Preskočiť na obsah
Minúta  |  

PiS chce deportovať nepracujúcich Ukrajincov

Poľská opozičná strana Právo a spravodlivosť (PiS) presadzuje návrh na deportáciu mužov ukrajinského pôvodu vo vojenskom veku (25 až 60 rokov), ktorí v Poľsku nepracujú legálne.

Myšlienku pôvodne predstavil europoslanec Tobiasz Bocheński a v relácii Polsat News ju obhajoval poslanec PiS Andrzej Śliwka.

Námestník ministra vnútra Maciej Duszczyk plán označil za nespoľahlivý s tým, že nepracujúci Ukrajinci tvoria iba zhruba päť percent z celkovej komunity.

Podľa Śliwku však aj tento podiel predstavuje tisíce mužov, z ktorých sa dá sformovať celá vojenská brigáda či divízia. Argumentuje, že Ukrajina zápasí s kritickým nedostatkom vojakov. Identifikáciu a vyhľadanie týchto osôb by mali zabezpečiť poľské bezpečnostné zložky.

Poslanec zároveň zdôraznil bezpečnosť samotného Poľska a poukázal na hrozbu nelegálne pracujúcich gangov cudzincov. Odmieta, že by išlo o protiukrajinský krok, a označuje ho za propoľský.

Na otázku, prečo sa opatrenie vzťahuje výhradne na občanov Ukrajiny a neplatí pre nepracujúcich Gruzíncov či Bielorusov, Śliwka reagoval, že návrh reaguje na špecifickú situáciu a núdzový stav ukrajinskej armády.

„Myslím si, že musíme stanoviť termín pre dobrovoľný návrat, a ak tak neurobia, poľské služby by mali konať, podniknúť právne kroky a deportovať týchto ľudí. Pre mňa je to samozrejmé,“ uzavrel.

(max)

Minúta  |  

Mladých bez práce globálne pribúda, hrozbou je aj AI

Nezamestnanosť mladých ľudí na celom svete v roku 2025 vzrástla na 12,4 percenta, čo predstavuje 67 miliónov ľudí vo veku 15 až 24 rokov. Vyplýva to zo správy Medzinárodnej organizácie práce (MOP), podľa ktorej slabý hospodársky rast, geopolitické napätie a pomalá tvorba pracovných miest zvrátili po-pandemické zlepšenia.

Podiel mladých ľudí mimo zamestnania, vzdelávania či odbornej prípravy stúpol na 20 percent, čo je viac ako 257 miliónov osôb.

Zhoršenie situácie zaznamenali v 8 z 11 subregiónov sveta. Najhoršie sú na tom arabské štáty (26,2 percenta) a severná Afrika (22,6 percenta), ale nárast zaznamenala aj Severná Amerika (9,8 percenta).

MOP upozorňuje na masívny úbytok stredne kvalifikovaných administratívnych, obchodných či výrobných pozícií, ktoré v minulosti slúžili ako vstupná brána na trh práce pre absolventov.

Trh práce zároveň ohrozuje rozmach umelej inteligencie. MOP odhaduje, že zmenám spojeným s AI čelí 6,1 percenta pozícií obsadených ľuďmi do 29 rokov. Ak by zanikla len desatina z nich, približne 5,6 milióna mladých pracovníkov (najmä v bohatších ekonomikách) by čelila nezamestnanosti alebo zmene kariéry.

Naopak, v rozvojových krajinách si väčšina mladých nemôže dovoliť nezamestnanosť. Takmer deväť z desiatich mladých ľudí v nízkopríjmových ekonomikách pracuje v neformálnom sektore bez sociálnej či právnej ochrany.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zelenskyj predložil USA mierový plán, varuje pred mobilizáciou

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Kyjev odovzdal americkým vyjednávačom nové návrhy plánu na ukončenie vojny s Moskvou. Vo svojom večernom prejave vyzval Spojené štáty, aby posilnili ukrajinskú protivzdušnú obranu a vyvinuli na Rusko tlak s cieľom prinútiť ho k mierovým rokovaniam.

Detaily predložených návrhov zatiaľ nespresnil. Oznámenie prichádza v čase, keď sa očakáva príchod amerických diplomatov do regiónu.

Zelenskyj zároveň varoval, že podľa ukrajinských spravodajských služieb plánuje Kremeľ využiť nadchádzajúce septembrové parlamentné voľby ako zámienku na spustenie novej masívnej mobilizácie.

„Potom, po takzvaných voľbách, plánuje do konca roka ďalšiu rýchlu mobilizáciu niekoľkých stoviek tisíc Rusov a podobný počet ďalších v budúcom roku,“ tvrdil.

Ruskí predstavitelia správy o novej mobilizácii odmietajú. Bývalý prezident Dmitrij Medvedev vyhlásil, že ďalší odvod nie je potrebný, keďže Moskva v prvej polovici tohto roka získala 200-tisíc dobrovoľníkov.

