vojenské údery.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Dva drony sa objavili pri strategickom projekte. Rumunsko ich zničilo

Rumunskí vojenskí potápači zničili dva drony typu Gerbera, ktoré sa vznášali v rumunskej výlučnej ekonomickej zóne v Čiernom mori neďaleko pripravovaného plynárenského projektu Neptun Deep. V utorok o tom informoval minister obrany Radu Miruță.

Drony spozorovalo civilné plavidlo pracujúce v blízkosti projektu. Ministerstvo obrany následne rozhodlo o ich kontrolovanom zničení výbuchom, aby neohrozovali lodnú dopravu ani práce pri plynárenskej platforme.

Miruță nespresnil, odkiaľ drony pochádzali. Rumunsko však kontaktovalo ukrajinskú stranu, ktorá podľa ministra potvrdila, že zariadenia nepatrili jej ozbrojeným silám.

Rumunsko, ktoré je členom NATO a s Ukrajinou má spoločnú hranicu dlhú 614 kilometrov, v posledných rokoch opakovane zaznamenalo narušenie svojho vzdušného priestoru ruskými dronmi. V júli rumunské stíhačky F-16 počas troch po sebe nasledujúcich dní zostrelili tri ruské drony.

Bezpečnosť v Čiernom mori zostáva zvýšeným problémom aj pre ďalšie krajiny NATO. Rumunsko, Bulharsko a Turecko už zneškodnili viac ako 150 plávajúcich mín a rozširujú spoločné operácie aj na ochranu kritickej infraštruktúry.

Neptun Deep má spustiť produkciu plynu v roku 2027 a podľa plánov má pomôcť Rumunsku stať sa najväčším producentom plynu v Európskej únii.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Každý siedmy Nemec zvažuje emigráciu do piatich rokov

Takmer každý siedmy Nemec uvažuje o odchode z krajiny. Podľa nového prieskumu agentúry Insa plánuje v priebehu nasledujúcich piatich rokov emigrovať 14 percent opýtaných, zatiaľ čo 68 percent odchod neplánuje, informuje web European Conservative.

Najvýraznejšia je táto tendencia medzi mladšími ľuďmi. Vo vekovej skupine od 18 do 29 rokov chce Nemecko opustiť 24 percent respondentov, medzi 30- až 39-ročnými dokonca 27 percent. S pribúdajúcim vekom záujem o emigráciu postupne klesá. Medzi ľuďmi nad 70 rokov ju plánujú iba štyri percentá.

Rozdiely sa prejavili aj pri politických preferenciách. Približne pätina voličov Alternatívy pre Nemecko (AfD) skonštatovala, že chce v najbližších piatich rokoch odísť z krajiny. Nasledujú voliči strany Ľavica s 18 percentami a Aliancie Sahry Wagenknechtovej s 15 percentami.

Prieskum zároveň naznačuje pokračujúcu silnú pozíciu AfD. Ak by sa parlamentné voľby konali teraz, strana by podľa Insa skončila prvá s podporou 28 percent. CDU/CSU by získala 21 percent, Zelení 13,5 percenta a SPD 12 percent.

V hypotetickej priamej voľbe kancelára by Alice Weidelová z AfD získala 29 percent hlasov, zatiaľ čo súčasný kancelár Friedrich Merz 17 percent.

(mja)

Minúta  |  

Soči dochádza benzín, úrady vyzvali obyvateľov, aby nejazdili autami

Ruské letovisko Soči zápasí s nedostatkom pohonných látok. Miestne úrady vyzvali obyvateľov aj turistov, aby obmedzili jazdy súkromnými autami a pomohli tak znížiť nápor na čerpacie stanice, informuje web Meduza.

Podľa radnice zaviedli veľkí prevádzkovatelia čerpacích staníc pre logistické problémy limity na výdaj paliva. Niektoré pumpy zároveň pre zvýšený dopyt obmedzili množstvo benzínu predávaného jednotlivým zákazníkom.

Problémy trvajú už tretí deň. Pred čerpacími stanicami sa tvoria niekoľkohodinové rady, ktoré spôsobujú dopravné zápchy. Nedostatok benzínu skomplikoval situáciu aj turistom, pričom niektorí podľa portálu nemajú dostatok paliva na cestu domov.

Problémy s dostupnosťou pohonných látok sa v posledných mesiacoch objavujú aj v ďalších častiach Ruska. Situáciu podľa dostupných informácií zhoršujú ukrajinské útoky na ruskú ropnú infraštruktúru. Drony 8. augusta zasiahli napríklad Iľskyj ropný rafinérsky závod v Krasnodarskom kraji.

Podľa ruského média sa v súčasnosti s niekoľkohodinovými radmi a nedostatkom benzínu AI-92 a AI-95 stretávajú obyvatelia najmenej 15 ruských regiónov.

(mja)

Minúta  |  

Pápež varuje pred umelou inteligenciou vo vojne

Pápež Lev XIV. si za tému Svetového dňa mieru 2027 zvolil technológie, odzbrojenie a zodpovednosť politikov. Osobitnú pozornosť pritom venuje rizikám využívania umelej inteligencie pri rozhodovaní o vojenských operáciách, informuje web EWTN News.

Témou 60. Svetového dňa mieru, ktorý pripadne na 1. januára 2027, bude „Odzbrojenie technológií, služba mieru. Politika ako preventívna zodpovednosť“, oznámilo v utorok vatikánske Dikastérium pre integrálny ľudský rozvoj.

Vatikán pri predstavení témy pripomenul pápežovu encykliku Magnifica Humanitas a jeho výzvu politickým predstaviteľom, aby pri využívaní nových technológií uprednostňovali humanitárne princípy a ľudskú zodpovednosť.

„Žiadny algoritmus nemôže urobiť vojnu morálne prijateľnou,“ povedal Lev XIV. Pápež zároveň varuje pred prenášaním vojenského rozhodovania na umelú inteligenciu. Medzinárodné spoločenstvo preto vyzýva na vytvorenie spoločných pravidiel, ktoré zachovajú ľudskú zodpovednosť v situáciách, keď sú v ohrození ľudské životy a mierové spolužitie.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.