Preskočiť na obsah
  |  

Inteligentné okuliare od Mety čelia v Nemecku problému

Organizácia HateAid podnikla právne kroky proti spoločnostiam predávajúcim zariadenia s umelou inteligenciou. Tvrdí, že nemecké pravidlá ochrany súkromia porušuje najmä model Ray-Ban Meta Wayfarer.

Podnet smeruje proti spoločnosti Meta, firmám zo skupiny výrobcu okuliarov EssilorLuxottica vrátane značky Ray-Ban a predajcom Fielmann, Apollo-Optik, Mister Spex a MediaMarkt. HateAid argumentuje zákonom, ktorý zakazuje predaj komunikačných zariadení umožňujúcich zaznamenávať ľudí bez ich vedomia.

„Pred inteligentnými okuliarmi niet kam uniknúť. Musíte počítať s tým, že vás môžu kedykoľvek nakrúcať a následne zverejniť na internete,“ vyhlásila riaditeľka HateAid Josephine Ballonová.

Nemecká Spolková sieťová agentúra trh pozorne sleduje, zatiaľ však formálne nevyšetruje možné prípady porušenia. Samotné vlastníctvo, dovoz ani predaj inteligentných okuliarov podľa nej nie sú zakázané, pokiaľ je nahrávanie jasne signalizované, napríklad svetelným indikátorom.

HateAid zároveň upozorňuje na rastúci počet prípadov digitálneho násilia založeného na obrazových materiáloch, ktorého terčom sú najmä ženy.

(reuters, bak)

  |  

Irán odmieta hovoriť o predĺžení prímeria s USA

Medzi Iránom a Spojenými štátmi sa neuskutočnili rokovania o predĺžení prímeria, povedal v stredu agentúre Reuters vysokopostavený iránsky zdroj.

Podľa neho Teherán nepovažuje takúto diskusiu za potrebnú, pretože dohoda z jeho pohľadu nemala stanovený dátum začiatku. Iránska strana preto zastáva názor, že nie je čo predlžovať.

Reagoval tak na správu tureckej agentúry Anadolu, ktorá s odvolaním sa na pakistanské vládne zdroje informovala, že obe krajiny sa dohodli na predĺžení 60-dňového prímeria v rámci júnovej dočasnej dohody.

Tá počítala s okamžitým a trvalým ukončením vojenských operácií, no rýchlo sa rozpadla. Americký prezident Donald Trump ju 7. júla označil za skončenú a iránske ministerstvo zahraničných vecí o týždeň neskôr za pozastavenú.

Šesťdesiatdňová lehota sa podľa pôvodnej dohody týkala obdobia na dosiahnutie konečnej dohody o obmedzení iránskeho jadrového programu a zrušení amerických sankcií. Podľa zdroja sa cez sprostredkovateľov diskutuje o návrate Spojených štátov k dočasnej dohode a stanovení harmonogramu záväzkov, zatiaľ však bez pokroku.

„Jednou z otázok, o ktorých sa rokuje prostredníctvom sprostredkovateľov, je návrat USA k dočasnej dohode a stanovenie časového rámca na splnenie záväzkov. V tejto otázke nedošlo k absolútne žiadnemu pokroku,“ dodal vysokopostavený iránsky predstaviteľ.

(reuters, bak)

  |  

Novorossijsk ostal po ukrajinskom útoku bez vody

Ruský čiernomorský prístav Novorossijsk zostal po nočnom ukrajinskom útoku dronmi bez dodávok vody. Starosta mesta Andrej Kravčenko oznámil vyhlásenie mimoriadnej situácie a začiatok vyhodnocovania škôd. Zasiahnutých bolo aj niekoľko vzdelávacích zariadení.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že terčom operácie bola ruská námorná základňa v Novorossijsku. Ukrajinské sily podľa jeho slov použili drony, rakety a bezpilotné člny.

Rusko presunulo časť plavidiel svojej Čiernomorskej flotily do Novorossijska po opakovaných ukrajinských útokoch na lode na Kryme, ktorý Moskva obsadila a anektovala v roku 2014.

Nočný útok zasiahol aj prístavnú infraštruktúru. Prevádzku museli prerušiť dva terminály určené na vývoz obilia.

