Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nórsky ropný fond prvýkrát zverejnil podiel v SpaceX

Nórsky štátny investičný fond, najväčší svojho druhu na svete, prvýkrát zverejnil hodnotu svojho podielu v spoločnosti SpaceX. Ku koncu júna vlastnil približne 0,05 percenta firmy v hodnote 1,22 miliardy dolárov.

V porovnaní s ďalšími technologickými investíciami fondu ide o relatívne malú pozíciu. V spoločnosti Nvidia vlastnil podiel 1,28 percenta v hodnote približne 62 miliárd dolárov, v Apple 1,24 percenta za 52 miliárd a v Alphabete 1,17 percenta za 50 miliárd dolárov. Významné investície má aj v Microsofte a Taiwan Semiconductor Manufacturing.

Fond spravuje príjmy Nórska z ťažby ropy a zemného plynu a v priemere vlastní približne 1,5 percenta všetkých verejne obchodovaných spoločností na svete. Celkovo investuje do približne 7 100 firiem, nehnuteľností a projektov obnoviteľnej energie.

Akcie SpaceX po rekordnom vstupe na burzu koncom júna prudko vzrástli, následne však časť ziskov stratili. Investori začali spochybňovať vysoké ocenenie spoločnosti.

Otázky vyvoláva aj jej riadenie. Zakladateľ Elon Musk kontroluje viac ako 80 percent hlasovacích práv a súčasne zastáva funkciu predsedu, generálneho aj technologického riaditeľa.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Vodičovi zrušili poistenie auta pre nálepky „Ježiš ťa miluje“

Britský vodič Simeon Chandra prišiel o poistenie auta po tom, ako poisťovňa odmietla akceptovať nápisy „Jesus loves you“ (Ježiš ťa miluje) na jeho vozidle. Tridsaťpäťročný muž tvrdí, že rozhodnutie zasahuje do slobody náboženského prejavu, informuje portál Christian Post.

Chandra mal na svojom Nissane Pixo zelenou páskou vytvorené kresťanské odkazy. Poisťovňu GoSkippy o nich informoval a poslal jej fotografie. Spoločnosť mu následne oznámila, že jej poisťovací tím túto úpravu vozidla neschválil. Pokračovanie poistnej zmluvy podmienila odstránením nápisov a zaslaním aktuálnej fotografie auta.

Podľa Christian Legal Centre, ktoré Chandru podporuje, poisťovňa neposkytla bližšie vysvetlenie svojho rozhodnutia. Vodič tvrdí, že ho postup spoločnosti šokoval. Zdôrazňuje, že jeho nápis nie je politický, nenávistný ani komerčný, ale predstavuje jednoduché posolstvo kresťanskej viery a nádeje.

Chandra teraz s právnikmi zvažuje ďalšie kroky vrátane možného právneho konania. Chcel by nápisy na auto opäť umiestniť.

(mja)

Minúta  |  

Venezuela po 17 rokoch obnovuje vzťahy s Izraelom

Venezuela a Izrael sa dohodli na obnovení konzulárnych služieb vo svojich krajinách. Oznámili to v utorok obe vlády. Ide o výrazný posun vo vzájomných vzťahoch po tom, ako Caracas v roku 2009 prerušil diplomatické styky s Izraelom.

Venezuela vtedy svoje rozhodnutie zdôvodnila izraelskými útokmi v Pásme Gazy. Jej geopolitické smerovanie sa však v posledných mesiacoch výrazne zmenilo. Po januárovom zajatí prezidenta Nicolása Madura Spojenými štátmi a nástupe dočasnej prezidentky Delcy Rodríguezovej Caracas posilnil vzťahy s Washingtonom a začal sa vzďaľovať od dlhoročného spojenectva s Iránom.

K zblíženiu s Izraelom prispela aj júnová návšteva izraelskej humanitárnej delegácie vo Venezuele po ničivých zemetraseniach. Následné rokovania vysokopostavených predstaviteľov oboch krajín vyústili do dohody o obnovení konzulárnych služieb.

Obe vlády vo vyhlásení zároveň poukázali na význam židovskej komunity vo Venezuele, ktorú označili za historický most priateľstva medzi krajinami.

Irán bol pritom dlhé roky významným spojencom Venezuely. Obe krajiny ako veľkí producenti ropy čelili americkým sankciám a Teherán odsúdil aj januárový zásah Spojených štátov v Caracase.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Irán odmieta otvoriť Hormuz, od USA žiada splnenie podmienok

Irán ponechá Hormuzský prieliv uzavretý dovtedy, kým Spojené štáty nezmenia svoj postup a neprijmú podmienky Teheránu na ukončenie vojny. V utorok to podľa agentúry Tasním vyhlásil Mohsen Rezáí, novovymenovaný tajomník Najvyššej rady národnej bezpečnosti Iránu.

