Preskočiť na obsah
  |  

Na poli v Horných Orešanoch odkryli nemecký bunker

Pamiatkari vykopali na poli v Horných Orešanoch pri Trnave nemecký bunker typu Kugelbunker z roku 1945. Podľa Krajského pamiatkového úradu v Trnave ide o prvý odkrytý objekt tohto typu na Slovensku. Po premiestnení ho sprístupnia verejnosti neďaleko náleziska.

Guľovitý bunker bol určený približne pre štyroch vojakov. Slúžil ako kryt pred delostreleckou paľbou či bombardovaním, prípadne ako strelecké stanovište. Tento typ sa začal vyrábať v decembri 1944 a v obci ho zrejme osadili niekoľko mesiacov pred koncom druhej svetovej vojny.

Miestne deti sa v ňom hrávali ešte v 60. rokoch. Po tom, ako jedno z nich prinieslo domov granát, obyvatelia bunker z bezpečnostných dôvodov zasypali.

Pamiatkari sa zároveň dozvedeli o ďalších troch až piatich podobných objektoch v okolí, pričom jeden údajne slúži ako žumpa.

Nájdený bunker umiestnia pri ceste smerujúcej ku kláštoru a doplnia informačnou tabuľou s technickými údajmi a dobovými nákresmi. Mierne ho zakopú, aby s ním nebolo možné manipulovať.

(tasr, bak)

  |  

NMS: Republika rastie nad 13 percent, Hlasu bliká kontrolka

Progresívne Slovensko by podľa augustového modelu agentúry NMS vyhralo parlamentné voľby so ziskom 19,2 percenta. Nasledovali by Smer so 16,5 a Republika s 13,3 percenta. Hnutie Slovensko by získalo 8,9 percenta, Sloboda a Solidarita 7,4 a Hlas spolu s Kresťanskodemokratickým hnutím zhodne po 5,9 percenta.

Podľa analýzy NMS sa Igor Matovič stabilizoval na štvrtej priečke, jeho posilňovanie však do veľkej miery predstavuje presuny v rámci opozície. Konfrontačná politika dokáže mobilizovať vlastné jadro, no komplikuje získavanie voličov súčasnej koalície. Rast Hnutia Slovensko môže zároveň oslabovať Demokratov či Sme rodina, ktoré zostávajú pod päťpercentnou hranicou.

Volebný potenciál Matovičovho hnutia dosahuje 11,9 percenta. Najvyšší má Progresívne Slovensko s 24,9 percenta, nasledujú Smer s 19,9 a Republika so 17,6 percenta.

Do parlamentu by sa podľa modelu dostalo sedem strán. Progresívne Slovensko by malo 38 poslancov, Smer 32, Republika 26, Slovensko 17, Sloboda a Solidarita 14, Kresťanskodemokratické hnutie 12 a Hlas 11.

Prieskum na vzorke 1 001 respondentov vykonali od 5. do 10. augusta.

(nms, bak)

  |  

Začína sa megaproces s firmou Meta. V hre je vyše bilióna dolárov

V Kalifornii sa v stredu začína proces, ktorý môže mať pre technologickú spoločnosť vážne finančné aj prevádzkové dôsledky. Koalícia amerických štátov ju viní z toho, že Facebook a Instagram navrhla tak, aby si vytvárali závislosť u mladých používateľov.

Colorado, Kentucky, Kalifornia a New Jersey tvrdia, že firma zavádzala verejnosť o bezpečnosti platforiem. Ďalších 29 štátov ju obviňuje z nezákonného zhromažďovania a využívania údajov detí. Výber poroty sa začína v stredu, úvodné vystúpenia sú naplánované na 18. augusta. Vypovedať majú aj Mark Zuckerberg a šéf Instagramu Adam Mosseri.

Generálni prokurátori žiadajú okrem finančného odškodnenia zavedenie vekových obmedzení, odstránenie nekonečného rolovania, prísnejšie časové limity či zmenu algoritmov. Meta odhaduje možné škody až na 1,4 bilióna dolárov, štáty však požadovanú sumu nezverejnili.

Spoločnosť obvinenia odmieta a tvrdí, že dlhodobo pracuje na ochrane mladých ľudí. Proces má trvať približne sedem týždňov. Meta zároveň čelí tisícom ďalších žalôb pre údajné negatívne dôsledky svojich platforiem na deti a dospievajúcich.

