Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Začína sa megaproces s firmou Meta. V hre je vyše bilióna dolárov

V Kalifornii sa v stredu začína proces, ktorý môže mať pre technologickú spoločnosť vážne finančné aj prevádzkové dôsledky. Koalícia amerických štátov ju viní z toho, že Facebook a Instagram navrhla tak, aby si vytvárali závislosť u mladých používateľov.

Colorado, Kentucky, Kalifornia a New Jersey tvrdia, že firma zavádzala verejnosť o bezpečnosti platforiem. Ďalších 29 štátov ju obviňuje z nezákonného zhromažďovania a využívania údajov detí. Výber poroty sa začína v stredu, úvodné vystúpenia sú naplánované na 18. augusta. Vypovedať majú aj Mark Zuckerberg a šéf Instagramu Adam Mosseri.

Generálni prokurátori žiadajú okrem finančného odškodnenia zavedenie vekových obmedzení, odstránenie nekonečného rolovania, prísnejšie časové limity či zmenu algoritmov. Meta odhaduje možné škody až na 1,4 bilióna dolárov, štáty však požadovanú sumu nezverejnili.

Spoločnosť obvinenia odmieta a tvrdí, že dlhodobo pracuje na ochrane mladých ľudí. Proces má trvať približne sedem týždňov. Meta zároveň čelí tisícom ďalších žalôb pre údajné negatívne dôsledky svojich platforiem na deti a dospievajúcich.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Nízka hladina Rýna komplikuje chod nemeckého priemyslu

Rekordný pokles vody na jednej z hlavných európskych dopravných tepien spôsobuje firmám rastúce problémy. Chemické podniky, energetické spoločnosti, oceliarne aj obchodníci s poľnohospodárskymi komoditami upozorňujú na vyššie náklady, obmedzenú prepravu a výpadky výroby.

Spoločnosť Covestro nedokáže nedostatok lodných kapacít úplne nahradiť cestnou a železničnou dopravou a vo svojom závode v Dormagene vyhlásila vyššiu moc pri výrobe polyéterpolyolov. Problémy hlási aj chemický park spoločnosti Evonik v Marle.

Energetická firma Uniper zaznamenala nižšiu produkciu nemeckých vodných elektrární. Oceliareň Salzgitter zase musí prepravovať uhlie z Rotterdamu vlakmi.

Situácia zasahuje aj poľnohospodárstvo. Obchodná spoločnosť RWZ počas júla a augusta bežne prepraví zo svojich riečnych terminálov najmenej 50-tisíc ton nákladu. Tento rok nedosiahla ani desať percent obvyklého objemu a využíva drahšie kamióny.

Nahradiť riečnu dopravu je pritom náročné. Podľa nemeckého stavebného priemyslu môže byť na prepravu nákladu jednej riečnej lode potrebných až 150 kamiónov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Ministerstvo vnútra a ZMOS spustia projekt civilnej ochrany

Ministerstvo vnútra spolu so Združením miest a obcí Slovenska spustia od septembra projekt zameraný na prevenciu mimoriadnych udalostí a civilnú ochranu na miestnej úrovni. Potrvá do roku 2030 a financovaný bude z nórskych finančných mechanizmov.

Samosprávy získajú praktický krízový manuál, systém vzdelávania, simulačné a terénne cvičenia aj informačnú kampaň. Predstaviteľov miest a obcí budú počas nasledujúcich štyroch rokov školiť nórski odborníci.

Projekt má rozpočet dva milióny eur, pričom 300-tisíc eur dostane ZMOS na prípravu digitálnych manuálov a ďalšie aktivity. Podľa predsedu združenia Jozefa Božika sa samosprávy musia do budúcnosti pripraviť aj infraštruktúrne na zvládanie kríz vrátane prípadného vojenského konfliktu. Poukázal pritom na budovanie nových bunkrov civilnej ochrany v ďalších štátoch Európskej únie.

