Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj predložil USA mierový plán, varuje pred mobilizáciou

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Kyjev odovzdal americkým vyjednávačom nové návrhy plánu na ukončenie vojny s Moskvou. Vo svojom večernom prejave vyzval Spojené štáty, aby posilnili ukrajinskú protivzdušnú obranu a vyvinuli na Rusko tlak s cieľom prinútiť ho k mierovým rokovaniam.

Detaily predložených návrhov zatiaľ nespresnil. Oznámenie prichádza v čase, keď sa očakáva príchod amerických diplomatov do regiónu.

Zelenskyj zároveň varoval, že podľa ukrajinských spravodajských služieb plánuje Kremeľ využiť nadchádzajúce septembrové parlamentné voľby ako zámienku na spustenie novej masívnej mobilizácie.

„Potom, po takzvaných voľbách, plánuje do konca roka ďalšiu rýchlu mobilizáciu niekoľkých stoviek tisíc Rusov a podobný počet ďalších v budúcom roku,“ tvrdil.

Ruskí predstavitelia správy o novej mobilizácii odmietajú. Bývalý prezident Dmitrij Medvedev vyhlásil, že ďalší odvod nie je potrebný, keďže Moskva v prvej polovici tohto roka získala 200-tisíc dobrovoľníkov.

Moskva zároveň naďalej podmieňuje ukončenie konfliktu úplným odovzdaním štyroch nárokovaných ukrajinských regiónov a vyriešením takzvaných základných príčin vojny, zatiaľ čo Kyjev trvá na okamžitom prímerí.

(reuters, max)

  |  

USA rušia dotácie na „zmenu pohlavia“ detí z chudobných rodín

Trumpova administratíva schválila pravidlo, ktorým ruší federálne financovanie blokátorov puberty, hormonálnej terapie a chirurgických zákrokov pre maloletých s rodovou dysfóriou.

Opatrenie sa týka programov Medicaid a CHIP, ktoré zabezpečujú zdravotnú starostlivosť pre 35,5 milióna detí z nízkopríjmových rodín v USA.

Vláda toto rozhodnutie odôvodňuje nedostatočnými vedeckými dôkazmi o prínosoch a rizikách trvalého poškodenia zdravia. Správca Centra pre Medicare a Medicaid Services Mehmet Oz podotkol, že krok chráni deti a šetrí financie.

Pre deti, ktoré už hormonálnu liečbu čerpajú, zaviedol správca šesťmesačné prechodné obdobie na postupné ukončenie terapie, aby sa predišlo zdravotným komplikáciám.

Pravidlo nezakazuje samotné zákroky, no presúva ich finančnú záťaž na štáty, súkromné poistenie či samotné rodiny. Predpokladané úspory predstavujú 235 miliónov dolárov počas desiatich rokov.

Americká lekárska asociácia a Americká akadémia pediatrie sú proti a tvrdia, že odborné rozhodnutia majú oporu v medicíne a patria do rúk rodín a lekárov.

Demokratickí generálni prokurátori už v minulosti podali žalobu s tvrdením, že vláda prekračuje svoje právomoci. Pravidlo zároveň vytvára priamy konflikt so 14 štátmi s legislatívou chrániacou takzvanú transrodovú starostlivosť.

(reuters, max)

  |  

Ukrajina na žiadosť Vancea neútočí na tankery v Čiernom mori

Ukrajina pozastavila útoky dronmi na ropné tankery využívajúce ruský čiernomorský prístav Novorossijsk. Urobila tak na žiadosť amerického viceprezidenta J. D. Vancea, informoval denník Financial Times s odvolaním sa na ukrajinských predstaviteľov.

Washington údajne minulý mesiac upozornil Kyjev, že útoky destabilizujú ropný trh a poškodzujú americké firmy. Terčom sa totiž stávali aj tankery prepravujúce ropu z Kazachstanu cez terminál Kaspického ropovodného konzorcia (CPC).

Ukrajina podľa FT súhlasila, že nebude útočiť na infraštruktúru CPC ani na neruské plavidlá, pokiaľ nie sú pod ukrajinskými sankciami a neprepravujú ruskú ropu či iný náklad.

Útoky v Čiernom mori v júli vyradili až pätinu kapacity nakládky ropy CPC. Kazachstan, ktorý je od tejto exportnej trasy výrazne závislý, zaznamenal oproti júnu pokles produkcie ropy o 14 percent. V krajine pôsobia aj americké spoločnosti Chevron a Exxon Mobil.

Americký predstaviteľ pre FT potvrdil, že administratíva vyzvala Ukrajinu, aby prestala útočiť na neruské plavidlá v Čiernom mori.

