Preskočiť na obsah
  |  

Trump poprel rokovania s Iránom, Teherán trvá na uzavretí Hormuzu

Medzi Spojenými štátmi a Iránom sa podľa amerického prezidenta v súčasnosti nekonajú žiadne rozhovory a ďalšie nie sú ani naplánované. Donald Trump zároveň tvrdí, že strategická námorná trasa je otvorená a všetky míny boli odstránené alebo zneškodnené.

Hlavný iránsky vyjednávač Mohammad Báker Kálíbáf však vyhlásil, že Hormuzský prieliv zostane uzavretý, kým Washington nesplní podmienky júnovej dočasnej dohody. Teherán požaduje zrušenie blokády iránskych prístavov a ropných sankcií, uvoľnenie zmrazených aktív a ukončenie hrozieb aj vojenských operácií.

Trumpove slová sú v rozpore s pondelkovým vyjadrením jeho zaťa a osobitného vyslanca Jareda Kushnera, podľa ktorého kontakty medzi oboma krajinami pokračovali a boli mimoriadne intenzívne.

Pokrok smerom k mierovým rokovaniam a obnoveniu prepravy ropy cez prieliv sa zastavil. Vysokopostavený iránsky predstaviteľ v pondelok povedal pre agentúru Reuters, že krajina prejde na „plne ofenzívny“ vojenský postoj, keďže snahy o trvalé ukončenie vojny so Spojenými štátmi uviazli.

(reuters, bak)

  |  

Migrantky v Ceute hovoria o sexuálnom obťažovaní a útokoch

Kapacity prijímacích zariadení v španielskej enkláve Ceuta sú po masovom príchode ľudí z Maroka preťažené. Viaceré ženy preto spia pod holým nebom, kde sa podľa vlastných slov obávajú o svoju bezpečnosť.

Viac ako tucet z nich si vytvoril provizórny tábor neďaleko policajnej dodávky pri migračnom centre. Maročanka Wafae Atidová pre agentúru Reuters povedala, že muži v noci prenasledujú ženy a pokúšajú sa ich napadnúť.

Najväčší španielsky policajný odborový zväz oznámil, že od 30. júla bolo v Ceute nahlásených 15 sexuálnych napadnutí rôznej závažnosti, pričom väčšina obetí bola maloletá. Súdne orgány potvrdili tri prípady sexuálnych útokov na migrantky, z ktorých dva sa týkali maloletých.

Zdravotnícke služby ošetrili päť žien po sexuálnom násilí. Ministerka zdravotníctva Mónica Garcíaová zdôraznila potrebu bezpečného ubytovania pre ženy a deti.

V enkláve zostáva podľa úradov približne 5- až 8-tisíc ľudí. Dočasné prijímacie centrá majú vytvoriť ďalších 1 500 miest.

(reuters, bak)

  |  

Trump kritizuje hlasovanie poštou, v primárkach ho využil

Americký prezident Donald Trump podľa médií hlasoval v republikánskych primárkach na Floride poštou, hoci tento spôsob hlasovania v minulosti označoval za „podvádzanie“.

Hovorkyňa Bieleho domu Olivia Walesová v reakcii pripomenula, že Trump podporuje možnosť hlasovať poštou v prípade choroby, zdravotného postihnutia, vojenskej služby alebo cestovania. Všeobecné hlasovanie poštou by však podľa neho nemalo byť povolené, pretože je „náchylné na podvody“.

Walesová dodala, že prezident má trvalý pobyt v Palm Beach a zúčastňuje sa na voľbách na Floride, väčšinu času však žije v Bielom dome vo Washingtone.

O Trumpovom hlasovaní poštou informoval portál Politico s odvolaním sa na miestne volebné záznamy. Rovnakým spôsobom hlasoval aj v marcových mimoriadnych voľbách na Floride.

Prezident zároveň presadzuje v Kongrese nové volebné obmedzenia a usiluje sa obmedziť hlasovanie poštou. Opakovane pritom bez dôkazov tvrdí, že tento spôsob hlasovania je „náchylnejší na podvody“.