„Kým Amerika nezmení svoje správanie a neprijme podmienky Iránu, Hormuzský prieliv nebude otvorený,“ uviedol Rezáí.

Medzi požiadavkami spomenul ukončenie vojny, uvoľnenie zmrazených iránskych aktív a zastavenie bojov v širšom regióne vrátane Libanonu a Gazy. Podľa neho boli tieto podmienky Washingtonu odovzdané prostredníctvom sprostredkovateľov.

Rezáí zároveň zdôraznil, že prípadná dohoda Iránu s Ománom o tranzitných trasách cez strategickú úžinu je oddelenou otázkou a automaticky neznamená jej opätovné otvorenie.

Americký prezident Donald Trump medzitým požaduje od Iránu odškodnenie za škody a obete spojené s konfliktmi, útokmi a protestmi. Teherán zároveň označil za „veľmi nečestného vyjednávača“ a nevylúčil ďalšie tvrdé vojenské údery.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Dva drony sa objavili pri strategickom projekte. Rumunsko ich zničilo

Rumunskí vojenskí potápači zničili dva drony typu Gerbera, ktoré sa vznášali v rumunskej výlučnej ekonomickej zóne v Čiernom mori neďaleko pripravovaného plynárenského projektu Neptun Deep. V utorok o tom informoval minister obrany Radu Miruță.

Drony spozorovalo civilné plavidlo pracujúce v blízkosti projektu. Ministerstvo obrany následne rozhodlo o ich kontrolovanom zničení výbuchom, aby neohrozovali lodnú dopravu ani práce pri plynárenskej platforme.

Miruță nespresnil, odkiaľ drony pochádzali. Rumunsko však kontaktovalo ukrajinskú stranu, ktorá podľa ministra potvrdila, že zariadenia nepatrili jej ozbrojeným silám.

Rumunsko, ktoré je členom NATO a s Ukrajinou má spoločnú hranicu dlhú 614 kilometrov, v posledných rokoch opakovane zaznamenalo narušenie svojho vzdušného priestoru ruskými dronmi. V júli rumunské stíhačky F-16 počas troch po sebe nasledujúcich dní zostrelili tri ruské drony.

Bezpečnosť v Čiernom mori zostáva zvýšeným problémom aj pre ďalšie krajiny NATO. Rumunsko, Bulharsko a Turecko už zneškodnili viac ako 150 plávajúcich mín a rozširujú spoločné operácie aj na ochranu kritickej infraštruktúry.

Neptun Deep má spustiť produkciu plynu v roku 2027 a podľa plánov má pomôcť Rumunsku stať sa najväčším producentom plynu v Európskej únii.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Každý siedmy Nemec zvažuje emigráciu do piatich rokov

Takmer každý siedmy Nemec uvažuje o odchode z krajiny. Podľa nového prieskumu agentúry Insa plánuje v priebehu nasledujúcich piatich rokov emigrovať 14 percent opýtaných, zatiaľ čo 68 percent odchod neplánuje, informuje web European Conservative.

Najvýraznejšia je táto tendencia medzi mladšími ľuďmi. Vo vekovej skupine od 18 do 29 rokov chce Nemecko opustiť 24 percent respondentov, medzi 30- až 39-ročnými dokonca 27 percent. S pribúdajúcim vekom záujem o emigráciu postupne klesá. Medzi ľuďmi nad 70 rokov ju plánujú iba štyri percentá.

Rozdiely sa prejavili aj pri politických preferenciách. Približne pätina voličov Alternatívy pre Nemecko (AfD) skonštatovala, že chce v najbližších piatich rokoch odísť z krajiny. Nasledujú voliči strany Ľavica s 18 percentami a Aliancie Sahry Wagenknechtovej s 15 percentami.

Prieskum zároveň naznačuje pokračujúcu silnú pozíciu AfD. Ak by sa parlamentné voľby konali teraz, strana by podľa Insa skončila prvá s podporou 28 percent. CDU/CSU by získala 21 percent, Zelení 13,5 percenta a SPD 12 percent.

V hypotetickej priamej voľbe kancelára by Alice Weidelová z AfD získala 29 percent hlasov, zatiaľ čo súčasný kancelár Friedrich Merz 17 percent.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.