Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Moskva uprostred útokov dronov ruší vojenský festival

Ruskí organizátori nečakane zrušili významný Medzinárodný vojenský hudobný festival Spasská veža na Červenom námestí v Moskve.

Rozhodnutie oznámili podľa Politica na Telegrame iba štyri dni pred plánovaným začiatkom. Podujatie sa presúva na rok 2027 z dôvodu „okolností, ktoré nemohli ovplyvniť“.

Prestížny festival vznikol v roku 2007 na popud prezidenta Vladimira Putina. Popri prehliadkach ku Dňu víťazstva a Dňu námorníctva patrí k najvýznamnejším vojenským akciám v krajine.

Doteraz ho zrušili iba raz – v roku 2020 počas pandémie ochorenia COVID-19. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 však výrazne poklesla medzinárodná účasť.

Zrušenie prichádza v čase stupňujúcich sa ukrajinských dronových útokov na ruské hlavné mesto. Pri poslednom masívnom údere zasiahlo vyše 600 dronov Moskvu a jej okolie. Útoky zacielili na logistické sklady a najväčšie ruské online trhovisko Wildberries.

Z bezpečnostných dôvodov Kremeľ už v júni zrušil koncert ku Dňu Ruska a oslavy Dňa víťazstva 9. mája sa konali bez ťažkej vojenskej techniky.

(max)

Minúta  |  

Taraba je solitér, Fico môže Danka aj odmietnuť, tvrdí Chmelár

Politický komentátor a bývalý poradca premiéra Roberta Fica (Smer) Eduard Chmelár v relácii Téma v televízii TA3 podrobil ostrej kritike pomery v SNS a vzťahy vo vládnej koalícii.

Ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) označil za výrazného, ale politicky osamoteného hráča.

„Taraba sa v očiach mnohých javí ako veľmi talentovaný politik, ale on je solitér. On nemá žiadny výtlak sám ako osoba,“ vyhlásil s tým, že bez vlastného zázemia je odkázaný na spoluprácu s inými stranami.

Ešte kritickejší bol voči predsedovi SNS Andrejovi Dankovi. Vyčítal mu, že zo strany postupne vytlačil všetkých ľudí, ktorí mu mohli konkurovať, ako aj výraznejšie osobnosti. Od národniarov tak podľa neho neprichádzajú žiadne kádrové ani obsahové podnety.

V kontexte úvah o Tarabovom odchode z envirorezortu Chmelár zdôraznil, že premiér Fico nemá dôvod Dankovi ustupovať. Podľa neho má predseda vlády v rukách všetky karty, zatiaľ čo Danko nemá nič.

Ak by sa šéf SNS začal vyhrážať odchodom z koalície, premiér by mohol podľa Chmelára jeho rozhodnutie bez problémov akceptovať a povedať mu: „No tak odíď.“

(max)

Minúta  |  

Povodne a požiare ničia rozpočty. Európa rieši, kto zaplatí škody

Čoraz častejšie extrémne počasie môže výrazne zaťažiť verejné financie v Európe. Keďže väčšina škôd nie je poistená, náklady na povodne, požiare či ďalšie katastrofy často znášajú štáty.

Podľa Európskej environmentálnej agentúry spôsobili klimatické a poveternostné extrémy v EÚ v rokoch 1980 až 2024 škody za približne 822 miliárd eur. Až štvrtina z nich vznikla počas posledných štyroch rokov.

V EÚ je poistená iba približne štvrtina škôd súvisiacich s klimatickými katastrofami a v niektorých krajinách dokonca menej ako päť percent. Napríklad Nemecko muselo po povodniach v roku 2021 vyčleniť z verejných zdrojov približne 30 miliárd eur.

Európske rozpočty však zaťažujú aj vyššie výdavky na obranu a náklady súvisiace so starnutím obyvateľstva.

EÚ preto pripravuje návrhy na zvýšenie klimatickej odolnosti a lepšie rozdelenie rizík. Európska centrálna banka navrhla spoločný verejno-súkromný systém zaistenia proti prírodným katastrofám podporený európskym fondom.

Odborníci zároveň upozorňujú, že investície do prevencie môžu byť výrazne lacnejšie ako opakované odstraňovanie následkov katastrof.

(reuters, est)

Minúta  |  

Lavrov: Severokórejskí vojaci bojujú proti „ukrajinskej nacistickej klike“

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov ocenil vojenskú podporu Severnej Kórey vo vojne proti Ukrajine a prisľúbil ďalšie prehĺbenie bilaterálnych vzťahov.

