Preskočiť na obsah
  |  

Kyjev zaútočil na Moskvu aj Krym, ruský útok zabil desať ľudí

Ukrajina v utorok v skorých ranných hodinách podnikla jeden z najväčších leteckých útokov na Rusko, pri ktorom vypustila 620 dronov smerujúcich na Moskvu a jej okolie. Podľa moskovského starostu Sergeja Sobjanina ruské sily zostrelili v oblasti 180 dronov.

Guvernér Andrej Vorobjov potvrdil, že v regióne utrpeli zranenia najmenej tri osoby vrátane 10-ročného dievčaťa.

Útoky zasiahli aj logistické zázemie. Trosky dronu narazili do skladu spoločnosti elektronického obchodu Wildberries neďaleko hlavného mesta a spôsobili menšie škody. Podobným úderom čelili aj ďalšie Ruskom kontrolované oblasti.

Na anektovanom polostrove Krym spôsobili ukrajinské drony rozsiahle výpadky elektrickej energie. Najväčší dodávateľ energie v regióne, spoločnosť Krymenergo, informovala, že terčom nočných útokov boli najmä južné okresy. V dôsledku toho zostalo niekoľko obcí bez dodávok prúdu, pričom situácia v severozápadných, východných a južných častiach Krymu zostáva komplikovaná.

Pri ruskom raketovom útoku na obec Pečenihy v Charkovskej oblasti zahynulo v utorok 10 ľudí a ďalších 17 utrpelo zranenia. Útok zasiahol rušnú časť centra obce s obchodmi, poštou a kaviarňou a poškodil viacero budov a áut. Podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry Rusko pravdepodobne použilo dve malé strely s plochou dráhou letu typu Banderol.

(reuters, max)

  |  

Desatoro prikázaní v školách v Texase čelí žalobe na súde

Viac ako dve desiatky rodín požiadali Najvyšší súd USA o preskúmanie texaského zákona, ktorý nariaďuje vystavenie Desatora prikázaní vo verejných školách. Prípad môže ovplyvniť, do akej miery môžu štáty presadzovať náboženské prvky vo verejných školách. Podobné zákony prijali aj ďalšie americké štáty, píše agentúra AP.

Plagáty s Desatorom sa v texaských triedach objavujú od minulého roka. Konzervatívne skupiny ich začali školám poskytovať po tom, ako zákon nadobudol účinnosť.

Rodiny, ktoré zastupuje Americká únia občianskych slobôd (ACLU) a ďalšie organizácie, sa na najvyšší súd obrátili po tom, ako federálny odvolací súd zákon potvrdil tesným pomerom hlasov 9 ku 8. Podľa ich právnikov zákon porušuje prvý dodatok ústavy a princíp oddelenia cirkvi od štátu, pretože núti verejné školy vystavovať náboženský text v každej triede.

Odvolací súd však argumentoval, že zákon žiakov nenúti v prikázania veriť ani ich recitovať. Prípad pripomína rozhodnutie z roku 1980, keď Najvyšší súd USA zrušil obdobný zákon v Kentucky s odôvodnením, že sledoval výlučne náboženský účel.

Úrad texaského generálneho prokurátora sa k podaniu bezprostredne nevyjadril.

(max)

  |  

Rusko hrozí Británii za dodávky dronov dlhého doletu Ukrajine

Ruské veľvyslanectvo v Londýne varovalo Veľkú Britániu, že bude čeliť následkom za dodávky dronov Ukrajine, ktoré podľa správ britského denníka The Times po prvý raz použili na útoky na ciele hlboko vo vnútrozemí Ruska. Moskva na Telegrame vyhlásila, že čím viac sa Londýn zapojí do konfliktu, tým vyššiu cenu zaplatí.

Ukrajinské sily dlhodobo využívajú drony na údery na ruské ropné rafinérie a logistické uzly.

Britské ministerstvo obrany použitie svojich dronov na ruskom území nepotvrdilo. Jeho hovorca však zdôraznil, že Spojené kráľovstvo pevne stojí pri Ukrajine a je odhodlané poskytovať jej vybavenie potrebné na obranu pred ruskou inváziou.

