Preskočiť na obsah
  |  

Privádzač D1 pri Žiline začnú stavať začiatkom roka 2027

Prvé stavebné práce na budovaní prvej etapy diaľničného privádzača D1 Lietavská Lúčka – Žilina sa očakávajú začiatkom budúceho roka. Ako na sociálnej sieti informovala Národná diaľničná spoločnosť (NDS), aktuálne pripravujú projektovú dokumentáciu k celej stavbe.

„Keďže ide o stavbu realizovanú podľa žltého FIDIC-u, zhotoviteľ zabezpečuje okrem samotnej výstavby aj projektovú dokumentáciu a príslušné povolenia. Tá sa momentálne spracúva do detailov potrebných pre stavebné povolenie a realizáciu stavby,“ priblížili diaľničiari.

Doplnili, že najbližšie je potrebné dokončiť napríklad pripomienky k hlukovej štúdii alebo variant prekládky vodovodu. „Koncom roka sa počíta so začatím výrubov drevín a samotné práce by sa mali začať začiatkom roka 2027,“ dodala NDS.

Privádzač bude mať takmer štyri kilometre. Postavia päť nových mostov, ktoré budú spolu tvoriť zhruba kilometer, čiže približne štvrtinu celej stavby. Súčasťou stavby je aj vybudovanie takmer jedného kilometra protihlukových stien. Spoločnosť Doprastav sa zmluvne zaviazala zhotoviť dielo za 52,7 milióna eur, pričom hotové by malo byť v novembri 2029.

(tasr, bak)

  |  

Ruské útoky zasiahli ukrajinské prístavy na juhu krajiny

Rusko v noci na pondelok zasiahlo prístavnú infraštruktúru v Izmailskom okrese Odeskej oblasti. Po údere vypukli požiare, ktoré sa podarilo uhasiť, informovali ukrajinské úrady.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že jeho sily zasiahli vojenské ciele v prístave vrátane terminálu využívaného na vykladanie lodí s vojenským nákladom, hangárov so západnou vojenskou technikou a skladov námorných dronov. Agentúra Reuters tieto tvrdenia nedokázala nezávisle overiť.

Izmail leží neďaleko rumunských hraníc a nachádza sa tam najväčší ukrajinský prístav na Dunaji.

Pri samostatnom útoku na Odesu ruská strana podľa vlastných slov zasiahla hliadkovú loď a zásobníky paliva. Miestny gubernátor informoval, že bolo poškodené civilné plavidlo plaviace sa pod vlajkou Toga, pričom štyria ľudia utrpeli zranenia.

(reuters, bak)

  |  

Blažek neuspel s ústavnou sťažnosťou v bitcoinovej kauze

Český exminister spravodlivosti Pavel Blažek neuspel s ústavnou sťažnosťou v bitcoinovej kauze, v ktorej je obžalovaný. Namietal úniky zo spisu, medializáciu prípadu aj údajne protiústavný postup polície a štátneho zastupiteľstva. Ústavný súd jeho sťažnosť zamietol ako sčasti neprípustnú a sčasti zjavne neopodstatnenú.

Blažek tvrdil, že nemal dostatok času na prípravu obhajoby a konanie zámerne urýchľovali. Kritizoval tiež vyjadrenia orgánov činných v trestnom konaní, ktoré podľa neho narúšali prezumpciu neviny. Súd skonštatoval, že o vine sa ešte len rozhodnú a Blažek bude môcť svoje námietky uplatniť v konaní. Hoci súd označil úniky zo spisov za nežiaduce, nepovažoval ich za dôvod na zásah.

Podľa súdu existuje vzhľadom na Blažkovo niekdajšie ministerské pôsobenie silný verejný záujem o informovanie o kauze, pričom samotná zvýšená medializácia neporušuje prezumpciu neviny.

Začiatkom augusta v prípade bola podaná obžaloba. Blažkovi prokurátorka navrhla 6,5 roka väzenia. Exminister vinu odmieta a prípad považuje za vykonštruovaný.

(tasr, bak)

  |  

Školy dostanú nové nástroje na riešenie šikany a násilia

Ministerstvá vnútra a školstva spustili informačno-osvetovú kampaň Prelom ticho – Bezpečne na školách, ktorá má podporiť bezpečné prostredie na školách a ponúknuť pedagógom, odborným zamestnancom, podporným tímom aj rodičom nástroje na riešenie problémových situácií.

Kampaň reaguje na narastajúci výskyt šikany a kyberšikany, násilia medzi deťmi, nenávistných prejavov či psychických ťažkostí žiakov. Jej hlavným posolstvom je, že každý má právo byť vypočutý a včasná komunikácia môže predísť vážnejším dôsledkom.

Školy budú mať k dispozícii interaktívne semináre s praktickými radami a príkladmi z praxe. Súčasťou projektu je aj online Akadémia prevencie kriminality s obsahom zameraným napríklad na prevenciu obchodovania s ľuďmi alebo nenávistných prejavov.

Rodičia môžu využiť bezplatné konzultácie v informačných kanceláriách pre obete, ktoré poskytujú pomoc aj pri šikanovaní, kyberšikanovaní, radikalizácii aj pri ďalších rizikových javoch. Kampaň je súčasťou národného projektu spolufinancovaného Európskou úniou.

(tasr, bak)

  |  

V centrálnej časti Národného parku Veľká Fatra horí

V centrálnej časti Národného parku (NP) Veľká Fatra v pondelok ráno horí. NP na sociálnej sieti upozornil, aby sa návštevníci vyhli oblasti medzi Smrekovicou a Skalnou Alpou.

Na mieste aktuálne zasahujú pri lesnom požiari hasiči, strážcovia prírody a pracovníci Správy NP Veľká Fatra.

(tasr, bak)

  |  

Británia zavedie poplatok za najazdené míle pre elektromobily

Británia od apríla 2028 zavedie pre elektrické vozidlá nový poplatok založený na počte najazdených míľ. Vláda tak chce nahradiť časť príjmov z daní z benzínu a nafty, ktoré s rozširovaním elektromobilov postupne klesajú.

Majitelia batériových elektromobilov a áut na vodíkové palivové články budú platiť tri pence (približne štyri centy) za míľu, plug-in hybridy polovicu. Pri ročnom nájazde 7- až 7,5-tisíca míľ by poplatok za elektromobil predstavoval približne 210 až 225 libier ročne. Vodiči budú nahlasovať stav tachometra a odhad nájazdu na nasledujúci rok.

Britská vláda argumentuje, že aj majitelia elektromobilov by mali prispievať na náklady spojené s cestnou infraštruktúrou. Opatrenie sa má v prvom roku dotknúť približne 5,6 milióna vozidiel.

Podobný problém riešia aj ďalšie krajiny. Nový Zéland už spoplatňuje používanie ciest elektromobilmi podľa najazdenej vzdialenosti a viaceré americké štáty vyberajú od ich majiteľov dodatočné registračné poplatky. Francúzsko odhaduje, že rozmach elektromobility by ho mohol do roku 2030 pripraviť o 13 miliárd eur ročne na energetických daniach.

(red)