Moskva zároveň naďalej podmieňuje ukončenie konfliktu úplným odovzdaním štyroch nárokovaných ukrajinských regiónov a vyriešením takzvaných základných príčin vojny, zatiaľ čo Kyjev trvá na okamžitom prímerí.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA rušia dotácie na „zmenu pohlavia“ detí z chudobných rodín

Trumpova administratíva schválila pravidlo, ktorým ruší federálne financovanie blokátorov puberty, hormonálnej terapie a chirurgických zákrokov pre maloletých s rodovou dysfóriou.

Opatrenie sa týka programov Medicaid a CHIP, ktoré zabezpečujú zdravotnú starostlivosť pre 35,5 milióna detí z nízkopríjmových rodín v USA.

Vláda toto rozhodnutie odôvodňuje nedostatočnými vedeckými dôkazmi o prínosoch a rizikách trvalého poškodenia zdravia. Správca Centra pre Medicare a Medicaid Services Mehmet Oz podotkol, že krok chráni deti a šetrí financie.

Pre deti, ktoré už hormonálnu liečbu čerpajú, zaviedol správca šesťmesačné prechodné obdobie na postupné ukončenie terapie, aby sa predišlo zdravotným komplikáciám.

Pravidlo nezakazuje samotné zákroky, no presúva ich finančnú záťaž na štáty, súkromné poistenie či samotné rodiny. Predpokladané úspory predstavujú 235 miliónov dolárov počas desiatich rokov.

Americká lekárska asociácia a Americká akadémia pediatrie sú proti a tvrdia, že odborné rozhodnutia majú oporu v medicíne a patria do rúk rodín a lekárov.

Demokratickí generálni prokurátori už v minulosti podali žalobu s tvrdením, že vláda prekračuje svoje právomoci. Pravidlo zároveň vytvára priamy konflikt so 14 štátmi s legislatívou chrániacou takzvanú transrodovú starostlivosť.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ukrajina na žiadosť Vancea neútočí na tankery v Čiernom mori

Ukrajina pozastavila útoky dronmi na ropné tankery využívajúce ruský čiernomorský prístav Novorossijsk. Urobila tak na žiadosť amerického viceprezidenta J. D. Vancea, informoval denník Financial Times s odvolaním sa na ukrajinských predstaviteľov.

Washington údajne minulý mesiac upozornil Kyjev, že útoky destabilizujú ropný trh a poškodzujú americké firmy. Terčom sa totiž stávali aj tankery prepravujúce ropu z Kazachstanu cez terminál Kaspického ropovodného konzorcia (CPC).

Ukrajina podľa FT súhlasila, že nebude útočiť na infraštruktúru CPC ani na neruské plavidlá, pokiaľ nie sú pod ukrajinskými sankciami a neprepravujú ruskú ropu či iný náklad.

Útoky v Čiernom mori v júli vyradili až pätinu kapacity nakládky ropy CPC. Kazachstan, ktorý je od tejto exportnej trasy výrazne závislý, zaznamenal oproti júnu pokles produkcie ropy o 14 percent. V krajine pôsobia aj americké spoločnosti Chevron a Exxon Mobil.

Americký predstaviteľ pre FT potvrdil, že administratíva vyzvala Ukrajinu, aby prestala útočiť na neruské plavidlá v Čiernom mori.

(reuters, est)

Minúta  |  

Irán odmieta otvoriť Hormuz, húsíovia hlásia smrteľný útok

Vyhliadky na rýchle ukončenie vojny s Iránom sa rozplývajú. USA aj iránski spojenci húsíovia oznámili samostatné útoky na lodnú dopravu v Ománskom zálive a pri vstupe do Červeného mora.

Teherán zdôraznil, že Hormuzský prieliv zostane uzavretý, kým Washington nesplní jeho podmienky – najmä uvoľnenie zmrazených aktív a ukončenie konfliktov v regióne. Obnovený pesimizmus okamžite vyhnal ceny ropy Brent nahor o 1,4 percenta.

V prielive Báb el-Mandeb si útok húsíov na loď Tihamah vyžiadal životy štyroch členov posádky a dvoch záchranárov, čo predstavuje prvé obete spojencov Iránu na mori od začiatku vojny.

Húsíovia taktiež tvrdia, že zasiahli saudskoarabské plavidlo. Zároveň americká armáda raketami vyradila kormidlo panamskej nákladnej lode za porušenie blokády iránskych prístavov.

Rétorika na oboch stranách sa výrazne priostrila. Predstaviteľ iránskej bezpečnosti Mohsen Rezáí vylúčil skoré otvorenie prielivu, zatiaľ čo americký prezident Donald Trump vyhlásil, že USA majú prieliv plne pod kontrolou a zvažuje buď tvrdý úder, alebo ekonomický kolaps Teheránu. Opätovne pritom požaduje od Iránu odškodnenie za obete z minulosti.

Iránske Revolučné gardy naznačili prípravu na možné útočné operácie priamo na území nepriateľa, čo signalizuje riziko ďalšej eskalácie.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.