Podľa štátnej agentúry KCNA, na ktorú sa odvoláva agentúra Yonhap, to uviedol v liste severokórejskej ministerke zahraničných vecí Čchö Son-huejovej pri príležitosti 81. výročia oslobodenia Kórey spod japonskej nadvlády.

Lavrov pripomenul historické spojenectvo z druhej svetovej vojny. Uviedol, že vojaci nasadení Pchjongjangom bojujú za vyhnanie „ukrajinskej nacistickej kliky“ z Kurskej oblasti.

Obe krajiny v liste opísal ako partnerov bojujúcich na rovnakom fronte za nový multipolárny svetový poriadok.

Pri rovnakej príležitosti si vymenili listy aj ruský prezident Vladimir Putin a severokórejský vodca Kim Čong-un. Putin zhodnotil, že bilaterálne vzťahy dosiahli bezprecedentnú úroveň komplexného strategického partnerstva a aktívnej spolupráce vo všetkých oblastiach. Jeho severokórejský náprotivok v reakcii prisľúbil pokračovať v tradícii spoločného boja.

Vzťahy oboch režimov sa výrazne prehĺbili od júna 2024, keď podpísali pakt o vzájomnej obrane, ktorý otvoril dvere priamej vojenskej pomoci Pchjongjangu Moskve.

(max)

Minúta  |  

Na slávnosti OSN si uctili poľného veliteľa Hamasu

Bývalá nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková, v súčasnosti predsedníčka Valného zhromaždenia OSN, čelí kritike po tom, čo sa ukázalo, že medzi 136 uctenými pracovníkmi OSN bol aj poľný veliteľ militantného hnutia Hamas Imad Yousif El Samhouri.

Na spomienkovej slávnosti v New Yorku, kde zapálila „večný plameň“ spolu s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom, si El Samhouriho pripomenuli ako zamestnanca Agentúry OSN pre pomoc a prácu pre palestínskych utečencov (UNRWA), ktorý zahynul pri výkone služby.

Dozorná organizácia UN Watch však odhalila, že dlhoročný učiteľ a riaditeľ škôl tejto Agentúry bol zároveň veliteľom v Al-Kásámových brigádach.

Video zverejnené Hamasom ho zachytáva so zbraňou v tuneloch, ako oslavuje džihád a radikalizuje študentov.

UN Watch preto požaduje stiahnutie pocty, ospravedlnenie sa obetiam Hamasu a nezávislé vyšetrovanie, keďže prípad spochybňuje účinnosť kontrolných mechanizmov pri preverovaní zamestnancov UNRWA.

Odhalenie vyvoláva otázky aj v Nemecku. Berlín počas pôsobenia Baerbockovej poskytol spomínanému úradu OSN približne 570 miliónov eur a po dočasnom pozastavení obnovil financovanie s prísľubom posilnenia dohľadu nad neutralitou zamestnancov.

Baerbocková ani Guterres na zistenia doteraz verejne nereagovali.

(max)

Minúta  |  

Trhy sa obávajú výpadkov dodávok, cena ropy rastie

Ceny ropy v utorok vzrástli z dôvodu zhoršujúcich sa vyhliadok na dohodu medzi USA a Iránom. Teherán oznámil prechod na ofenzívny vojenský postoj po tom, ako Washington vylúčil predĺženie dočasného prímeria.

Komplikovaná situácia spomalila lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv, pričom trhy obávajúce sa výpadkov v zásobovaní posunuli ceny nahor.

Futures na ropu Brent vzrástli o 0,3 percenta na 91,14 dolára za barel, kým americká ropa WTI stúpla na 85,04 dolára, čím dosiahli najvyššie úrovne od konca júla.

Aj keď Irán samostatne rokuje s Ománom o správnictve Hormuzu, americký prezident Donald Trump pohrozil Ománu bombardovaním. Napriek eskalácii sa však objavili aj neoficiálne správy, že šéf Bieleho domu začal tajné rozhovory s iránskymi Islamskými revolučnými gardami.

Prieskumy zároveň naznačujú, že zásoby ropy a ropných produktov v USA minulý týždeň klesli.

Trhovú nestabilitu navyše prehĺbili správy o raketových útokoch jemenských húsíov na saudskoarabské plavidlá v Červenom mori.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.