Preskočiť na obsah
  |  

Putin pohrozil odvetou za zadržiavanie ruských lodí

Moskva odpovie rovnakým spôsobom, ak európske krajiny začnú konfiškovať ruské obchodné plavidlá. Šéf Kremľa Vladimir Putin podľa agentúry TASS označil takéto opatrenia za „pirátstvo a banditizmus“.

Vyhlásil, že prípadná odveta by sa podľa neho nemusela obmedziť na vody, v ktorých by boli ruské plavidlá zadržané, ale mohla by prísť všade, kde to Moskva uzná za potrebné.

Povedal to počas návštevy ostrova Sachalin, kde sleduje vojenské cvičenia. Severoatlantickú alianciu zároveň obvinil z prenikania do ázijsko-tichomorského regiónu a vytvárania napätia v Arktíde.

Vyhlásenie je reakciou na zvyšujúci sa tlak Európskej únie na takzvanú ruskú tieňovú flotilu. Sankcie rozšírila na stovky plavidiel, pričom niektoré lode a ich posádky európske štáty zadržali na kontroly. Viaceré vlády zároveň zvažujú prísnejšie opatrenia proti plavidlám podozrivým z obchádzania sankcií.

(reuters, bak)

  |  

Letisko v Catanii bude zatvorené dlhšie. Erupcie Etny pokračujú

Letisko v sicílskej Catanii zostane pre pokračujúcu erupciu sopky Etna a sopečný popol zatvorené najmenej do 18.00 h v stredu. Informovala o tom spoločnosť SAC, ktorá letisko prevádzkuje.

Letisko v Comise, kam bola od začiatku sopečnej činnosti minulý týždeň presmerovaná časť leteckej dopravy z Catanie a do nej, bolo v stredu ráno takisto zatvorené pre sopečný popol.

Etna, ktorá dosahuje výšku viac ako 3 300 metrov a k erupciám na nej dochádza pravidelne, je nepretržite monitorovaná. Sopečná činnosť narúša leteckú dopravu už niekoľko dní, a to uprostred hlavnej turistickej sezóny.

Problémy sa týkajú aj odletov z ostrova. Dovolenkári preto musia využívať letisko v Palerme, hlavnom meste Sicílie, alebo cestovať vlakom.

(tasr, bak)

  |  

KDH vyzýva Šaška, aby ukázal, ako budú fungovať záchranky

Opozičné KDH rok po zrušení tendra na prevádzkovateľov záchrannej zdravotnej služby žiada ministra zdravotníctva Kamila Šaška, aby zverejnil finálny model jej fungovania. Podľa poslanca Františka Majerského neistota odrádza poskytovateľov od investícií do techniky. Hnutie preto požaduje aj fyzický audit vybavenia jednotlivých staníc.

KDH pripomenulo, že po zrušení tendra podal generálny prokurátor Maroš Žilinka 32 správnych žalôb. Prípad preveruje aj polícia pre podozrenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Majerský zároveň spochybnil ministrovo tvrdenie, že nový model vzniká po konzultáciách s odborníkmi, a odmietol možnosť začleniť záchrannú službu priamo pod urgentné príjmy.

Kritiku pridal aj exminister Marek Krajčí. Poukázal na to, že súčasní prevádzkovatelia fungujú na základe povolení z roku 2019, ktoré minister dočasne predlžuje, čo podľa neho znižuje motiváciu investovať do nových sanitiek.

Šaško avizoval, že návrh riešenia predstaví v najbližších týždňoch. Tvrdí, že zohľadňuje rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie, pričom vznikol po diskusiách s odborníkmi.

Pôvodný tender z mája 2025 čelil kritike pre netransparentnosť a v auguste ho Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR zrušilo.

(tasr, bak)

  |  

Nórsky štátny fond dosiahol rekordný zisk

Najväčší štátny investičný fond na svete zarobil v prvom polroku 2026 rekordných 1,75 bilióna nórskych korún, teda približne 184,3 miliardy dolárov. K výsledku prispel najmä rast akciových trhov, predovšetkým ázijských technologických spoločností.

Nórsky fond v hodnote 2,3 bilióna dolárov investuje príjmy štátu z ťažby ropy a plynu. V priemere vlastní 1,5 percenta všetkých verejne obchodovaných spoločností na svete a svoje prostriedky má vložené približne v 7 100 firmách, nehnuteľnostiach a rôznych obnoviteľných projektoch.

Medzi jeho významné technologické investície patrí 1,28-percentný podiel v spoločnosti Nvidia v hodnote 62 miliárd dolárov, ako aj podiely v spoločnostiach Apple, Alphabet, Microsoft a Taiwan Semiconductor Manufacturing.

Fond zároveň prvýkrát oznámil, že ku koncu júna vlastnil 0,05 percenta spoločnosti SpaceX v hodnote 1,22 miliardy dolárov. Jej akcie po rekordnom vstupe na burzu koncom júna prudko vzrástli, následne však výrazne oslabili pre pochybnosti investorov o vysokom ocenení firmy.

(reuters, bak)

  |  

V Univerzitnej nemocnici Martin nahlásili bombu

V Univerzitnej nemocnici Martin (UNM) niekto v stredu predpoludním nahlásil bombu. Potvrdila to hovorkyňa nemocnice Katarína Kapustová, hrozba bola doručená prostredníctvom elektronickej pošty. O prípade informoval portál Aktuality.sk.

Podľa portálu boli v nemocnici aktivované bezpečnostné protokoly, zastavené všetky chirurgické výkony a plánované operácie a zišiel sa krízový štáb. Hovorkyňa nemocnice uviedla, že bližšie informácie nateraz poskytovať nebudú a stanovisko zverejní nemocnica neskôr.

Informáciu o bezpečnostnom incidente v martinskej nemocnici potvrdila aj žilinská krajská policajná hovorkyňa Zuzana Šefčíková. „Na mieste vykonávame potrebné úkony v zmysle zákona o Policajnom zbore,“ dodala Šefčíková.

(tasr, bak)

  |  

Rada FPU si v stredu nového predsedu nezvolila

Rada Fondu na podporu umenia (FPU) si má nového predsedu voliť až na ďalšom zasadnutí. Na stredajšom zasadnutí voľba neprebehne, členovia si totiž odsúhlasili vypustenie tohto bodu z programu.

Miesto predsedu Rady FPU sa uvoľnilo po tom, ako vtedajší predseda Matúš Oľha abdikoval. Svojho postu sa vzdal k 23. júlu. Svoj krok odôvodnil mediálnym lynčom, ktorému je dlhodobo vystavený a ktorý už nie je ochotný znášať. Do zvolenia nového predsedu rady vedie radu podpredseda Ľubomír Kleštinec.

(tasr, bak)