Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko hrozí Británii za dodávky dronov dlhého doletu Ukrajine

Ruské veľvyslanectvo v Londýne varovalo Veľkú Britániu, že bude čeliť následkom za dodávky dronov Ukrajine, ktoré podľa správ britského denníka The Times po prvý raz použili na útoky na ciele hlboko vo vnútrozemí Ruska. Moskva na Telegrame vyhlásila, že čím viac sa Londýn zapojí do konfliktu, tým vyššiu cenu zaplatí.

Ukrajinské sily dlhodobo využívajú drony na údery na ruské ropné rafinérie a logistické uzly.

Britské ministerstvo obrany použitie svojich dronov na ruskom území nepotvrdilo. Jeho hovorca však zdôraznil, že Spojené kráľovstvo pevne stojí pri Ukrajine a je odhodlané poskytovať jej vybavenie potrebné na obranu pred ruskou inváziou.

Londýn už v júni oznámil, že do konca roka dodá Ukrajine 150-tisíc dronov v rámci balíka v hodnote takmer jednej miliardy dolárov. Na utorkové varovanie Kremľa britský premiér Andy Burnham reagoval, že Británia podporí Ukrajinu „na 100 percent“ proti Rusku a zostane po jej boku „v hodine núdze“.

(reuters, max)

Minúta  |  

Po dlhom čase pršalo na celom území, rieky sú stále na minimách

Počas pondelkového večera a noci na utorok prešiel cez Slovensko studený front, ktorý po dlhom období sucha priniesol plošné zrážky. Najviac zrážok zaznamenal Slovenský hydrometeorologický ústav v povodiach na severe a východe krajiny, kde úhrny dosahovali päť až 20 milimetrov.

Na severozápade boli úhrny ojedinele vyššie, pričom najviac zrážok – až 50 milimetrov – namerali vo Valaskej Belej. Sprievodným javom boli aj lokálne búrky s prívalovými zrážkami a silným vetrom.

Na juhu západného a stredného Slovenska, ako aj v povodí Popradu však úhrny nepresiahli päť milimetrov. Vzhľadom na dlhodobý zrážkový deficit sa tak celková situácia v súvislosti so suchom na väčšine územia takmer nezmenila.

Hladiny riek zostávajú naďalej nízke, pričom na mnohých miestach dosahujú dlhodobé minimá. Meteorológovia na najbližšie dni predpovedajú premenlivejšie počasie s vyššou pravdepodobnosťou častejších zrážok.

(tasr, max)

Minúta  |  

Zložité dedičstvo expremiéra si Čína pripomína cenzúrou

Čína v utorok spustila štátne vlajky na pol žrde na poctu bývalému premiérovi Ču Žung-ťiovi, ktorý zomrel vo veku 97 rokov. Pri príležitosti jeho spopolnenia v krematóriu Babaoshan sprísnili úrady bezpečnostné opatrenia v okolí Námestia nebeského pokoja aj vládnej enklávy Čung-nan-chaj.

Ču Žung-ťi pôsobil ako vicepremiér a následne v rokoch 1998 až 2003 ako premiér. Stál za rozsiahlou hospodárskou reformou Číny, v rámci ktorej obmedzil infláciu, zreformoval bankový systém a reštrukturalizoval štátny sektor.

Jeho kroky síce viedli k zrušeniu miliónov pracovných miest v nerentabilných štátnych podnikoch, no zároveň otvorili krajine dvere do Svetovej obchodnej organizácie.

Jeho úmrtie vyvolalo na čínskych sociálnych sieťach zmiešané reakcie — od spomienok na éru rýchleho ekonomického rastu až po kritiku od potomkov prepustených zamestnancov.

Úrady verejný smútok prísne cenzurovali a kontrolovali. V čínskej histórii totiž úmrtia populárnych lídrov opakovane prerástli do masových celospoločenských protestov a protirežimných demonštrácií.

(reuters, max)

Minúta  |  

Moskva uprostred útokov dronov ruší vojenský festival

Ruskí organizátori nečakane zrušili významný Medzinárodný vojenský hudobný festival Spasská veža na Červenom námestí v Moskve.

