Preskočiť na obsah
  |  

Apple upraví pravidlá súhlasu so sledovaním používateľov

Apple zmení pravidlá, podľa ktorých môžu vývojári aplikácií využívať osobné údaje na cielenú reklamu v zariadeniach iPhone a iPad. Oznámil to nemecký Spolkový kartelový úrad, ktorý tým uzavrel niekoľkoročné vyšetrovanie.

Regulátor dospel k záveru, že systém App Tracking Transparency poskytoval vlastným aplikáciám americkej spoločnosti výhodnejšie podmienky pri získavaní súhlasu než aplikáciám tretích strán, čo mohlo porušovať pravidlá hospodárskej súťaže.

Firma má štyri mesiace na zavedenie zmien. Okná so žiadosťami o súhlas v aplikáciách tretích strán majú byť vizuálne aj jazykovo neutrálne a nesmú obsahovať odrádzajúce formulácie či symboly. Vývojári zároveň získajú väčšiu voľnosť pri spojení požiadaviek Applu so súhlasmi podľa pravidiel ochrany osobných údajov.

Zmeny sa podľa spoločnosti budú vzťahovať na takmer všetky krajiny Európskej únie. Záväzky majú platiť sedem rokov a ich dodržiavanie bude kontrolovať nezávislý správca. Francúzsko už za tento systém udelilo Applu pokutu 150 miliónov eur a Taliansko 98,6 milióna eur.

(reuters, bak)

  |  

Prísnejšie pravidlá pre dovoz môžu výrazne zdražiť kávu

Európska komisia chce obmedziť množstvo zvyškov najnebezpečnejších pesticídov v potravinách dovážaných z tretích krajín na najnižšiu laboratórne zistiteľnú úroveň. Cieľom je vyrovnať podmienky medzi európskymi a zahraničnými producentmi.

Štúdia Spoločného výskumného centra Európskej únie skúmala možné dôsledky pri 18 účinných látkach, ktoré sa týkajú 235 komodít z 86 krajín. V najtvrdšom scenári, pri nulovom prispôsobení dovozcov, by poľnohospodársky import mohol klesnúť o 41 percent.

Cena kávy by vzrástla až o 332 percent, citrusov o 85 percent a krmív z olejnín o 87 percent. Autori však upozorňujú, že ide o krajný scenár.

Pri strednom variante by dovoz klesol o osem percent a káva, sója či citrusy by zdraželi približne o šesť percent. V najmiernejšom scenári by bol vplyv na úrovni okolo jedného percenta.

Návrh zatiaľ nebol schválený. Výhrady voči nemu v rámci Svetovej obchodnej organizácie vzniesli alebo podporili Spojené štáty, Kanada, Brazília, Argentína, Paraguaj a Austrália. V Európskom parlamente sa hlasovanie vo výboroch plánuje na jeseň.

(politico, bak)

  |  

Ombudsman kritizuje zmeny v dohľade nad odmietnutím pacientov

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský upozorňuje, že návrh novely zákona z dielne ministerstva zdravotníctva by mohol vyradiť odmietnutie dohody o poskytovaní špecializovanej zdravotnej starostlivosti spod dohľadu príslušných orgánov.

Podľa návrhu by sa preverovanie odmietnutia pacienta vzťahovalo len na poskytovateľov základnej zdravotnej starostlivosti, teda všeobecných lekárov, stomatológov a gynekológov. Nezamýšľaným dôsledkom by podľa ombudsmana mohlo byť aj úplné vylúčenie oprávnenia špecialistov odmietnuť uzavretie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Dobrovodský preto žiada zachovať všetkým poskytovateľom možnosť odmietnuť alebo ukončiť dohodu zo zákonných dôvodov. Zároveň navrhuje jednotný dohľad a povinnosť bezodkladne určiť pacientovi náhradného poskytovateľa, podľa možnosti čo najbližšie k jeho bydlisku.

Kontrolu by podľa neho mali vykonávať zdravotné poisťovne, keďže disponujú potrebnými informáciami o poskytovateľoch a svojim poistencom zabezpečujú zdravotnú starostlivosť. Ministerstvo už skôr informovalo, že k pripomienkam sa začalo rozporové konanie.

