Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Marocký biskup: Maročanov do Európy neženie hlad ani chudoba

Kým španielski a európski lídri bagatelizovali politický rozmer masového narušenia hraníc, ktoré viedlo k vniknutiu približne 70-tisíc ľudí do španielskej enklávy Ceuta, biskup zo severného Maroka vyjadril presvedčenie, že táto kríza má politický charakter.

Arcibiskup Tangeru Emilio Rocha OFM povedal pre katolícky spravodajský portál „El Pilar“, že migranti sú „varovným signálom“, pokiaľ ide o vzťahy medzi Španielskom a týmto severoafrickým štátom.

Hoci tvrdil, že motívy nedávneho masového prekročenia hraníc nie sú úplne jasné, poznamenal, že pre rodených Maročanov podľa neho nie je hnacou silou hlad ani chudoba, ale skôr lákavá predstava lepšej kvality života v Európe.

Migranti vtrhli do Ceuty 30. júla. Zatiaľ čo väčšina z nich bola rýchlo repatriovaná, odhaduje sa, že približne 140 z nich zahynulo pri vstupe na európske územie, pričom v meste stále zostáva 2- až 6-tisíc migrantov. Odhady miestnych a národných orgánov sa líšia.

Rocha bol svedkom prekročenia hraníc, keďže sa v tejto oblasti nachádzal pri príležitosti najdôležitejšieho marockého štátneho sviatku, Dňa trónu. Arcibiskup, ktorý sa narodil v Španielsku, vyjadril prekvapenie nad pokusom migrantov, pretože cesty v tejto oblasti boli pre sviatok pod prísnym dohľadom. Kráľ ho totiž oslavoval v neďalekom meste.

Považoval za „zaujímavé“, že v deň, keď bolo takéto „prísne stráženie“, ľudia prekračovali hranice, „akoby im v tom nič nebránilo“. Povedal, že tam bola polícia, „ale nikto nič nerobil“.

(rjo, sak)

Minúta  |  

Inteligentné okuliare od Mety čelia v Nemecku problému

Organizácia HateAid podnikla právne kroky proti spoločnostiam predávajúcim zariadenia s umelou inteligenciou. Tvrdí, že nemecké pravidlá ochrany súkromia porušuje najmä model Ray-Ban Meta Wayfarer.

Podnet smeruje proti spoločnosti Meta, firmám zo skupiny výrobcu okuliarov EssilorLuxottica vrátane značky Ray-Ban a predajcom Fielmann, Apollo-Optik, Mister Spex a MediaMarkt. HateAid argumentuje zákonom, ktorý zakazuje predaj komunikačných zariadení umožňujúcich zaznamenávať ľudí bez ich vedomia.

„Pred inteligentnými okuliarmi niet kam uniknúť. Musíte počítať s tým, že vás môžu kedykoľvek nakrúcať a následne zverejniť na internete,“ vyhlásila riaditeľka HateAid Josephine Ballonová.

Nemecká Spolková sieťová agentúra trh pozorne sleduje, zatiaľ však formálne nevyšetruje možné prípady porušenia. Samotné vlastníctvo, dovoz ani predaj inteligentných okuliarov podľa nej nie sú zakázané, pokiaľ je nahrávanie jasne signalizované, napríklad svetelným indikátorom.

HateAid zároveň upozorňuje na rastúci počet prípadov digitálneho násilia založeného na obrazových materiáloch, ktorého terčom sú najmä ženy.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Irán odmieta hovoriť o predĺžení prímeria s USA

Medzi Iránom a Spojenými štátmi sa neuskutočnili rokovania o predĺžení prímeria, povedal v stredu agentúre Reuters vysokopostavený iránsky zdroj.

Podľa neho Teherán nepovažuje takúto diskusiu za potrebnú, pretože dohoda z jeho pohľadu nemala stanovený dátum začiatku. Iránska strana preto zastáva názor, že nie je čo predlžovať.

Reagoval tak na správu tureckej agentúry Anadolu, ktorá s odvolaním sa na pakistanské vládne zdroje informovala, že obe krajiny sa dohodli na predĺžení 60-dňového prímeria v rámci júnovej dočasnej dohody.

Tá počítala s okamžitým a trvalým ukončením vojenských operácií, no rýchlo sa rozpadla. Americký prezident Donald Trump ju 7. júla označil za skončenú a iránske ministerstvo zahraničných vecí o týždeň neskôr za pozastavenú.