(reuters, bak)

  |  

Britský premiér sa necíti trápne, že naletel podvodníkovi

Britský premiér Andy Burnham odmieta, že by sa cítil zahanbene po tom, ako si vymenil správy s osobou, ktorá sa vydávala za Susie Wilesovú, personálnu šéfku Bieleho domu.

Podľa Burnhama bola komunikácia minimálna a neobsahovala nič podstatné. Podvod údajne rýchlo rozpoznal a oznámil príslušným orgánom. „Urobil som všetko správne,“ povedal novinárom počas návštevy Wolverhamptonu.

Incident vyvolal medzi britskými predstaviteľmi také obavy, že veľvyslanectvo vo Washingtone kontaktovalo Biely dom. Burnham s podvodníkom telefonicky nehovoril. Kedy presne si správy vymenili ani čo obsahovali, zatiaľ nie je známe.

Prípad zároveň vyvolal nové otázky o národnej bezpečnosti. Britskí predstavitelia sa obávali, či sa niekto nenabúral do telefónu Wilesovej. Biely dom však tvrdí, že udalosť s prelomením jej zariadení nesúvisela.

Podobným podvodom v minulosti čelili aj ďalší britskí politici vrátane Davida Camerona, Bena Wallacea a Priti Patelovej.

(telegraph, bak)

  |  

Výrobcovia cigariet by mali platiť za pohodené ohorky, navrhuje Sabo

Poslanec Michal Sabo z opozičného Progresívneho Slovenska navrhuje, aby sa výrobcovia tabakových výrobkov s filtrami podieľali na financovaní odstraňovania voľne pohodeného odpadu z týchto výrobkov. Túto zmenu chce presadiť novelou zákona o odpadoch, ktorú predložil do parlamentu.

Cieľom návrhu je podľa poslanca vytvoriť systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov tabakových výrobkov s filtrami a znížiť množstvo odpadu, ktorý po týchto výrobkoch zostáva vo verejnom priestore. Výrobcovia by tak mali niesť časť nákladov spojených s nakladaním s týmto odpadom.

„Cieľom návrhu je vybudovať efektívny systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov tabakových výrobkov s filtrami, znižovať množstvo voľne pohodeného odpadu (...) a financovať nakladanie s takto voľne pohodeným odpadom,“ uviedol Sabo.

Novela zároveň upravuje podmienky, za ktorých by mohla vzniknúť organizácia zodpovednosti výrobcov pre tabakové výrobky s filtrami. Stanoviť má jej práva a povinnosti, ako aj pravidlá fungovania celého systému. Návrh obsahuje tiež opatrenia, ktorých cieľom je obmedziť negatívny vplyv tabakových výrobkov s filtrami na životné prostredie.

(tasr, bak)

  |  

Takáč chce peniaze na odškodnenie farmárov pre sucho

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) bude v stredu vládu informovať o problémoch slovenského agrosektora, najmä o suchu a nízkych výkupných cenách mlieka.

Úroda pšenice, jačmeňa a repky je podľa ministra zatiaľ na úrovni päťročného priemeru. Najväčšie problémy sú pri krmovinách a kukurici na siláž, čo zasahuje chovateľov hospodárskych zvierat. Takáč chce preto s premiérom a ministrom financií rokovať o peniazoch na odškodnenie farmárov. Prostriedky chce žiadať aj z rezervného fondu Európskej únie.

Minister zároveň opätovne odmietol privatizáciu slovenskej závlahovej sústavy a zdôraznil, že zostane v rukách štátu.

Agrosektor trápi aj rast cien hnojív v dôsledku krízy na Blízkom východe. Slovensko má z Európskej únie na tento účel vyčlenených 6,5 milióna eur, rezort však požiadal o zvýšenie tejto sumy.

Poľnohospodári nesúhlasia ani s návrhmi budúcej európskej poľnohospodárskej politiky, najmä s vylúčením potravinárov a obmedzením priamych podpôr pre veľké farmy. Podľa Takáča by takéto opatrenie mohlo viesť k zániku 80 percent slovenských fariem.

(tasr, bak)