Londýn už v júni oznámil, že do konca roka dodá Ukrajine 150-tisíc dronov v rámci balíka v hodnote takmer jednej miliardy dolárov. Na utorkové varovanie Kremľa britský premiér Andy Burnham reagoval, že Británia podporí Ukrajinu „na 100 percent“ proti Rusku a zostane po jej boku „v hodine núdze“.

(reuters, max)

  |  

Po dlhom čase pršalo na celom území, rieky sú stále na minimách

Počas pondelkového večera a noci na utorok prešiel cez Slovensko studený front, ktorý po dlhom období sucha priniesol plošné zrážky. Najviac zrážok zaznamenal Slovenský hydrometeorologický ústav v povodiach na severe a východe krajiny, kde úhrny dosahovali päť až 20 milimetrov.

Na severozápade boli úhrny ojedinele vyššie, pričom najviac zrážok – až 50 milimetrov – namerali vo Valaskej Belej. Sprievodným javom boli aj lokálne búrky s prívalovými zrážkami a silným vetrom.

Na juhu západného a stredného Slovenska, ako aj v povodí Popradu však úhrny nepresiahli päť milimetrov. Vzhľadom na dlhodobý zrážkový deficit sa tak celková situácia v súvislosti so suchom na väčšine územia takmer nezmenila.

Hladiny riek zostávajú naďalej nízke, pričom na mnohých miestach dosahujú dlhodobé minimá. Meteorológovia na najbližšie dni predpovedajú premenlivejšie počasie s vyššou pravdepodobnosťou častejších zrážok.

(tasr, max)

  |  

Zložité dedičstvo expremiéra si Čína pripomína cenzúrou

Čína v utorok spustila štátne vlajky na pol žrde na poctu bývalému premiérovi Ču Žung-ťiovi, ktorý zomrel vo veku 97 rokov. Pri príležitosti jeho spopolnenia v krematóriu Babaoshan sprísnili úrady bezpečnostné opatrenia v okolí Námestia nebeského pokoja aj vládnej enklávy Čung-nan-chaj.

Ču Žung-ťi pôsobil ako vicepremiér a následne v rokoch 1998 až 2003 ako premiér. Stál za rozsiahlou hospodárskou reformou Číny, v rámci ktorej obmedzil infláciu, zreformoval bankový systém a reštrukturalizoval štátny sektor.

Jeho kroky síce viedli k zrušeniu miliónov pracovných miest v nerentabilných štátnych podnikoch, no zároveň otvorili krajine dvere do Svetovej obchodnej organizácie.

Jeho úmrtie vyvolalo na čínskych sociálnych sieťach zmiešané reakcie — od spomienok na éru rýchleho ekonomického rastu až po kritiku od potomkov prepustených zamestnancov.

Úrady verejný smútok prísne cenzurovali a kontrolovali. V čínskej histórii totiž úmrtia populárnych lídrov opakovane prerástli do masových celospoločenských protestov a protirežimných demonštrácií.

(reuters, max)

  |  

Moskva uprostred útokov dronov ruší vojenský festival

Ruskí organizátori nečakane zrušili významný Medzinárodný vojenský hudobný festival Spasská veža na Červenom námestí v Moskve.

Rozhodnutie oznámili podľa Politica na Telegrame iba štyri dni pred plánovaným začiatkom. Podujatie sa presúva na rok 2027 z dôvodu „okolností, ktoré nemohli ovplyvniť“.

Prestížny festival vznikol v roku 2007 na popud prezidenta Vladimira Putina. Popri prehliadkach ku Dňu víťazstva a Dňu námorníctva patrí k najvýznamnejším vojenským akciám v krajine.

Doteraz ho zrušili iba raz – v roku 2020 počas pandémie ochorenia COVID-19. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 však výrazne poklesla medzinárodná účasť.

Zrušenie prichádza v čase stupňujúcich sa ukrajinských dronových útokov na ruské hlavné mesto. Pri poslednom masívnom údere zasiahlo vyše 600 dronov Moskvu a jej okolie. Útoky zacielili na logistické sklady a najväčšie ruské online trhovisko Wildberries.

Z bezpečnostných dôvodov Kremeľ už v júni zrušil koncert ku Dňu Ruska a oslavy Dňa víťazstva 9. mája sa konali bez ťažkej vojenskej techniky.

(max)