Šesťdesiatdňová lehota sa podľa pôvodnej dohody týkala obdobia na dosiahnutie konečnej dohody o obmedzení iránskeho jadrového programu a zrušení amerických sankcií. Podľa zdroja sa cez sprostredkovateľov diskutuje o návrate Spojených štátov k dočasnej dohode a stanovení harmonogramu záväzkov, zatiaľ však bez pokroku.

„Jednou z otázok, o ktorých sa rokuje prostredníctvom sprostredkovateľov, je návrat USA k dočasnej dohode a stanovenie časového rámca na splnenie záväzkov. V tejto otázke nedošlo k absolútne žiadnemu pokroku,“ dodal vysokopostavený iránsky predstaviteľ.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Novorossijsk ostal po ukrajinskom útoku bez vody

Ruský čiernomorský prístav Novorossijsk zostal po nočnom ukrajinskom útoku dronmi bez dodávok vody. Starosta mesta Andrej Kravčenko oznámil vyhlásenie mimoriadnej situácie a začiatok vyhodnocovania škôd. Zasiahnutých bolo aj niekoľko vzdelávacích zariadení.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že terčom operácie bola ruská námorná základňa v Novorossijsku. Ukrajinské sily podľa jeho slov použili drony, rakety a bezpilotné člny.

Rusko presunulo časť plavidiel svojej Čiernomorskej flotily do Novorossijska po opakovaných ukrajinských útokoch na lode na Kryme, ktorý Moskva obsadila a anektovala v roku 2014.

Nočný útok zasiahol aj prístavnú infraštruktúru. Prevádzku museli prerušiť dva terminály určené na vývoz obilia.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Na poli v Horných Orešanoch odkryli nemecký bunker

Pamiatkari vykopali na poli v Horných Orešanoch pri Trnave nemecký bunker typu Kugelbunker z roku 1945. Podľa Krajského pamiatkového úradu v Trnave ide o prvý odkrytý objekt tohto typu na Slovensku. Po premiestnení ho sprístupnia verejnosti neďaleko náleziska.

Guľovitý bunker bol určený približne pre štyroch vojakov. Slúžil ako kryt pred delostreleckou paľbou či bombardovaním, prípadne ako strelecké stanovište. Tento typ sa začal vyrábať v decembri 1944 a v obci ho zrejme osadili niekoľko mesiacov pred koncom druhej svetovej vojny.

Miestne deti sa v ňom hrávali ešte v 60. rokoch. Po tom, ako jedno z nich prinieslo domov granát, obyvatelia bunker z bezpečnostných dôvodov zasypali.

Pamiatkari sa zároveň dozvedeli o ďalších troch až piatich podobných objektoch v okolí, pričom jeden údajne slúži ako žumpa.

Nájdený bunker umiestnia pri ceste smerujúcej ku kláštoru a doplnia informačnou tabuľou s technickými údajmi a dobovými nákresmi. Mierne ho zakopú, aby s ním nebolo možné manipulovať.

(tasr, bak)

Minúta  |  

NMS: Republika rastie nad 13 percent, Hlasu bliká kontrolka

Progresívne Slovensko by podľa augustového modelu agentúry NMS vyhralo parlamentné voľby so ziskom 19,2 percenta. Nasledovali by Smer so 16,5 a Republika s 13,3 percenta. Hnutie Slovensko by získalo 8,9 percenta, Sloboda a Solidarita 7,4 a Hlas spolu s Kresťanskodemokratickým hnutím zhodne po 5,9 percenta.

Podľa analýzy NMS sa Igor Matovič stabilizoval na štvrtej priečke, jeho posilňovanie však do veľkej miery predstavuje presuny v rámci opozície. Konfrontačná politika dokáže mobilizovať vlastné jadro, no komplikuje získavanie voličov súčasnej koalície. Rast Hnutia Slovensko môže zároveň oslabovať Demokratov či Sme rodina, ktoré zostávajú pod päťpercentnou hranicou.

Volebný potenciál Matovičovho hnutia dosahuje 11,9 percenta. Najvyšší má Progresívne Slovensko s 24,9 percenta, nasledujú Smer s 19,9 a Republika so 17,6 percenta.

Do parlamentu by sa podľa modelu dostalo sedem strán. Progresívne Slovensko by malo 38 poslancov, Smer 32, Republika 26, Slovensko 17, Sloboda a Solidarita 14, Kresťanskodemokratické hnutie 12 a Hlas 11.

Prieskum na vzorke 1 001 respondentov vykonali od 5. do 10. augusta.

(nms, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.