(reuters, est)

  |  

Irán odmieta otvoriť Hormuz, húsíovia hlásia smrteľný útok

Vyhliadky na rýchle ukončenie vojny s Iránom sa rozplývajú. USA aj iránski spojenci húsíovia oznámili samostatné útoky na lodnú dopravu v Ománskom zálive a pri vstupe do Červeného mora.

Teherán zdôraznil, že Hormuzský prieliv zostane uzavretý, kým Washington nesplní jeho podmienky – najmä uvoľnenie zmrazených aktív a ukončenie konfliktov v regióne. Obnovený pesimizmus okamžite vyhnal ceny ropy Brent nahor o 1,4 percenta.

V prielive Báb el-Mandeb si útok húsíov na loď Tihamah vyžiadal životy štyroch členov posádky a dvoch záchranárov, čo predstavuje prvé obete spojencov Iránu na mori od začiatku vojny.

Húsíovia taktiež tvrdia, že zasiahli saudskoarabské plavidlo. Zároveň americká armáda raketami vyradila kormidlo panamskej nákladnej lode za porušenie blokády iránskych prístavov.

Rétorika na oboch stranách sa výrazne priostrila. Predstaviteľ iránskej bezpečnosti Mohsen Rezáí vylúčil skoré otvorenie prielivu, zatiaľ čo americký prezident Donald Trump vyhlásil, že USA majú prieliv plne pod kontrolou a zvažuje buď tvrdý úder, alebo ekonomický kolaps Teheránu. Opätovne pritom požaduje od Iránu odškodnenie za obete z minulosti.

Iránske Revolučné gardy naznačili prípravu na možné útočné operácie priamo na území nepriateľa, čo signalizuje riziko ďalšej eskalácie.

(reuters, max)

  |  

Trump sa pre hrozbu z Iránu schoval v cateringovom aute

Americký prezident Donald Trump potvrdil, že minulý mesiac po samite NATO v Ankare tajne vymenil lietadlo na pokyn tajnej služby. Dôvodom údajne bola hrozba atentátu zo strany Iránu.

Trumpa po nastúpení na palubu Air Force One tajne previezli v cateringovom dodávkovom automobile do iného vojenského lietadla, ktorým následne odletel do Veľkej Británie.

Biely dom akciu tajil a informáciu zverejnil až denník Washington Post. Tento postup vyvolal diskusiu o tom, či neboli novinári a prezidentovi asistenti na palube pôvodného lietadla vystavení riziku. Trump reagoval, že rozhodnutie plne prenechal tajnej službe a armáde.

„Dostávam veľa vyhrážok,“ uviedol s tým, že sa podriadil pokynom ochranky, hoci podľa neho bolo náhradné lietadlo zraniteľnejšie než Air Force One.

Súčasne sa objavili otázky týkajúce sa bezpečnosti prezidentskej flotily. Trump do Ankary pricestoval na palube zrekonštruovaného lietadla darovaného Katarom, pre ktoré to bola prvá medzinárodná cesta. Na odlet z Turecka však nečakane zvolil starší stroj.

Rýchle úpravy katarského daru už predtým sprevádzali pochybnosti o cene aj bezpečnosti, čo bolo v čase vyostreného napätia so susedným Iránom vnímané ako bezpečnostné riziko.

(reuters, max)

  |  

Politico: Costa začne cestu po EÚ na Slovensku, témou je rozpočet

Predseda Európskej rady António Costa začne 25. augusta na Slovensku cestu po členských štátoch EÚ. Potvrdili to úradník pre portál Politico aj slovenská agentúra TASR. S prezidentmi a premiérmi chce rokovať o budúcom sedemročnom rozpočte Únie v objeme približne dvoch biliónov eur.

Costa chce počas návštev zistiť priority jednotlivých krajín a pripraviť pôdu na kompromis. Medzi členskými štátmi však pretrvávajú výrazné rozdiely.

Fiškálne opatrné krajiny odmietajú výrazné zvyšovanie príspevkov do rozpočtu. Nemecko podľa Politica požaduje znížiť navrhované výdavky o stovky miliárd eur, vysokú úroveň výdavkov kritizuje aj Holandsko.

Na opačnej strane stojí 16-členná skupina Priateľov kohézie vrátane Slovenska, Poľska, Talianska a Španielska. Presadzuje zachovanie silnej podpory regiónov, poľnohospodárstva a strategických investícií.

Aktualizovaný návrh rozpočtu má pred októbrovým samitom predstaviť Írsko, ktoré predsedá Rade EÚ. Rokovania budú pokračovať na samitoch v novembri a decembri.

Dohodu komplikuje časový tlak. Rozpočet musí schváliť aj Európsky parlament a členské štáty následne potrebujú čas na prijatie potrebnej legislatívy. Rokovania môžu v roku 2027 ovplyvniť aj voľby vo viacerých krajinách vrátane Slovenska.

(tasr, est)