(tasr, bak)

  |  

PS chce zaradiť lesné materské školy do školskej siete

Poslankyňa Národnej rady SR Ingrid Kosová z opozičného Progresívneho Slovenska predložila návrh, ktorý má vytvoriť právny rámec pre fungovanie lesných materských škôl a ich začlenenie do siete škôl a školských zariadení.

Podľa Kosovej tento spôsob predprimárneho vzdelávania na Slovensku funguje dlhodobo a záujem rodičov rastie. Lesné škôlky však stále nemajú jednoznačné právne postavenie ani primerané podmienky v rámci vzdelávacieho systému.

Návrh ich preto definuje ako osobitný typ materskej školy, ktorý plní štátny vzdelávací program prostredníctvom špecifických pedagogických metód založených na pravidelnom pobyte detí v prírode.

Úprava počíta so zákonnou definíciou lesnej materskej školy a jej zázemia, zaradením do školskej siete, jednoduchším zápisom do registra aj zmenami vo financovaní. Lesné škôlky by zároveň nepatrili do verejných školských obvodov, keďže ich návšteva má byť založená na slobodnej voľbe rodiča, nie na územnej príslušnosti dieťaťa.

(tasr, bak)

  |  

Maďarský ústavný súd preskúma odvolanie prezidenta Sulyoka

Ústavný súd v Maďarsku sa v pondelok bude zaoberať tromi podnetmi súvisiacimi so 17. novelou ústavy. Posúdi aj ústavnosť zániku funkcie prezidenta Tamása Sulyoka, ktorého parlament odvolal.

Podnety iniciovala opozičná strana Fidesz a smerujú proti ustanoveniam novely schválenej parlamentnou väčšinou strany Tisza premiéra Pétera Magyara. Okrem odvolania hlavy štátu napádajú zavedenie 12-ročného limitu na výkon poslaneckého mandátu a 70-ročnej vekovej hranice pre ústavných sudcov.

Ak by súd zrušil zákon, ktorým Sulyok prišiel o funkciu, podľa servera szeretlekmagyarorszag.hu by mohla vzniknúť bezprecedentná ústavná kríza. Parlament totiž 11. augusta zvolil za jeho nástupcu nominanta strany Tisza Andrása Baku, bývalého predsedu Najvyššieho súdu.

Sedemnástu novelu ústavy schválili 13. júla a jej priamym dôsledkom bolo Sulyokovo odvolanie. Magyar ho v minulosti označoval za „bábku“ a „pozostatok“ režimu bývalého premiéra Viktora Orbána.

(tasr, bak)

  |  

Ben-Gvir vyzýva na zabíjanie desiatok ľudí v Gaze každý deň

Izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir vyhlásil, že Izrael by mal v Pásme Gazy vykonávať cielené likvidácie „30 až 40“ ľudí každú noc. Výroky zazneli v podcaste bývalého rukojemníka Roma Braslavského pri debate o situácii po útoku Hamasu zo 7. októbra 2023.

„Nielen tých, ktorí predstavujú bezprostrednú hrozbu – sú tam ľudia, ktorí si nezaslúžia žiť. Nemali by žiť. Ani to nie sú ľudia,“ povedal Ben-Gvir. Podobné vyjadrenia izraelských predstaviteľov boli v minulosti predložené Medzinárodnému súdnemu dvoru ako dôkaz údajného genocídneho úmyslu. Izrael obvinenia z genocídy odmieta.

Ben-Gvir zároveň presadzuje masovú emigráciu Palestínčanov z Gazy a obnovenie izraelských osád v celej enkláve. „Celú Gazu vnímam ako našu,“ vyhlásil.

Minister dohliada na izraelskú políciu a väzenstvo, nemá však právomoc nariaďovať vojenské útoky. Jeho kritika prichádza po obmedzení izraelských úderov. Podľa izraelských médií bola právomoc vykonávať ich obmedzená na náčelníka generálneho štábu.

(ap, bak)