Krízový manuál bude dostupný všetkým starostom a primátorom aj prostredníctvom mobilnej aplikácie fungujúcej bez internetového pripojenia. Obsahovať má približne desať až pätnásť základných postupov a potrebné kontakty.

Do projektu sú zapojené aj nórske riaditeľstvo pre civilnú ochranu a združenie miestnych a regionálnych samospráv.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Putin pohrozil odvetou za zadržiavanie ruských lodí

Moskva odpovie rovnakým spôsobom, ak európske krajiny začnú konfiškovať ruské obchodné plavidlá. Šéf Kremľa Vladimir Putin podľa agentúry TASS označil takéto opatrenia za „pirátstvo a banditizmus“.

Vyhlásil, že prípadná odveta by sa podľa neho nemusela obmedziť na vody, v ktorých by boli ruské plavidlá zadržané, ale mohla by prísť všade, kde to Moskva uzná za potrebné.

Povedal to počas návštevy ostrova Sachalin, kde sleduje vojenské cvičenia. Severoatlantickú alianciu zároveň obvinil z prenikania do ázijsko-tichomorského regiónu a vytvárania napätia v Arktíde.

Vyhlásenie je reakciou na zvyšujúci sa tlak Európskej únie na takzvanú ruskú tieňovú flotilu. Sankcie rozšírila na stovky plavidiel, pričom niektoré lode a ich posádky európske štáty zadržali na kontroly. Viaceré vlády zároveň zvažujú prísnejšie opatrenia proti plavidlám podozrivým z obchádzania sankcií.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Letisko v Catanii bude zatvorené dlhšie. Erupcie Etny pokračujú

Letisko v sicílskej Catanii zostane pre pokračujúcu erupciu sopky Etna a sopečný popol zatvorené najmenej do 18.00 h v stredu. Informovala o tom spoločnosť SAC, ktorá letisko prevádzkuje.

Letisko v Comise, kam bola od začiatku sopečnej činnosti minulý týždeň presmerovaná časť leteckej dopravy z Catanie a do nej, bolo v stredu ráno takisto zatvorené pre sopečný popol.

Etna, ktorá dosahuje výšku viac ako 3 300 metrov a k erupciám na nej dochádza pravidelne, je nepretržite monitorovaná. Sopečná činnosť narúša leteckú dopravu už niekoľko dní, a to uprostred hlavnej turistickej sezóny.

Problémy sa týkajú aj odletov z ostrova. Dovolenkári preto musia využívať letisko v Palerme, hlavnom meste Sicílie, alebo cestovať vlakom.

(tasr, bak)

Minúta  |  

KDH vyzýva Šaška, aby ukázal, ako budú fungovať záchranky

Opozičné KDH rok po zrušení tendra na prevádzkovateľov záchrannej zdravotnej služby žiada ministra zdravotníctva Kamila Šaška, aby zverejnil finálny model jej fungovania. Podľa poslanca Františka Majerského neistota odrádza poskytovateľov od investícií do techniky. Hnutie preto požaduje aj fyzický audit vybavenia jednotlivých staníc.

KDH pripomenulo, že po zrušení tendra podal generálny prokurátor Maroš Žilinka 32 správnych žalôb. Prípad preveruje aj polícia pre podozrenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Majerský zároveň spochybnil ministrovo tvrdenie, že nový model vzniká po konzultáciách s odborníkmi, a odmietol možnosť začleniť záchrannú službu priamo pod urgentné príjmy.

Kritiku pridal aj exminister Marek Krajčí. Poukázal na to, že súčasní prevádzkovatelia fungujú na základe povolení z roku 2019, ktoré minister dočasne predlžuje, čo podľa neho znižuje motiváciu investovať do nových sanitiek.

Šaško avizoval, že návrh riešenia predstaví v najbližších týždňoch. Tvrdí, že zohľadňuje rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie, pričom vznikol po diskusiách s odborníkmi.

Pôvodný tender z mája 2025 čelil kritike pre netransparentnosť a v auguste ho Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR zrušilo.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.