(reuters, bak)

  |  

Na poli v Horných Orešanoch odkryli nemecký bunker

Pamiatkari vykopali na poli v Horných Orešanoch pri Trnave nemecký bunker typu Kugelbunker z roku 1945. Podľa Krajského pamiatkového úradu v Trnave ide o prvý odkrytý objekt tohto typu na Slovensku. Po premiestnení ho sprístupnia verejnosti neďaleko náleziska.

Guľovitý bunker bol určený približne pre štyroch vojakov. Slúžil ako kryt pred delostreleckou paľbou či bombardovaním, prípadne ako strelecké stanovište. Tento typ sa začal vyrábať v decembri 1944 a v obci ho zrejme osadili niekoľko mesiacov pred koncom druhej svetovej vojny.

Miestne deti sa v ňom hrávali ešte v 60. rokoch. Po tom, ako jedno z nich prinieslo domov granát, obyvatelia bunker z bezpečnostných dôvodov zasypali.

Pamiatkari sa zároveň dozvedeli o ďalších troch až piatich podobných objektoch v okolí, pričom jeden údajne slúži ako žumpa.

Nájdený bunker umiestnia pri ceste smerujúcej ku kláštoru a doplnia informačnou tabuľou s technickými údajmi a dobovými nákresmi. Mierne ho zakopú, aby s ním nebolo možné manipulovať.

(tasr, bak)

  |  

NMS: Republika rastie nad 13 percent, Hlasu bliká kontrolka

Progresívne Slovensko by podľa augustového modelu agentúry NMS vyhralo parlamentné voľby so ziskom 19,2 percenta. Nasledovali by Smer so 16,5 a Republika s 13,3 percenta. Hnutie Slovensko by získalo 8,9 percenta, Sloboda a Solidarita 7,4 a Hlas spolu s Kresťanskodemokratickým hnutím zhodne po 5,9 percenta.

Podľa analýzy NMS sa Igor Matovič stabilizoval na štvrtej priečke, jeho posilňovanie však do veľkej miery predstavuje presuny v rámci opozície. Konfrontačná politika dokáže mobilizovať vlastné jadro, no komplikuje získavanie voličov súčasnej koalície. Rast Hnutia Slovensko môže zároveň oslabovať Demokratov či Sme rodina, ktoré zostávajú pod päťpercentnou hranicou.

Volebný potenciál Matovičovho hnutia dosahuje 11,9 percenta. Najvyšší má Progresívne Slovensko s 24,9 percenta, nasledujú Smer s 19,9 a Republika so 17,6 percenta.

Do parlamentu by sa podľa modelu dostalo sedem strán. Progresívne Slovensko by malo 38 poslancov, Smer 32, Republika 26, Slovensko 17, Sloboda a Solidarita 14, Kresťanskodemokratické hnutie 12 a Hlas 11.

Prieskum na vzorke 1 001 respondentov vykonali od 5. do 10. augusta.

(nms, bak)

  |  

Začína sa megaproces s firmou Meta. V hre je vyše bilióna dolárov

V Kalifornii sa v stredu začína proces, ktorý môže mať pre technologickú spoločnosť vážne finančné aj prevádzkové dôsledky. Koalícia amerických štátov ju viní z toho, že Facebook a Instagram navrhla tak, aby si vytvárali závislosť u mladých používateľov.

Colorado, Kentucky, Kalifornia a New Jersey tvrdia, že firma zavádzala verejnosť o bezpečnosti platforiem. Ďalších 29 štátov ju obviňuje z nezákonného zhromažďovania a využívania údajov detí. Výber poroty sa začína v stredu, úvodné vystúpenia sú naplánované na 18. augusta. Vypovedať majú aj Mark Zuckerberg a šéf Instagramu Adam Mosseri.

Generálni prokurátori žiadajú okrem finančného odškodnenia zavedenie vekových obmedzení, odstránenie nekonečného rolovania, prísnejšie časové limity či zmenu algoritmov. Meta odhaduje možné škody až na 1,4 bilióna dolárov, štáty však požadovanú sumu nezverejnili.

Spoločnosť obvinenia odmieta a tvrdí, že dlhodobo pracuje na ochrane mladých ľudí. Proces má trvať približne sedem týždňov. Meta zároveň čelí tisícom ďalších žalôb pre údajné negatívne dôsledky svojich platforiem na deti a dospievajúcich.

(reuters, bak)