Rozhodnutie oznámili podľa Politica na Telegrame iba štyri dni pred plánovaným začiatkom. Podujatie sa presúva na rok 2027 z dôvodu „okolností, ktoré nemohli ovplyvniť“.

Prestížny festival vznikol v roku 2007 na popud prezidenta Vladimira Putina. Popri prehliadkach ku Dňu víťazstva a Dňu námorníctva patrí k najvýznamnejším vojenským akciám v krajine.

Doteraz ho zrušili iba raz – v roku 2020 počas pandémie ochorenia COVID-19. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 však výrazne poklesla medzinárodná účasť.

Zrušenie prichádza v čase stupňujúcich sa ukrajinských dronových útokov na ruské hlavné mesto. Pri poslednom masívnom údere zasiahlo vyše 600 dronov Moskvu a jej okolie. Útoky zacielili na logistické sklady a najväčšie ruské online trhovisko Wildberries.

Z bezpečnostných dôvodov Kremeľ už v júni zrušil koncert ku Dňu Ruska a oslavy Dňa víťazstva 9. mája sa konali bez ťažkej vojenskej techniky.

(max)

Minúta  |  

Taraba je solitér, Fico môže Danka aj odmietnuť, tvrdí Chmelár

Politický komentátor a bývalý poradca premiéra Roberta Fica (Smer) Eduard Chmelár v relácii Téma v televízii TA3 podrobil ostrej kritike pomery v SNS a vzťahy vo vládnej koalícii.

Ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) označil za výrazného, ale politicky osamoteného hráča.

„Taraba sa v očiach mnohých javí ako veľmi talentovaný politik, ale on je solitér. On nemá žiadny výtlak sám ako osoba,“ vyhlásil s tým, že bez vlastného zázemia je odkázaný na spoluprácu s inými stranami.

Ešte kritickejší bol voči predsedovi SNS Andrejovi Dankovi. Vyčítal mu, že zo strany postupne vytlačil všetkých ľudí, ktorí mu mohli konkurovať, ako aj výraznejšie osobnosti. Od národniarov tak podľa neho neprichádzajú žiadne kádrové ani obsahové podnety.

V kontexte úvah o Tarabovom odchode z envirorezortu Chmelár zdôraznil, že premiér Fico nemá dôvod Dankovi ustupovať. Podľa neho má predseda vlády v rukách všetky karty, zatiaľ čo Danko nemá nič.

Ak by sa šéf SNS začal vyhrážať odchodom z koalície, premiér by mohol podľa Chmelára jeho rozhodnutie bez problémov akceptovať a povedať mu: „No tak odíď.“

(max)

Minúta  |  

Povodne a požiare ničia rozpočty. Európa rieši, kto zaplatí škody

Čoraz častejšie extrémne počasie môže výrazne zaťažiť verejné financie v Európe. Keďže väčšina škôd nie je poistená, náklady na povodne, požiare či ďalšie katastrofy často znášajú štáty.

Podľa Európskej environmentálnej agentúry spôsobili klimatické a poveternostné extrémy v EÚ v rokoch 1980 až 2024 škody za približne 822 miliárd eur. Až štvrtina z nich vznikla počas posledných štyroch rokov.

V EÚ je poistená iba približne štvrtina škôd súvisiacich s klimatickými katastrofami a v niektorých krajinách dokonca menej ako päť percent. Napríklad Nemecko muselo po povodniach v roku 2021 vyčleniť z verejných zdrojov približne 30 miliárd eur.

Európske rozpočty však zaťažujú aj vyššie výdavky na obranu a náklady súvisiace so starnutím obyvateľstva.

EÚ preto pripravuje návrhy na zvýšenie klimatickej odolnosti a lepšie rozdelenie rizík. Európska centrálna banka navrhla spoločný verejno-súkromný systém zaistenia proti prírodným katastrofám podporený európskym fondom.

Odborníci zároveň upozorňujú, že investície do prevencie môžu byť výrazne lacnejšie ako opakované odstraňovanie následkov katastrof.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.