(reuters, bak)

  |  

Nízka hladina Rýna komplikuje chod nemeckého priemyslu

Rekordný pokles vody na jednej z hlavných európskych dopravných tepien spôsobuje firmám rastúce problémy. Chemické podniky, energetické spoločnosti, oceliarne aj obchodníci s poľnohospodárskymi komoditami upozorňujú na vyššie náklady, obmedzenú prepravu a výpadky výroby.

Spoločnosť Covestro nedokáže nedostatok lodných kapacít úplne nahradiť cestnou a železničnou dopravou a vo svojom závode v Dormagene vyhlásila vyššiu moc pri výrobe polyéterpolyolov. Problémy hlási aj chemický park spoločnosti Evonik v Marle.

Energetická firma Uniper zaznamenala nižšiu produkciu nemeckých vodných elektrární. Oceliareň Salzgitter zase musí prepravovať uhlie z Rotterdamu vlakmi.

Situácia zasahuje aj poľnohospodárstvo. Obchodná spoločnosť RWZ počas júla a augusta bežne prepraví zo svojich riečnych terminálov najmenej 50-tisíc ton nákladu. Tento rok nedosiahla ani desať percent obvyklého objemu a využíva drahšie kamióny.

Nahradiť riečnu dopravu je pritom náročné. Podľa nemeckého stavebného priemyslu môže byť na prepravu nákladu jednej riečnej lode potrebných až 150 kamiónov.

(reuters, bak)

  |  

Ministerstvo vnútra a ZMOS spustia projekt civilnej ochrany

Ministerstvo vnútra spolu so Združením miest a obcí Slovenska spustia od septembra projekt zameraný na prevenciu mimoriadnych udalostí a civilnú ochranu na miestnej úrovni. Potrvá do roku 2030 a financovaný bude z nórskych finančných mechanizmov.

Samosprávy získajú praktický krízový manuál, systém vzdelávania, simulačné a terénne cvičenia aj informačnú kampaň. Predstaviteľov miest a obcí budú počas nasledujúcich štyroch rokov školiť nórski odborníci.

Projekt má rozpočet dva milióny eur, pričom 300-tisíc eur dostane ZMOS na prípravu digitálnych manuálov a ďalšie aktivity. Podľa predsedu združenia Jozefa Božika sa samosprávy musia do budúcnosti pripraviť aj infraštruktúrne na zvládanie kríz vrátane prípadného vojenského konfliktu. Poukázal pritom na budovanie nových bunkrov civilnej ochrany v ďalších štátoch Európskej únie.

Krízový manuál bude dostupný všetkým starostom a primátorom aj prostredníctvom mobilnej aplikácie fungujúcej bez internetového pripojenia. Obsahovať má približne desať až pätnásť základných postupov a potrebné kontakty.

Do projektu sú zapojené aj nórske riaditeľstvo pre civilnú ochranu a združenie miestnych a regionálnych samospráv.

(tasr, bak)

  |  

Putin pohrozil odvetou za zadržiavanie ruských lodí

Moskva odpovie rovnakým spôsobom, ak európske krajiny začnú konfiškovať ruské obchodné plavidlá. Šéf Kremľa Vladimir Putin podľa agentúry TASS označil takéto opatrenia za „pirátstvo a banditizmus“.

Vyhlásil, že prípadná odveta by sa podľa neho nemusela obmedziť na vody, v ktorých by boli ruské plavidlá zadržané, ale mohla by prísť všade, kde to Moskva uzná za potrebné.

Povedal to počas návštevy ostrova Sachalin, kde sleduje vojenské cvičenia. Severoatlantickú alianciu zároveň obvinil z prenikania do ázijsko-tichomorského regiónu a vytvárania napätia v Arktíde.

Vyhlásenie je reakciou na zvyšujúci sa tlak Európskej únie na takzvanú ruskú tieňovú flotilu. Sankcie rozšírila na stovky plavidiel, pričom niektoré lode a ich posádky európske štáty zadržali na kontroly. Viaceré vlády zároveň zvažujú prísnejšie opatrenia proti plavidlám podozrivým z obchádzania sankcií.

(reuters, bak)